Skutki – oda, so kerenas o apoštola 19:1-41

19  Medik* sas o Apolo andro foros Korint, o Pavol phirelas le dromeha, savo sas dur le morostar. A avľa andro foros Efez. Odoj arakhľa varesave učeňiken. 2  Phučľa lendar: „Sar paťanďiľan, chudľan le Devlestar leskero svato duchos?“ On leske phende: „Aňi na šunďam, hoj hin varesavo svato duchos.“ 3  Phučľa lendar: „Ta akor sar sanas bolde?“ Phende leske: „Kavka sar sikhľarelas o Jan.“ 4  O Pavol lenge phenďa: „O Jan bolelas, kaj o manuša te sikaven, hoj bajinen oda nalačho, so kerenas. A vakerelas le manušenge, kaj te paťan andre koda, savo avela pal leste, andro Ježiš.“ 5  Sar kada šunde, dine pes te bolel andro menos le Rajeskero, le Ježišoskero. 6  O Pavol pre lende thoďa o vasta. Avka len o Del delas peskero svato duchos a on chudne te vakerel avre čhibenca. A tiš chudne te vakerel oda, so kamelas o Del. 7  Ola murša sas 12. 8  O Pavol trin čhon bije dar delas duma andre sinagoga. Vakerelas odoj pal o Devleskero kraľišagos a oda avka, hoj lenge džanelas te phenel pre goďi. 9  Aľe varesave peske na kamenas te del te phenel a ňisar oleske na kamle te paťal. A anglal o savore manuša džungales vakerenas pal ola, so pes dine pro Rajeskero drom. O Pavol odarig geľa het a iľa peha the le učeňiken. Sako ďives vakerelas andre jekh trjeda pre Tiranoskeri škola. 10  Sikhľarelas odoj duj berš. A kavka savore, so dživenas andre Azija,* o Židi the o Greki, šunenas le Devleskero* lav. 11  O Del delas le Pavol bari zor, kaj te kerel zazraki. 12  Ča kaleha, hoj le nasvalenge ande o khosne the o leketi, savendar pes o Pavol chudľa, sas sasťarde andal o nasvaľibena a avenas andal lende avri o demona. 13  The varesave Židi, save phirenas foros forostar, tradenas avri le demonen a kamle kada te kerel andro menos le Rajeskero, le Ježišoskero. Phenenas: „Andro menos le Ježišoskero, pal savo vakerel o Pavol, tumenge phenav, kaj te aven avri!“ 14  Kerenas oda 7 terne murša, savengero dad sas o Skevas a ov sas židoviko baro rašaj. 15  Jekhvar pes ačhiľa, hoj o nalačho demonos phenďa kale 7 phralenge: „Le Ježiš prindžarav a the pal o Pavol džanav. Aľe ko san tumen?“ 16  Akor o manuš, andre savo sas o demonos, pre lende chuťiľa a avka len marďa, hoj on andal koda kher denašle nange the domarde. 17  Pal kada pes dodžanle savore Židi the Greki, save bešenas andro Efez. Savore chudne igen te daral a o manuša ašarenas o menos le Rajeskero, le Ježišoskero. 18  But olendar, so paťanďile, avle a phenenas pre peste avri savoro nalačho, so kerenas.  19  Butdžene, saven sas vareso le demonenca, ande peskere kňižki a anglal savorende len labarde. Sar savoro zrachinde, avle pre kada, hoj vaš kala kňižki bi šaj chudlehas 50 000 strjeborna. 20  Avka pes le Jehovaskero* lav všadzik dureder vakerelas a butdžene paťanďile. 21  Pal kada savoro, so pes ačhiľa, peske o Pavol phenďa, hoj predžala prekal e phuv Macedonija the Achaja a džala andro Jeruzalem. Phenďa peske: „Sar man odoj dochudava, mušinav te džal te dikhel the andro Rim.“ 22  Andre Macedonija bičhaďa le Timotej the le Erastos, save leske pomožinenas. Aľe ov varesavo časos ačhiľa andre Azija. 23  Akor angle* ola, so pes dine pro Rajeskero drom, sas savore andro foros pro pindre. 24  Kada savoro kerďa o Demetrijos. Ov kerelas buťi le strjebroha, savestar kerelas cikne chramici, save dičhonas sar la Artemidakero. Kada zarodelas but love savorenge, so tiš kerenas kadi buťi. 25  Vičinďa peske savoren, save kerenas kajsi isto buťi sar the ov a phenďa lenge: „Džanen, hoj barvaľuvas vaš oda, bo keras kadi buťi. 26  Aľe akana the korkore dikhen a šunen sar kada Pavol scirdľa pre peskeri sera but manušen na ča andro Efez, aľe the maj andre caľi Azija. Bo vakerel, hoj o devla, save kerde o manuša peskere vastenca, nane devla. 27  Darav, hoj ada musarela o menos amara buťake. A na ča kada. Amari devľori e Artemis hiňi bari a paľis imar ňiko na presikavela paťiv lakere chramoske. A paľis la caľi Azija the calo svetos preačhena te ašarel, ča angle kada, so vakerel o Pavol.“ 28  Sar kada šunde, choľisaľile a vičinenas: „Bari hiňi e efezsko Artemis!“ 29  Andre calo foros sas sar diline, bo na džanenas, so pes kerel. Savore gele andro ďivadlos a cirdenas pal peste le Macedoncen, le Gajus the le Aristarchos. On phirenas le Pavloha te vakerel e lačhi sprava. 30  The o Pavol kamľa te džal maškar o manuša, aľe o učeňika leske oda na domukhle. 31  Varesave murša, savenge sas pro šero o hri the o slavnosťi a tiš sas le Pavloskere kamarata, bičhade ko Pavol, kaj leske te phenen, kaj te na džal andro ďivadlos. Bo šaj pes leske vareso ačhel. 32  O manuša sas andre kopa, aľe sako vičinelas vareso aver. Bo sas sar diline. A but lendar aňi na džanenas, soske pes odoj zgele. 33  Varesave phende le Aleksandroske, kaj vareso te phenel, bo o Židi les ispidenas anglal. O Aleksander sikaďa le vasteha, kaj o manuša te en čit, bo lenge kamľa vareso te phenel. 34  Aľe sar pes dodžanle, hoj o Aleksander hino Židos, savore jekhetane chudne te vičinel: „Bari hiňi e efezsko Artemis!“ Kada ľikerelas asi duj ori. 35  O starostas zvičinďa pro manuša, kaj te en čit. Phenďa lenge: „Ko šaj phenel, hoj na džanel, hoj amen o manuša andal o foros Efez stražinas o chramos bara Artemidakero the lakeri socha, savi peľa andal o ňebos? 36  A ňiko našťi phenel, hoj oda nane avka. Vaš oda aven čit, bo paľis kerena vareso, so bajinena. 37  Anďan adaj kale muršen, choč on na čorkeren andal o chrami a aňi na vakeren našukares pal amari devľori. 38  A te hin le Demetrijus the olen, so keren ajsi buťi sar ov vareso proťi varekaste, pre kada hine o sudi the o guvernera.* Mi džan odoj. 39  Aľe te tumenge džal pal varesoste avreste, mušinel pes oda te kerel avka sar oda phenel o zakonos.  40  Bo šaj pes ačhel, hoj vaš kada savoro, so pes adaďives kerel, pre amende šaj phenen, hoj keras bare vzburi. A nane amen ňič andro vast, soha bi šaj sikavahas, soske pes kada adaj kerel.“ 41  Sar phenďa ala lava, phenďa le manušenge, hoj imar šaj džan het.

Poznamki tele čijarkica

Abo pokim.
Mišľinel pes varesavo kotor andal e Rimsko riša.
Doslovňe: le Rajeskero.
Dikh o dodatkos A5.
Abo vaš, bijal, aščal, predal.
Dikh tuke buter adaj andro Slovňikos.