Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Ani Biblia lɛ yɛ Kpɛŋŋ Tsɔ̃?

Ani Biblia lɛ yɛ Kpɛŋŋ Tsɔ̃?

Ani Biblia lɛ yɛ Kpɛŋŋ Tsɔ̃?

OBLANYO ko ni yɔɔ Finland lɛ kɛɛ akɛ: “Beni miji gbekɛ lɛ, atsɔɔɔ mi Biblia mli shishitoo mla ko kwraa. Atsĩii Nyɔŋmɔ tã kwraa po atsɔɔɔ mi.” Ŋmɛnɛ, shihilɛ ni tamɔ nɛkɛ egbɛ eshwã he fɛɛ he. Mɛi babaoo, titri lɛ oblahii kɛ oblayei buɔ Biblia lɛ akɛ eji nɔ ko ni be eho kwraa, ni akɛ emli ŋaawoo lɛ hu yɛ kpɛŋŋ tsɔ̃. Abuɔ mɛi ni kɛ Biblia lɛ tsuɔ nii lɛ akɛ amɛyɛ nɔnyɛɛ shishi, ni akɛ amɛshihilɛ mli eyi obɔ kɛ naatsĩi kɛ kitãi babaoo. No hewɔ lɛ, mɛi pii nuɔ he akɛ ehi jogbaŋŋ akɛ aaashi Biblia lɛ sɛɛ ayatao gbɛtsɔɔmɔ yɛ he kroko.

Nɔnyɛɛ ni Kristendom sɔlemɔi lɛ kɛba mɛi anɔ yɛ yinɔsane be kakadaŋŋ mli lɛ ji nɔ̃ titri ni eha mɛi ená susumɔ ni tamɔ nɛkɛ yɛ Biblia lɛ he lɛ. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, yɛ afi 500 kɛyashi afi 1000 Ŋ.B. afii lɛ mli lɛ, kɛ hooo kwraa lɛ, Katolik Sɔlemɔ lɛ ni yɔɔ Europa lɛ ná gbɔmɛi ashihilɛ mli nifeemɔi fɛɛ anɔ hewalɛ. Apiŋɔ mɔ fɛɛ mɔ ni kɛ sɔlemɔ lɛ kpãaa gbee lɛ, ni agbeɔ lɛ po. Protestant sɔlemɔi ni ba yɛ sɛɛ mli lɛ hu tsĩ mɛi aheyeli naa. Ŋmɛnɛ, mɛi ni le Protestant sɔlemɔi lɛ ahe saji lɛ kaiɔ toigbalamɔ ni naa wa ni sɔlemɔi nɛɛ kɛba mɛi anɔ lɛ jogbaŋŋ. Nɔ ni ejɛ mli kɛba ji akɛ, akɛni sɔlemɔi lɛ kɛ yiwalɛ nyɛ mɛi anɔ hewɔ lɛ, mɛi muɔ sane naa yɛ gbɛ ni ejaaa nɔ akɛ Biblia mli tsɔɔmɔi lɛ nyɛɔ mɔ nɔ.

Yɛ nyɛsɛɛ afii ohai nɛɛ amli lɛ, kɛ hooo kwraa lɛ yɛ maji komɛi anɔ lɛ, hewalɛ ni sɔlemɔi lɛ náa yɛ mɛi ashihilɛi anɔ lɛ nɔ egbɔ kwraa. Mɛi ekpoo sɔlemɔi lɛ atsɔɔmɔi lɛ ni amɛná susumɔ akɛ mɔ fɛɛ mɔ yɛ hegbɛ akɛ ekpɛɔ eyiŋ yɛ nɔ ni ja kɛ nɔ ni ejaaa he. Mɛni ejɛ enɛ mli kɛba? Ahti Laitinen ni eji mlatɔmɔ kɛ adesai ashihilɛ mli saneyeli he nilelɔ kpanaa lɛ tsɔɔ mli akɛ: “Bulɛ ni mɛi yɔɔ kɛha nɔyeli hegbɛ lɛ eba shi, ni bɔ ni mɛi nuɔ nɔ ni ja kɛ nɔ ni ejaaa shishi amɛhaa lɛ miiya nɔ eefite kwraa.” Naakpɛɛ sane ji akɛ, sɔlemɔ mli hiɛnyiɛlɔi lɛ po eha susumɔ nɛɛ ená amɛnɔ hewalɛ. Luther jamɔ lɛ mli osɔfo ko ní ehe gbɛi waa lɛ kɛɛ akɛ: “Mikpɛlɛɛɛ kɛɛmɔ ni mɛi kɛɔ akɛ abaanyɛ atsu jeŋba he saji ahe nii kɛtsɔ Biblia lɛ loo jamɔŋ hiɛnyiɛlɔi ayelikɛbuamɔ nɔ lɛ nɔ.”

Ani Heyeli ni Naatsĩi Bɛ He lɛ Sa?

Ekolɛ heyeli ni naatsĩi bɛ he ní aaasumɔ akɛ aná lɛ baafee nɔ ni yɔɔ miishɛɛ, titri lɛ kɛha oblahii kɛ oblayei. Mɛi fioo ko pɛ sumɔɔ ni aye amɛnɔ loo ni amɛha mlai akudɔ amɛshihilɛ. Shi kɛlɛ, ani esa akɛ mɔ fɛɛ mɔ afee nɔ ni lɛ diɛŋtsɛ esumɔɔ? Bɔ ni afee ni oná sanebimɔ nɛɛ hetoo lɛ, susumɔ nɔkwɛmɔnɔ nɛɛ he okwɛ. Ŋɔɔ lɛ akɛ maŋ ko yɛ ni tsɔne kudɔmɔ he mlai bɛ mli. Ehe ehiaaa ni tsɔne kudɔlɔi lɛ aná tsɔne kudɔmɔ gbɛŋmɛɛ wolo loo ni aka amɛ akwɛ akɛ amɛle tsɔne kudɔmɔ lo. Mɔ fɛɛ mɔ baanyɛ akudɔ tsɔne bɔ ni esumɔɔ, kɛ́ mɔ lɛ etɔ dãa po, ni ebaanyɛ ewo tsɔne hu foi bɔ ni esumɔɔ. Ehe ehiaaa ni mɛi kɛ gbɛjegbɛi anɔ okadii, kanei ni suɔ koni tsɔji awa, kɛ gbɛ ni tsɔji ni nyiɛɔ nɔ lɛ fɛɛ ahiɛ tsɔɔ hekome he mlai tsuɔ nii, ni ehe ehiaa hu ni amɛbu okadii ni tsɔɔ hei ni esa akɛ gbɔmɛi afo gbɛjegbɛi amli yɛ lɛ. Ani “heyeli” ni tamɔ nɛkɛ lɛ baafee nɔ ni sa? Dabi kwraa! Basabasafeemɔ kɛ oshara ji nɔ ni baajɛ mli kɛba. Eyɛ mli akɛ tsɔne kudɔmɔ he mlai tsĩɔ mɛi aheyeli naa moŋ, shi wɔkpɛlɛɔ nɔ akɛ mlai nɛɛ buɔ tsɔne kudɔlɔi kɛ mɛi ni nyiɛɔ gbɛjegbɛi ahe lɛ hu ahe.

Yɛ nakai gbɛ nɔ nɔŋŋ lɛ, Yehowa kɛ gbɛtsɔɔmɔ ni tsɔɔ bɔ ni esa akɛ wɔhi shi wɔha lɛ haa wɔ. Enɛ he baa sɛɛnamɔ kɛhaa wɔ. Kɛ́ wɔnáaa gbɛtsɔɔmɔ ni tamɔ nɛkɛ lɛ, no lɛ wɔbaaka nibii wɔkwɛ kɛkɛ, ni enɛ baanyɛ aye wɔ kɛ mɛi krokomɛi awui. Shihilɛ ni tamɔ nɛkɛ ni mɔ fɛɛ mɔ feɔ nɔ ni esumɔɔ yɛ mli lɛ baafee nɔ ni esaaa kɛ nɔ ni yeɔ awui tamɔ bɔ pɛ ni maŋ ni tsɔne kudɔmɔ he mlai bɛ mli lɛ ji lɛ. Yɛ anɔkwale mli lɛ, akpɔi kɛ mlai komɛi ahe miihia wɔ—ni enɛ ji anɔkwa sane ko ní mɛi pii kpɛlɛɔ nɔ.

“Mijatsu lɛ Etsiii”

Ekolɛ tsɔne kudɔmɔ he mlai baanyɛ afee gbɛtsɔɔmɔi babaoo ni yɔɔ fitsofitso ni aŋmala ashwie shi—yɛ hei komɛi lɛ, bɔ ni tsɔji ashimaamɔ he mlai pɛ kɛkɛ fa ha lɛ haa mɛi anaa kpɛɔ amɛhe. Ákɛ nɔ ni tamɔɔɔ nakai lɛ, Biblia lɛ kɛ mlai babaoo ni aŋmala ashwie shi haaa. Yɛ no najiaŋ lɛ, ekɛ shishitoo mlai ní he hiaa haa, ni enɛɛmɛi jeee jatsu loo nɔ ni nyɛɔ mɔ nɔ. Yesu Kristo kɛ miishɛɛ fɔ̃ mɛi ni hi shi yɛ egbii lɛ amli lɛ nine akɛ: “Nyɛbaa miŋɔɔ, nyɛ mɛi fɛɛ ni etɔ nyɛ ni nyɛjatsui fe nyɛ lɛ, ni maha nyɛ hejɔɔmɔ. Ejaakɛ mipã lɛ teremɔ waaa, ni mijatsu lɛ etsiii.” (Mateo 11:28, 30) Bɔfo Paulo ŋma yɛ wolo ni eŋma kɛyaha Kristofoi asafo ni yɔɔ Korinto lɛ mli akɛ: “Heni Nuŋtsɔ lɛ Mumɔ lɛ yɔɔ lɛ, jɛi heyeli yɔɔ.”—2 Korintobii 3:17.

Shi kɛlɛ, nakai heyeli lɛ jeee nɔ ni naatsĩi bɛ he. Yesu tsɔɔ faŋŋ akɛ kitai komɛi ni yɔɔ mlɛo fata Nyɔŋmɔ taomɔ nii lɛ ahe. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, Yesu kɛɛ ekaselɔi lɛ akɛ: “Enɛ ji mikitã, akɛ nyɛsumɔ nyɛhe tamɔ bɔ ni misumɔ nyɛ lɛ.” (Yohane 15:12) Susumɔ bɔ ni shihilɛ baatamɔ eha kɛ́ mɔ fɛɛ mɔ kɛ kita nɛɛ tsu nii lɛ he okwɛ! No hewɔ lɛ, heyeli ni Kristofoi yɔɔ lɛ jeee nɔ ni naatsĩi bɛ he. Bɔfo Petro kɛɛ akɛ: “Nyɛtsɔmɔa mɛi ni yɔɔ heyeli, shi jeee mɛi ni ŋɔɔ amɛheyeli lɛ amɛfeɔ efɔŋ nɔhaanɔ, shi moŋ tamɔ Nyɔŋmɔ tsuji.”—1 Petro 2:16, NW.

No hewɔ lɛ, eyɛ mli akɛ mlai ni aŋmala ashwie shi ni yɔɔ fitsofitso kudɔɔɔ Kristofoi moŋ, shi amɛfeee amɛnii yɛ nɔ ni amɛ diɛŋtsɛ amɛsusuɔ akɛ eja kɛ nɔ ni ejaaa lɛ naa. Gbɛtsɔɔmɔ ni Nyɔŋmɔ pɛ baanyɛ ekɛha he miihia adesai. Biblia lɛ kɛɔ yɛ faŋŋ mli akɛ: “Adesa ní nyiɛ nɛɛ, bɔ ni eeetsɔ ejaje enajifaamɔi eha lɛ, ebɛ edɛŋ.” (Yeremia 10:23) Kɛ́ wɔbo Nyɔŋmɔ gbɛtsɔɔmɔ toi lɛ, wɔbaaná he sɛɛ waa diɛŋtsɛ.—Lala 19:12.

Sɛɛnamɔi lɛ ateŋ ekome ji miishɛɛ. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, tsutsu ko lɛ julɔ kɛ amalelɔ ji oblanyo ni atsĩ etã kɛtsɔ hiɛ lɛ. Ekɛ ehe wo bɔlɛnamɔ jeŋba shara hu mli. Beni ekase Biblia mli shishitoo mlai ni nɔ kwɔlɔ lɛ, etsake ni eha eshihilɛ kɛ Biblia mli shishitoo mlai lɛ kpã gbee. Ekɛɛ akɛ: “Eyɛ mli akɛ minyɛɛɛ mikɛ Biblia mli shishitoo mlai lɛ fɛɛ atsu nii amrɔ nɔŋŋ moŋ, shi minu shishi akɛ amɛhe yɛ sɛɛnamɔ. Mitsutsu shihilɛ gbɛ lɛ haaa maná miishɛɛ ní mináa amrɔ nɛɛ. Biblia mli shishitoo mlai lɛ ni okɛtsuɔ nii lɛ haa oshihilɛ feɔ mlɛo. Oleɔ he ni shihilɛ gbɛ ni okɔ lɛ kɛbo baaya, ni oleɔ nɔ ni ja kɛ nɔ ni ejaaa.”

Mɛi akpekpei abɔ ená niiashikpamɔ ni tamɔ nɛkɛ nɔŋŋ. Kɛfata nibii krokomɛi ahe lɛ, gbɛtsɔɔmɔ ni yɔɔ Biblia lɛ mli lɛ eye ebua amɛ ni amɛná amɛkɛ mɛi krokomɛi ateŋ wekukpaa kpakpa, amɛná jwɛŋmɔ ni ja yɛ nitsumɔ he, amɛtsi amɛhe kɛjɛ subaŋi gbohii ni yeɔ awui lɛ ahe, ni enɛ eha amɛná shihilɛ ni yɔɔ miishɛɛ. Oblanyo ko ni atsɛɔ lɛ Markus * ní tsutsu ko lɛ ekɛ Biblia mli shishitoo mlai tsuuu nii, shi agbɛnɛ lɛ ekɛtsuɔ nii lɛ wie lɛ diɛŋtsɛ eshihilɛ he akɛ: “Akɛni mikɛ Biblia mli shishitoo mlai tsuɔ nii hewɔ lɛ, miha bulɛ ni miyɔɔ kɛha mi diɛŋtsɛ mihe lɛ etee ehiɛ.” *

Te Nɔ ni Obaahala?

No hewɔ lɛ, ani Biblia lɛ kɛ naatsĩi haa? Hɛɛ—efeɔ nakai koni wɔ fɛɛ wɔná he sɛɛ. Shi ani Biblia lɛ yɛ kpɛŋŋ tsɔ̃? Dabi kwraa. Heyeli ni naatsĩi bɛ he lɛ kɛ naagbai baa. Biblia mli shishitoo mlai lɛ ja, ni amɛhaa wɔnáa miishɛɛ kɛ shihilɛ kpakpa. Markus kɛɛ akɛ: “Beni be shwie mli lɛ, miyɔse akɛ nilee yɛ mli akɛ mikɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ tsu nii yɛ mishihilɛ mli. Eyɛ mli akɛ mishihilɛ yɛ srɔto yɛ mɛi krokomɛi anɔ̃ he yɛ gbɛ̀i pii anɔ moŋ, shi minuuu he kɔkɔɔkɔ akɛ nɔ ko ni he yɔɔ sɛɛnamɔ eŋmɛɛ mi yɛ shihilɛ mli.”

Kɛ́ obɔi yɔsemɔ akɛ sɛɛnamɔi yɛ Biblia mli shishitoo mlai ní okɛtsuɔ nii yɛ oshihilɛ mli lɛ he lɛ, no lɛ hiɛsɔɔ ni oyɔɔ kɛha Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ baaya hiɛ. Enɛ baaha oná jɔɔmɔ babaoo—obaaná suɔmɔ oha Yehowa Nyɔŋmɔ, ni ji Biblia lɛ Ŋmalɔ lɛ. “Enɛ ji Nyɔŋmɔ suɔmɔ lɛ, akɛ wɔye ekitai lɛ anɔ; ni ekitai lɛ waaa.”—1 Yohane 5:3.

Yehowa ji wɔ-Bɔlɔ kɛ wɔŋwɛi Tsɛ. Ele nɔ ni hi fe fɛɛ kɛha wɔ. Ekɛ gbɛtsɔɔmɔ ni suɔmɔ yɔɔ mli ní he baaba sɛɛnamɔ kɛha wɔ lɛ haa wɔ moŋ fe nɔ ni ekɛ naatsĩi babaoo aaashwie wɔnɔ. Yehowa kɛ lalafoo wiemɔ nɛɛ woɔ wɔ hewalɛ akɛ: “Eji obo mikitai lɛ atoi kulɛ, ohejɔlɛ aaatamɔ faa, ni ojalɛ hu aaatamɔ ŋshɔkei.”—Yesaia 48:18.

[Shishigbɛ niŋmai]

^ kk. 13 Atsake gbɛi lɛ.

^ kk. 13 Bɔni afee ni ole saji babaoo ni kɔɔ shihilɛ gbɛ ni atsɔɔ yɛ Biblia lɛ mli lɛ he lɛ, kwɛmɔ Mɛni Biblia lɛ Tsɔɔ Diɛŋtsɛ? wolo lɛ ní Yehowa Odasefoi fee lɛ, yitso 12 lɛ mli.

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 9]

Yesu kɛɛ akɛ Nyɔŋmɔ taomɔ nii lɛ baaha mɔ he ajɔ lɛ

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 10]

Nyɔŋmɔ gbɛtsɔɔmɔ ni aaabo toi lɛ haa mɔ naa miishɛɛ, ni ehaa mɔ náa bulɛ kɛhaa lɛ diɛŋtsɛ ehe