Klimatické summity — iba prázdne reči?

„V boji proti klimatickým zmenám sa svet musí zjednotiť. Väčšina vedcov sa zhoduje na tom, že ak nič neurobíme, budeme sa stretávať s čoraz častejšími suchami, hladom a presídľovaním obyvateľstva, čo povedie k častejším konfliktom trvajúcim desaťročia.“ ​(Barack Obama, prezident Spojených štátov)

Z POHĽADU niektorých vedcov je planéta Zem chorá. Má horúčku. Podľa nich sa teplota Zeme už zrejme blíži k takzvanému kritickému bodu — veľmi jemnému rozhraniu, v rámci ktorého každý nepatrný nárast teploty môže „spôsobiť dramatické zmeny v životnom prostredí, ktoré sa stanú spúšťacím mechanizmom oveľa väčšieho zvýšenia teplôt v globálnom meradle,“ píše sa v britských novinách The Guardian.

Ako sme sa do takejto situácie dostali? Dá sa ešte zvrátiť? A vôbec, majú ľudia schopnosť vyriešiť problém globálneho otepľovania, nehovoriac o mnohých ďalších zásadných problémoch, s ktorými ľudstvo bojuje?

Veľa vedcov považuje za jednu z hlavných príčin globálneho otepľovania ľudskú činnosť, počínajúc priemyselnou revolúciou a následným vzostupom používania fosílnych palív, medzi ktoré patria uhlie a ropa. Ďalšou príčinou je rozsiahle odlesňovanie. Lesy sú pľúcami Zeme. Stromy do istej miery pohlcujú skleníkové plyny, ktoré spôsobujú globálne otepľovanie. Preto nadmerné vyrubovanie lesov má za následok zvyšujúce sa množstvo týchto plynov v atmosfére. S cieľom bojovať s týmito problémami zvolávajú hlavní svetoví predstavitelia summity o klimatických zmenách.

Kjótsky protokol

V Kjótskom protokole — dohovore, ktorý bol prijatý v roku 1997 — boli vytýčené nové cieľové hodnoty emisií oxidu uhličitého. Krajiny Európskej únie, ako aj ďalších 37 priemyselne vyspelých krajín, sa svojím podpisom zaviazali znížiť svoje emisie v priemere o päť percent v porovnaní s rokom 1990, a to v období rokov 2008 až 2012.

Kjótsky protokol mal však niekoľko vážnych nedostatkov. Jedným z nich je, že ho nikdy neratifikovali Spojené štáty. Ďalším je, že veľké rozvojové krajiny, ako napríklad Čína a India, sa nezaviazali k nijakým konkrétnym limitom svojich emisií. A pritom Spojené štáty a Čína sa na celkových emisiách oxidu uhličitého podieľajú asi 40 percentami.

Summit v Kodani

Úlohou Kodanského summitu, označovaného tiež COP 15, bolo nahradiť Kjótsky protokol a stanoviť nové záväzné ciele platné od roku 2012. * S cieľom riešiť problém klimatických zmien sa v decembri 2009 v dánskej Kodani stretli zástupcovia 192 krajín vrátane 119 hláv štátov. COP 15 mala poskytnúť riešenie troch základných problémov:

 1. Dosiahnuť dohodu, ktorá by bola právne záväzná. Prijmú rozvinuté krajiny potrebné limity? Obmedzia významní znečisťovatelia spomedzi rozvojových krajín rast svojich emisií?

2. Nájsť trvalý spôsob financovania dohodnutých riešení. Na to, aby sa rozvojové krajiny mohli vyrovnať s čoraz intenzívnejšími následkami globálneho otepľovania, a na to, aby mohli vyvinúť technológie, ktoré neškodia životnému prostrediu, budú potrebovať miliardy dolárov počas mnohých rokov.

3. Zhodnúť sa na systéme kontroly emisií. Takýto systém by jednotlivým krajinám pomohol neprekračovať emisné kvóty a tiež by zaistil, že rozvojové krajiny použijú finančnú pomoc správnym spôsobom.

Podarilo sa tieto tri problémy vyriešiť? Rokovania narážali na také závažné prekážky, že sa zdalo nemožné zhodnúť sa aj v omnoho menej závažných otázkach. V záverečných hodinách konferencie sa lídrom 28 krajín nakoniec podarilo dopracovať k dokumentu, ktorý bol nazvaný Kodanská dohoda. Ako uviedla spravodajská agentúra Reuters, dohoda bola formálne prijatá týmito všeobecnými slovami: „Konferencia... berie na vedomie Kodanskú dohodu.“ Inými slovami, jednotlivé krajiny sa môžu rozhodnúť, či ju budú uplatňovať.

A čo ďalej?

Hoci už niektoré konferencie prebehli a sú naplánované ďalšie, verejnosť je skeptická. „Naša planéta sa bude variť aj naďalej,“ píše žurnalista Paul Krugman v novinách The New York Times. Až príliš často krátkodobé politické a ekonomické výhody prevážia nad dlhodobými záujmami životného prostredia, čo nahráva postoju „nič sa nedeje“. „Ak chcete pochopiť príčinu, prečo boj proti klimatickým zmenám naráža na odpor, hľadajte ju v peniazoch,“ hovorí Krugman. Tento autor tiež napísal, že v jeho krajine snahy bojovať proti klimatickým zmenám úplne zmarili „najčastejší vinníci: chamtivosť a [politická] zbabelosť“.

Zdá sa, že s globálnym otepľovaním je to ako s hurikánom. Meteorológovia dokážu zmerať jeho silu a s dostatočnou presnosťou predpovedať smer jeho postupu, čo určite ocenia tí, ktorí žijú v ohrozenej oblasti. Ale ani všetci vedci, politici a veľkopodnikatelia nedokážu hurikán zastaviť. Zdá sa, že to tak bude aj s globálnym otepľovaním. Tento fakt mnohým pripomína slová zapísané v biblickej knihe Jeremiáš: „Pozemskému človeku nepatrí jeho cesta. Kráčajúcemu mužovi ani nepatrí, aby riadil svoj krok.“ ​(Jeremiáš 10:23)

Globálne otepľovanie sa skončí — zásahom Boha

V Biblii sa píše, že „Utvárateľ zeme a jej Tvorca... ju nestvoril len tak nadarmo“. (Izaiáš 45:18) Nachádzame v nej aj tieto slová: „Zem stojí naveky.“ ​(Kazateľ 1:4, Evanjelický preklad)

Boh teda nedovolí, aby sa Zem stala neobývateľnou. Zasiahne do ľudského diania, ukončí neschopné ľudské vlády a zničí tých, ktorí si našu planétu nevážia. Na druhej strane zachová nažive všetkých, ktorí sa držia morálnych zásad a naozaj sa mu chcú páčiť. V Prísloviach 2:21, 22 sa píše: „Priami, tí budú bývať na zemi, a bezúhonní budú na nej ponechaní. Zlí, tí budú zo zeme odrezaní; a zradní, tí budú z nej vytrhnutí.“

[Poznámka pod čiarou]

[Rámček na strane 13]

Skleníkové plyny sú zložky atmosféry, ktoré zachytávajú žiarenie odrážajúce sa od povrchu Zeme. Patria medzi ne mnohé z plynov, ktoré sa do ovzdušia vypúšťajú pri priemyselnej výrobe, napríklad oxid uhličitý, freóny (CFC), metán a oxid dusný. Len oxidu uhličitého sa vypustí do atmosféry viac ako 25 miliárd ton každý rok. Zo štúdií vyplýva, že od začiatku priemyselnej revolúcie sa obsah oxidu uhličitého v atmosfére zvýšil o 40 percent.

[Pramene ilustrácií na strane 12]

Zem: NASA/​The Visible Earth (http://visibleearth.nasa.gov/); Barack Obama: ATTILA KISBENEDEK/​AFP/​Getty Images