Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

KO RREVÍSTAPE OÑEANALISA | ¿MBAʼÉREPA JESÚS OHASA ASY HA OMANO?

¿Añetehápepa oikove jey raʼe Jesús?

¿Añetehápepa oikove jey raʼe Jesús?

Jesús de Nazarétpe ojejuka áño 33-pe. Ojeakusa chupe omboligaha umi héntepe opuʼã hag̃ua pe goviérno kóntrape. Upéi ojehuga vaipa hese ha oñemosaingo chupe peteĩ yvyráre. Hetaiterei ohasa asy omano meve. Péro Ñandejára omoingove jey chupe, ha 40 día haguépe, Jesús oho jey yvágape.

Ko istória oĩ umi cuatro Evanhéliope, oĩva umi Escrituras Griegas Cristianas apytépe, oñehenóiva jepi avei Nuevo Testamento. Péro, ¿añetehápe piko oiko raʼe koʼã mbaʼe? Iñimportánte jaikuaa upéva, pórke oimérõ koʼã mbaʼe kuénto reínte, ndaideprovechomoʼãi ñandéve jajerovia Jesúsre ha ñapensa reíta ikatuha jaiko pára siémpre peteĩ paraísope (1 Corintios 15:14). Péro oiméramo koʼã mbaʼe añetehápe oiko raʼe, jaguereko peteĩ esperánsa iporãitereíva ñane renonderãme g̃uarã. Upéicharõ, ¿siérto piko la heʼíva umi Evanhélio térãpa nahániri?

¿MBAʼE PRUÉVAPA OĨ?

Umi Evanhéliope ojeskrivi umi mbaʼe oiko hagueichaite ha ndojavýi ni umi detállepe, upévare jaʼekuaa ndahaʼeiha peteĩ kuénto reínte. Por ehémplo, umi lugár oñemensionáva pype añetehápe oexisti vaʼekue, ha heta umíva apytépe koʼág̃a peve voi ikatu ojevisita. Umi istoriadór avei okomprováma umi hénte oñemensionáva pype oexisti hague (Lucas 3:1, 2, 23).

Heta eskritór upe tiémpope guare omensiona avei Jesúspe. * Avei umi Evanhéliope oñemombeʼu oñemosaingo hague Jesúspe peteĩ yvyráre ojejuka hag̃ua chupe, ha umi rrománo upe tiémpope guare péicha voi ojuka vaʼekue umi mbaʼe vai apohápe. Hiʼarive, umi oskrivíva umi Evanhélio isinséro vaʼekue, upévare omombeʼu avei mbaʼépepa ojavy vaʼekue umi disípulo (Mateo 26:56; Lucas 22:24-26; Juan 18:10, 11). Opa koʼã mbaʼe ohechauka umi oskrivi vaʼekue umi Evanhélio añetehápe omombeʼu porã hague Jesús rekovekue ha omoĩ hague upépe umi mbaʼe oiko hagueichaite.

¿OIKOVE JEÝPA RAʼE JESÚS?

La majoría ningo oguerovia Jesús oiko hague ko yvy ape ári, péro oĩ ndogueroviáiva oikove jey hague omano rire. Umi ijapóstol jepe ndogueroviaséi vaʼekue upéva ñepyrũrã (Lucas 24:11). Péro upéi Jesús ojeaparesérõ guare chupekuéra ha hetave disípulope, oñekonvenséma hikuái. Peteĩ vuéltape mas de 500 persóna voi ohecha chupe oikove jey rire (1 Corintios 15:6).

Umi disípulo pyʼaguasúpe omombeʼu Jesús oikove jey hague, ikatúramo jepe oho préso térã ojejuka chupekuéra upe haguére. Haʼekuéra ndokyhyjéi vaʼekue omombeʼu hag̃ua upéva ni umi ojuka vaʼekuépe Jesúspe (Hechos 4:1-3, 10, 19, 20; 5:27-32). ¿Ojapeligra vaʼerãmoʼãpa peichaite peve umi disípulo noĩriramo segúro Jesús oikove jey hague? Nahániri. Añetehápe, Jesús oikove jey rupínte hetaiterei hénte upe tiémpope guare ha koʼag̃agua ojerovia hese.

Umi mbaʼe jahecha vaʼekue ohechauka porã añetehápe Jesús oikove jey hague, oñemombeʼuháicha umi Evanhéliope. Ha releéramo umíva katuete rekomprováta upeichaha. ¿Mbaʼépa ikatu avei nepytyvõ reñekonvense hag̃ua Jesús oikove jey hague? Upearã rentende vaʼerã mbaʼérepa haʼe omano. Pe ótro artíkulope oñeñeʼẽvéta upévare.

^ párr. 7 Tácito, peteĩ istoriadór onase vaʼekue áño 55 rupi, oskrivi vaʼekue: “Cristo segidorkuérape oñehenói [kristiáno], chupe ningo Poncio Pilato okondena vaʼekue orresivi hag̃ua pe kastígo tuichavéva. Koʼã mbaʼe oiko ogovernárõ guare Tiberio”. Oĩ hetave eskritór upe tiémpope guare omensiona vaʼekue avei Jesúspe, umíva apytépe pe istoriadór rrománo Suetonio (onaséva áño 69-pe), pe istoriadór hudío Josefo (onaséva áño 37 térã 38-pe), ha Plinio el Joven, ogoverna vaʼekue Bitíniape (onaséva áño 61 térã 62-pe).