Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

Moo Kase Ní Kɛ Je Nɔ́ Hetomi Nɔ́ Nɛ Kɔɔ Sika a He ɔ Mi

Moo Kase Ní Kɛ Je Nɔ́ Hetomi Nɔ́ Nɛ Kɔɔ Sika a He ɔ Mi

“E ha nɔ kake sika tsu yi akpe enuɔ; e ha nɔ kake sika tsu yi akpe enyɔ, nɛ nɔ ko hu na yi akpe.”MATEO 25:15.

1, 2. Mɛni he je nɛ Yesu ngɔ nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ kɔɔ sika a he ɔ kɛ tsu ní ɔ?

YESU kɛ nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ kɔɔ sika a he ɔ tsu ní konɛ e se nyɛɛli nɛ a pɔ mɛ nu ɔ nɛ a le blɔ nya ní tsumi nɛ fɔɔ si ngɛ a nɔ. Se nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ ɔ kɔɔ Yesu kaseli tsuo a he. Enɛ ɔ he ɔ, wa ngɛ hɛ nɔ kami kaa wa maa ya hiɔwe jio, wa maa hi zugba a nɔ jio, e he hia nɛ waa nu nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ ɔ sisi.

2 Mɛni be Yesu kɛ nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ ɔ tsu ní? E kɛ tsu ní benɛ e ngɛ e kaseli ɔmɛ okadi nɛ maa tsɔɔ kaa a wo lɛ Matsɛ, nɛ nyagbe be ɔ je sisi ɔ he munyu tue ɔ. (Mateo 24:3) Enɛ ɔ he ɔ, nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ kɔɔ sika a he ɔ piɛɛ okadi nɛ ɔ he, nɛ e ngɛ mi bae ngɛ wa be nɛ ɔ mi.

3. Mɛni wa kaseɔ ngɛ nɔ́ hetomi níhi nɛ ngɛ Mateo yi 24 kɛ 25 ɔ mi?

3 Nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ kɔɔ sika a he nɛ Yesu kɛ tsu ní ɔ piɛɛ nɔ́ hetomi ní kpahi etɛ nɛ e kɛ tsu ní kɛ kɔ nyagbe be ɔ he ɔ a he. Nɔ́ hetomi ní nɛ ɔmɛ tsuo tsɔɔ suhi pɔtɛɛ komɛ nɛ e sa kaa e kaseli ɔmɛ nɛ a ná. Wa ma nyɛ maa kane nɔ́ hetomi ní nɛ ɔmɛ ngɛ Mateo 24:45 kɛ ya si yi 25:46. Kekleekle nɔ́ hetomi nɔ́ ɔ kɔɔ tsɔlɔ anɔkualetsɛ ɔ, nɛ ji nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ a kpɛti nihi bɔɔ ko nɛ a blɔ nya ní tsumi ji a tsɔɔ Yehowa we bi ní ɔ a he. E sa nɛ a ye anɔkuale nɛ a pee a he ní leli. * (Hyɛ sisi ningma.) Nɔ́ hetomi nɔ́ enyɔne ɔ kɔɔ yihewi nyɔngma amɛ a he. Ngɛ nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ ɔ mi ɔ, Yesu bɔ nihi tsuo nɛ a pɔ mɛ nu ɔ kɔkɔ kaa e he hia nɛ a dla a he kɛ to nɛ a hwɔɔ, ejakaa a li ligbi loo ngmlɛfia nɛ e maa ba. * (Hyɛ sisi ningma.) Lɔ ɔ se ɔ, Yesu ngɔ nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ kɔɔ sika a he ɔ kɛ tsu ní konɛ nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ nɛ a le kaa e he hia nɛ a bɔ mɔde wawɛɛ nɛ a tsu a blɔ nya ní tsumi kaa Kristofohi ɔ he ní. Lɔ ɔ se ɔ, Yesu kɛ nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ kɔɔ jijɔ ɔmɛ kɛ apletsi ɔmɛ a he ɔ tsu ní. Nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ ɔ kɔɔ nihi nɛ a ngɛ hɛ nɔ kami kaa a maa hi zugba a nɔ ɔ a he. Yesu ma nɔ mi kaa e sa nɛ a ye anɔkuale nɛ a mia a hɛ mi nɛ a ye bua e nyɛmimɛ nɛ a pɔ mɛ nu ɔ. * (Hyɛ sisi ningma.) Amlɔ nɛ ɔ, nyɛ ha nɛ wa susu nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ kɔɔ sika a he ɔ he nɛ waa hyɛ.

NYUMU KO HA E TSƆLI SIKA BABAUU

4, 5. Nyumu ɔ nɛ a wo e ta ngɛ nɔ́ hetomi nɔ́ ɔ mi ɔ daa si kɛ ha mɛnɔ, nɛ mɛni ji talent?

4 Kane Mateo 25:14-30. Ngɛ nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ kɔɔ sika a he ɔ mi ɔ, Yesu tu nyumu ko nɛ e hia blɔ ɔ he munyu. Ngɛ nɔ́ hetomi nɔ́ kpa ko hu mi ɔ, Yesu tu nyumu ko nɛ e hia blɔ konɛ a ya wo lɛ matsɛ ɔ he munyu. * (Hyɛ sisi ningma.) (Luka 19:12) Jehahi babauu nɛ be ɔ, wa tsɔɔ ngɛ wa womi ɔmɛ a mi kaa nyumu ɔ nɛ a tu e he munyu ngɛ nɔ́ hetomi ní enyɔ ɔmɛ tsuo a mi ɔ daa si kɛ ha Yesu, benɛ e ho hiɔwe ya ngɛ jeha 33 ɔ mi ɔ. Se benɛ Yesu ho hiɔwe ya a, a wui lɛ Matsɛ amlɔ nɔuu. E mlɛ kɛ ya si jeha 1914, benɛ a “ngɔ e he nyɛli ɔmɛ kɛ pee nɔ́ nɛ e kɛ e nane maa nɔ” ɔ.Hebri Bi 10:12, 13.

5 Yesu tsɔɔ kaa nyumu ɔ nɛ ngɛ nɔ́ hetomi nɔ́ ɔ mi ɔ hɛɛ sika tsu yi akpe kpaanyɔ. E ji sika babauu nitsɛ. * (Hyɛ sisi ningma.) Loko nyumu ɔ maa hia e blɔ ɔ, e ngɔ sika nɛ ɔ kɛ ha e tsɔli ɔmɛ. E de mɛ ke a kɛ tsu ní konɛ a ná sika babauu kɛ fɔ si ha lɛ. Kaa bɔ nɛ sika a he hia nyumu ɔ, nɔ́ ko hu ngɛ nɛ e he hia Yesu wawɛɛ nitsɛ. Mɛni ji jamɛ a nɔ́ ɔ? Lɔ ɔ ji ní tsumi nɛ e tsu benɛ e ngɛ zugba a nɔ ɔ nɛ.

“Nyɛɛ hyɛ ngmɔ ɔmɛ a nɔ kɛ kpe, nɛ nyɛ maa na kaa ní ba, nɛ e kpami be su nɛ a ma bua nya”

6, 7. Mɛni sika a daa si kɛ ha?

6 Fiɛɛmi ní tsumi ɔ he hia Yesu wawɛɛ. Kɛ gu fiɛɛmi ní tsumi ɔ nɔ ɔ, e ná kaseli babauu. (Kane Luka 4:43.) Se e le kaa ní tsumi fuu ngɛ nɛ e sa kaa a tsu, nɛ e le hu kaa nihi fuu maa bu sane kpakpa a tue. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, e de e kaseli ɔmɛ ke: “Nyɛɛ hyɛ ngmɔ ɔmɛ a nɔ kɛ kpe, nɛ nyɛ maa na kaa ní ba, nɛ e kpami be su nɛ a ma bua nya.” (Yohane 4:35-38) Ngmɔ hulɔ kpakpa be e ngmɔ he ngmɛe kɛ fɔ si ke ní kpami be su. Yesu hu ngmɛɛ we e ngmɔ ɔ he kɛ fɔɛ si. Enɛ ɔ he ɔ, benɛ e piɛ bɔɔ pɛ nɛ Yesu maa je kɛ ho hiɔwe ya a, e fã e kaseli ɔmɛ ke: ‘Nyɛɛ ya nɛ nyɛ ya pee nihi ye kaseli.’ (Mateo 28:18-20) Ngɛ fãmi nɛ ɔ nya a, Yesu kɛ juetli ko nɛ he jua wa wo e kaseli ɔmɛ a dɛ. Lɔ ɔ ji fiɛɛmi ní tsumi ɔ nɛ.2 Korinto Bi 4:7.

7 Kaa bɔ nɛ nyumu ɔ ha e tsɔli ɔmɛ sika a, jã kɛ̃ nɛ Yesu hu ngɔ ní tsumi kɛ wo e se nyɛɛli nɛ a pɔ mɛ nu ɔ a dɛ kaa a ya pee nihi kaseli. (Mateo 25:14) Enɛ ɔ he ɔ, sika a nɛ a kɛ ha mɛ ɔ daa si kɛ ha blɔ nya ní tsumi nɛ a kɛ wo a dɛ kaa a fiɛɛ nɛ a pee nihi kaseli ɔ.

8. E ngɛ mi kaa e slo sika abɔ nɛ nyɔmtsɛ ɔ kɛ ha tsɔli ɔmɛ a ti nɔ tsuaa nɔ mohu lɛɛ, se mɛni e hyɛ blɔ kaa a pee?

8 Yesu tsɔɔ kaa nyɔmtsɛ ɔ kɛ sika tsu yi akpe enuɔ ha kekleekle tsɔlɔ ɔ, e kɛ sika tsu yi akpe enyɔ ha tsɔlɔ enyɔne ɔ, nɛ e kɛ sika tsu yi akpe ha tsɔlɔ etɛne ɔ. (Mateo 25:15) E slo sika abɔ nɛ nyɔmtsɛ ɔ kɛ ha tsɔli ɔmɛ a ti nɔ tsuaa nɔ, se e hyɛ blɔ kaa mɛ tsuo a kɛ a sika a ma ya tsu ní konɛ e ná he se. Jã kɛ̃ nɛ Yesu hu ngɛ blɔ hyɛe kaa e se nyɛɛli nɛ a pɔ mɛ nu ɔ nɛ a mɔde wawɛɛ nɛ a tsu fiɛɛmi ní tsumi ɔ. (Mateo 22:37; Kolose Bi 3:23) Kɛ je Pentekoste jeha 33 nɔ ɔ, Yesu se nyɛɛli ɔmɛ bɔni nihi kaseli peemi ngɛ je ɔ mi tsuo. Nɛ ke wa kane Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi ɔ, wa naa kaa a tsu ní wawɛɛ nitsɛ. * (Hyɛ sisi ningma.)Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 6:7; 12:24; 19:20.

TSƆLI ƆMƐ KƐ SIKA A TSU NÍ NGƐ NYAGBE LIGBI ƆMƐ A MI

9. (a) Mɛni tsɔli anɔkualetsɛmɛ enyɔ ɔmɛ kɛ a sika amɛ pee, nɛ mɛni wa kaseɔ ngɛ mi? (b) Mɛni e sa kaa nihi nɛ a ngɛ hɛ nɔ kami kaa a maa hi si ngɛ zugba a nɔ ɔ nɛ a pee?

9 Tsɔli enyɔ ɔmɛ nɛ a kɛ a nyɔmtsɛ ɔ sika a tsu ní nɛ a ná he se ɔ, daa si kɛ ha anɔkualetsɛmɛ nɛ a pɔ mɛ nu nɛ a ngɛ nyagbe be ɔ mi ɔ. A ngɛ mɔde bɔe wawɛɛ kɛ ngɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ tsue, titli ɔ, kɛ je jeha 1919 ɔ nɔ kɛ ma nɛ ɔ. Ngɛ nɔ́ hetomi nɔ́ ɔ mi ɔ, e slo sika abɔ nɛ a ha tsɔli enyɔ ɔmɛ, se enɛ ɔ tsɔɔ we kaa nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ kuu enyɔ nɛ ngɛ. Tsɔli enyɔ ɔmɛ tsuo kɛ a sika amɛ tsu ní wawɛɛ nɛ a ná sika a kɛ bɔ he enyɔ. Se anɛ nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ pɛ ji nihi nɛ e sa kaa a bɔ mɔde wawɛɛ nɛ a tsu fiɛɛmi ní tsumi ɔ nɛ a tsɔɔ nihi ní lo? Ohoo. Ngɛ Yesu nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ kɔɔ jijɔ ɔmɛ kɛ apletsi ɔmɛ a he ɔ mi ɔ, wa kase kaa e sa nɛ nihi nɛ a maa hi si ngɛ zugba a nɔ kɛ ya neneene ɔ nɛ a ye bua nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ kɛ tsu fiɛɛmi ní tsumi ɔ nɛ a ye mɛ anɔkuale. Nihi nɛ a ngɛ hɛ nɔ kami kaa a maa hi zugba a nɔ ɔ na kaa e ji he blɔ nɛ a ná kaa a maa ye bua nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ. Niinɛ, Yehowa we bi ngɛ kaa “to kuu kake,” nɛ mɛ tsuo a bɔɔ mɔde wawɛɛ nɛ a fiɛɛɔ, nɛ a peeɔ nihi kaseli.Yohane 10:16.

10. Mɛni ji okadi ɔ fã ko nɛ tsɔɔ kaa wa ngɛ nyagbe be ɔ mi?

10 Yesu ngɛ blɔ hyɛe kaa e se nyɛɛli ɔmɛ tsuo nɛ a bɔ mɔde wawɛɛ nɛ a pee nihi fuu kaseli. Jã pɛpɛɛpɛ nɛ e kaseli nɛ a hi si blema a pee. Yesu nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ kɔɔ sika a he ɔ ngɛ mi bae ngɛ nyagbe be nɛ ɔmɛ a mi. Se anɛ e se nyɛɛli ɔmɛ ngɛ ní tsumi nɛ ɔ tsue lo? Ee, amlɔ nɛ ɔ, a ngɛ sane kpakpa a fiɛɛe, nɛ nihi ngɛ tue bue, nɛ a ngɛ nihi kaseli pee pe be ko nɛ be ɔ! Akɛnɛ Yesu se nyɛɛli ɔmɛ ngɛ mɔde bɔe wawɛɛ nɛ a ngɛ fiɛɛe he je ɔ, daa jeha a, a baptisiɔ nihi akpe lafahi abɔ. Nimli nɛ ɔmɛ hu ba piɛɛɔ wa he kɛ tsuɔ fiɛɛmi ní tsumi ɔ. Bɔ nɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ ngɛ yiblii woe ha a tsɔɔ heii kaa fiɛɛmi ní tsumi ɔ ji okadi nɛ Yesu tsɔɔ kaa e maa ba ngɛ nyagbe be ɔ mi ɔ fã ko nɛ he hia. E be nyakpɛ kaa Yesu bua jɔ ní tsuli ɔmɛ a he!

Yesu ha e kaseli ɔmɛ juetli ko nɛ he jua wa, nɛ lɔ ɔ ji blɔ nya ní tsumi nɛ he hia nɛ e kɛ wo a dɛ kaa a fiɛɛ ɔ nɛ (Hyɛ kuku 10)

MƐNI BE NYƆMTSƐ Ɔ MAA BA?

11. Kɛ wa plɛ kɛ le kaa Yesu maa ba ngɛ Haomi ngua a mi ha kɛɛ?

11 Yesu de ke: ‘E ngɛ mi hluu ɔ, tsɔli ɔmɛ a nyɔmtsɛ ɔ ba, nɛ e kɛ mɛ ba bu akɔtaa.’ (Mateo 25:19) Nyɔmtsɛ ɔ nɛ ji Yesu maa pee enɛ ɔ ke haomi ngua a miɔ nɛ e maa ba nyagbe. Kɛ wa plɛ kɛ le enɛ ɔ ha kɛɛ? Ngɛ gbami nɛ Yesu gba ngɛ Mateo yi 24 kɛ 25 ɔ mi ɔ, Yesu de si abɔ kaa e ma. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, e de ke nihi “maa na nɔmlɔ Bi ɔ nɛ ma ngɛ bɔku ɔmɛ a mi.” Enɛ ɔ tsɔɔ be nɛ Yesu ma ba kojo nihi ngɛ haomi ngua a mi. E bɔ e se nyɛɛli ɔmɛ nɛ a ngɛ nyagbe be ɔ mi ɔ kɔkɔ hu kaa a hwɔɔ. E de mɛ ke: “Nyɛ li ligbi ɔ nɛ nyɛ Nyɔmtsɛ ɔ ma.” E kpale de mɛ ke: “Nɔmlɔ Bi ɔ maa ba tlukaa be mi nɛ nyɛ hɛ be nɔ.” (Mateo 24:30, 42, 44) Enɛ ɔ he ɔ, ngɛ nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ kɔɔ sika a he ɔ mi ɔ, be nɛ Yesu ngɛ he munyu tue ɔ ji be nɛ e ma ba kojo adesahi, nɛ e ma ba kpata Satan je ɔ hɛ mi ɔ nɛ. *—Hyɛ sisi ningma.

12, 13. (a) Mɛni nyɔmtsɛ ɔ de tsɔli enyɔ ɔmɛ, nɛ mɛni he je? (b) Mɛni be nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ ma ná a nyagbe nya sɔumi? (Hyɛ daka nɛ ji, “ A Náa A Nyagbe Nya Sɔumi Ke A Gbo.”) (d) Mɛni hiɔwo nɛ nihi nɛ a yeɔ bua nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ ma ná?

12 Benɛ nyɔmtsɛ ɔ je blɔ hiami tso ɔ mi kɛ ba a, e na kaa tsɔlɔ nɛ e ha lɛ sika tsu yi akpe enuɔ ɔ, ná sika tsu yi akpe enuɔ kɛ piɛɛ he. Nɔ nɛ e ha lɛ sika tsu yi akpe enyɔ ɔ, hu ná sika tsu yi akpe enyɔ kɛ piɛɛ he. Nyɔmtsɛ ɔ de a ti nɔ tsuaa nɔ ke: “Ayekoo, tsɔlɔ kpakpa, kɛ anɔkualetsɛ! O ye anɔkuale ngɛ nɔ bɔɔ ko mi, ma ngɔ mo ngɔ to nihi fuu a nya.” (Mateo 25:21, 23) Ke Yesu nɛ ji Nyɔmtsɛ ɔ ba hwɔɔ se ɔ, mɛni e ma ba pee?

13 Ke e piɛ bɔɔ nɛ haomi ngua a maa je sisi ɔ, nihi nɛ a pɔ mɛ nu nɛ a bɔɔ mɔde wawɛɛ ɔ a ti ni komɛ maa piɛ ngɛ zugba a nɔ. Mawu maa kplɛɛ jamɛatsɛmɛ ɔmɛ a nɔ kulaa. Enɛ ɔ ji nyagbe nya sɔumi ɔ nɛ. (Kpojemi 7:1-3) Lɔ ɔ se ɔ, loko Harmagedon ta a ma fɛ ɔ, Yesu ma ha a nine maa su a hiɔwo ɔ nɔ, nɛ tsɔɔ kaa e maa ngɔ mɛ kɛ ho hiɔwe ya. Nɛ nihi nɛ a yeɔ bua nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ kɛ tsuɔ fiɛɛmi ní tsumi ɔ nɛ mɛɛ lɛɛ a hɛ nɔ kami ji a maa hi zugba a nɔ ɔ hu nɛɛ? A maa bu mɛ kaa a ji jijɔhi. A maa hi zugba a nɔ kɛ ya neneene ngɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ sisi.Mateo 25:34.

TSƆLƆ YAYA KƐ HEJƆTSƐ

14, 15. Anɛ Yesu ngɛ tsɔɔe kaa nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ a kpɛti nihi fuu maa pee a he tsɔli yayahi kɛ hejɔtsɛmɛ lo? Moo tsɔɔ nya.

14 Ngɛ nɔ́ hetomi nɔ́ ɔ mi ɔ, a wo tsɔlɔ ko nɛ a ha lɛ sika tsu yi akpe ta. Lɛɛ lɛɛ e kɛ e sika a ya tsu we ní konɛ e nyɔmtsɛ ɔ nɛ ná he se, nɛ e kɛ ya to we ngɛ sika tomi he konɛ e ná he kpa hulɔ. Mohu ɔ, e ya pu sika a. Nyɔmtsɛ ɔ de jamɛ a tsɔlɔ ɔ kaa e ji tsɔlɔ yaya kɛ hejɔtsɛ. E kpɔ sika a ngɛ tsɔlɔ yaya a dɛ, nɛ e ngɔ kɛ ha kekleekle tsɔlɔ ɔ. Lɔ ɔ se ɔ, e “sake lɛ ngɔ wo diblii ɔ mi lokoo,” lejɛ ɔ nɛ e ya wo yana ngɛ.Mateo 25:24-30; Luka 19:22, 23.

15 Benɛ Yesu de ke tsɔli etɛ ɔmɛ a kpɛti nɔ kake ji tsɔlɔ yaya kɛ hejɔtsɛ ɔ, e tsɔɔ we kaa ke a gba nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ a yibɔ ɔ mi etɛ ɔ, yibɔ kake maa pee tsɔlɔ yaya. Wa le enɛ ɔ, ejakaa wa ngɔ nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ ɔ kɛ to nɔ́ hetomi ní kpahi enyɔ a he. Ngɛ nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ kɔɔ tsɔlɔ anɔkualetsɛ kɛ ní lelɔ ɔ he ɔ mi ɔ, Yesu wo tsɔlɔ yaya ko nɛ wa tsɔli kpa amɛ a yi mi ɔ ta. Yesu tsɔɔ we kaa tsɔlɔ anɔkualetsɛ kɛ ní lelɔ ɔ maa pee e he tsɔlɔ yaya. Mohu ɔ, e ngɛ nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ kɔkɔ bɔe kaa a ko pee a ní kaa tsɔlɔ yaya a. Lɔ ɔ se ɔ, ngɛ nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ kɔɔ yihewi nyɔngma amɛ a he ɔ mi hu ɔ, Yesu tu yihewi enuɔ nɛ a ji kuasiahi a he munyu. Yesu tsɔɔ we kaa ke a gba nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ a yibɔ mi enyɔ ɔ, fã maa pee a he kuasiahi. Mohu ɔ, e ngɛ mɛ kɔkɔ bɔe konɛ a le nɔ́ nɛ maa ba a nɔ ke a hwɔɔ we, nɛ a dla we a he kɛ tui. * (Hyɛ sisi ningma.) Jã kɛ̃ nɛ ngɛ nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ kɔɔ sika a he ɔ mi ɔ, Yesu tsɔɔ we kaa nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ a kpɛti nihi fuu nɛ a ngɛ nyagbe ligbi ɔmɛ a mi ɔ maa pee tsɔli yayahi kɛ hejɔtsɛmɛ. E ngɛ nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ kɔkɔ bɔe kaa a ko pee a ní kaa tsɔlɔ yaya a, mohu ɔ, a ya nɔ nɛ a tsu fiɛɛmi ní tsumi ɔ wawɛɛ.Mateo 25:16.

Yesu ma ha e kaseli tsuo nɛ a tsuɔ fiɛɛmi ní tsumi ɔ kɛ kã a ayekoo

16. (a) Mɛni níhi enyɔ wa kase ngɛ nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ kɔɔ sika a he ɔ mi? (b) Mɛni blɔ nɔ munyu nɛ ɔ nɛ wa kase ɔ ye bua wɔ nɛ wa nu nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ kɔɔ sika a he ɔ sisi saminya ngɛ? (Hyɛ daka nɛ e yi ji, “ Kɛ E Sa Kaa Waa Nu Nɔ́ Hetomi Nɔ́ Nɛ Kɔɔ Sika a He ɔ Sisi Ha Kɛɛ?”)

16 Mɛni níhi enyɔ wa kase ngɛ nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ kɔɔ sika a he ɔ mi? Kekleekle ɔ, Yesu ha e kaseli nɛ a pɔ mɛ nu ɔ, juetli ko nɛ he jua wa. Lɔ ɔ ji fiɛɛmi kɛ kaselɔ peemi ní tsumi ɔ nɛ. Nɔ́ nɛ ji enyɔ ɔ, Yesu ngɛ blɔ hyɛe kaa wɔ tsuo waa kɛ kã ma tsu fiɛɛmi ní tsumi ɔ. Ke wa ya nɔ nɛ wa ye anɔkuale kɛ tsu ní tsumi nɛ ɔ, nɛ wa pee tue bumi ha Yesu nɛ wa ye lɛ anɔkuale ɔ, wa ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa e ma ha wɔ ayekoo!Mateo 25:21, 23, 34.

^ kk. 3 A tsɔɔ nɔ nɛ ji tsɔlɔ anɔkualetsɛ kɛ ní lelɔ ɔ ngɛ July 1, 2013 Hwɔɔmi Mɔ ɔ ba fa 27-28, kuku 8-10 mi.

^ kk. 3 Munyu nɛ wa kase kɛ sɛ enɛ ɔ hlami ngɛ womi tɛtlɛɛ nɛ ɔ mi ɔ tsɔɔ nihi nɛ yihewi ɔmɛ ji.

^ kk. 3 A tsɔɔ nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ kɔɔ jijɔ ɔmɛ kɛ apletsi ɔmɛ a he ɔ mi ngɛ October 15, 1995, Blɛfo gbi Hwɔɔmi Mɔ ɔ ba fa 23-28 ɔ mi, nɛ a tsɔɔ nya ngɛ ní kasemi nɛ nyɛɛ enɛ ɔ se ɔ hu mi.

^ kk. 5 E ngɛ mi kaa Dangme Baiblo ɔ de ke sika tsu yi 5,000, sika tsu yi 2,000, kɛ sika tsu yi 1,000 mohu lɛɛ, se ngɛ Hela munyu nɛ a kɛ ngma Baiblo ɔ mi ɔ, a kɛ talent 5, talent 2, kɛ talent 1 nɛ tsu ní. Ngɛ Yesu be ɔ mi ɔ, ja nɔ ko tsu ní jeha 20 loko e ma nyɛ ma ná talent kake.

^ kk. 8 Benɛ bɔfo ɔmɛ gbo be bɔɔ se ɔ, hemi kɛ yemi kuami he si ngɛ asafo ɔmɛ tsuo a mi. Jeha lafahi abɔ ba be nɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ yɛ nɔ. Se ngɛ ‘ní kpami’ be ɔ mi aloo nyagbe be ɔ mi ɔ, a maa je fiɛɛmi ní tsumi ɔ sisi ekohu. (Mateo 13:24-30, 36-43) Hyɛ July 1, 2013 Hwɔɔmi Mɔ ɔ ba fa 15-19.

^ kk. 11 Hyɛ July 1, 2013 Hwɔɔmi Mɔ ɔ ba fa 13-14, kuku 14-18.

^ kk. 15 Hyɛ munyu nɛ e yi ji, “Anɛ O Maa ‘Ya Nɔ Maa Hwɔɔ’ Lo?” nɛ ngɛ womi tɛtlɛɛ nɛ ɔ mi ɔ, kuku 13 ɔ.