1) Savi rada diňa o apoštol Peter a soske šaj dičhol, hoj pes oda na del?

APOŠTOL Peter napísal: „Vo všetkom svojom konaní buďte svätí, tak ako je svätý ten, ktorý vás povolal. Je totiž napísané: ‚Buďte svätí, lebo ja som svätý.‘“ (1. Petra 1:15, 16) Hoci Peter dal túto radu pomazaným kresťanom v prvom storočí, úžitok z nej máme všetci, či už máme nádej na život v nebi, alebo na zemi. Z týchto slov sa dozvedáme, že môžeme napodobňovať Jehovu, ktorý je najväčším príkladom svätosti. To znamená, že vo svojom konaní nielenže môžeme byť svätí, ale aj musíme byť svätí. Sme však nedokonalí, a preto sa to môže zdať nedosiahnuteľné. Aj Peter robil veľa chýb, ale na jeho príklade vidíme, že môžeme byť svätí.

2) Pal soste vakeraha andre kada člankos?

² V tomto článku budeme uvažovať o nasledujúcich otázkach: Čo je svätosť? Čo sa z Biblie dozvedáme o Jehovovej svätosti? Ako môžeme byť svätí v našom konaní? A ako súvisí svätosť s naším vzťahom k Jehovovi?

3) Sar achaľon but manuša, so oda hin te el svato, aľe kaj arakhaha pal ada čačipen?

³ Keď sa povie „svätý“, mnohí ľudia si predstavia vážneho človeka v mníšskom či kňazskom odeve s dôstojným výrazom na tvári. Ale to nie je správna predstava. Jehova je svätý, a pritom je opísaný ako „šťastný Boh“. (1. Tim. 1:11) A aj tí, ktorí ho uctievajú, sú nazvaní šťastnými. (Žalm 144:15) Ježiš odsúdil tých, ktorí nosili zvláštny odev, aby sa odlišovali od iných, a ktorí robili dobré skutky len preto, aby to ľudia videli. (Mat. 6:1; Mar. 12:38) Náš pohľad na svätosť formuje to, čo sa píše v Biblii. Sme si istí, že náš svätý a milujúci Boh by nám nikdy neprikazoval nič, čo by sme nedokázali dodržať.  Preto keď nám Jehova hovorí: „Buďte svätí“, nepochybujeme, že to dokážeme. Samozrejme, na to, aby sme mohli byť svätí vo svojom konaní, musíme vedieť, čo to svätosť je.

4) So oda hin te el svato?

⁴ Čo je svätosť? Podľa Biblie slová „svätý“ a „svätosť“ opisujú v prvom rade stav morálnej a náboženskej čistoty a posvätnosti, ale môžu opisovať aj stav, v ktorom je niečo alebo niekto oddelený na službu Bohu. Inými slovami, svätí môžeme byť vtedy, keď sme morálne čistí, keď uctievame Jehovu tak, ako si to želá, a keď máme k nemu blízky osobný vzťah. Už len samotná predstava, že môžeme mať osobný vzťah k nášmu svätému Bohu, nám vyráža dych, najmä keď sa zamyslíme nad tým, čo sa v Biblii píše o Jehovovej svätosti.

5) So džanas pal o Jehovas le vernone aňjelendar?

⁵ Jehova je čistý v každom ohľade. Ako to vieme? Opísali ho tak serafíni, čiže anjeli, ktorí sú blízko jeho trónu. V Biblii čítame, že niektorí z nich volali: „Svätý, svätý, svätý je Jehova vojsk.“ (Iz. 6:3) Je jasné, že ak majú mať anjeli blízky vzťah k svojmu svätému Bohu, aj oni musia byť svätí – a aj sú. Veď už len prítomnosť niektorého Jehovovho anjela mohla urobiť miesto, na ktorom stál, svätým. To sa stalo, napríklad keď sa anjel zjavil Mojžišovi uprostred horiaceho kra. (2. Mojž. 3:2–5; Joz. 5:15)

6, 7) (a) Sar o Mojžiš sikaďa, hoj o Del hino svato? (2. Mojžišova 15:1, 11) (b) So savore Izraelčanenge leperelas, hoj o Del hino svato? (Dikh o obrazkos pre angluňi sera kale časopisoske.)

⁶ Keď Mojžiš previedol Izraelitov cez Červené more, poukázal na to, že ich Boh, Jehova, je svätý. (Prečítajte 2. Mojžišovu 15:1, 11.) Správanie ľudí, ktorí uctievali egyptských bohov, malo ďaleko od svätosti. To isté sa dalo povedať o tých, ktorí uctievali kanaánskych bohov. K ich náboženstvu patrili detské obete a zvrátené sexuálne praktiky. (3. Mojž. 18:3, 4, 21–24; 5. Mojž. 18:9, 10) Ale Jehova by od svojich služobníkov nikdy nevyžadoval nič, čo by ich morálne kazilo. Jehova je svätý vo svojej podstate. Na to jasne poukazoval nápis vyrytý na zlatej doštičke, ktorá bola pripevnená na turbane veľkňaza. Ten nápis znel: „Jehova je svätý.“ (2. Mojž. 28:36–38)

⁷ Každému, kto sa pozrel na túto doštičku, to pripomenulo Jehovovu svätosť. Ale čo ak nejaký Izraelita nemohol byť v blízkosti veľkňaza a vidieť tento nápis? Znamenalo to, že sa túto dôležitú vec o Jehovovi nedozvedel? V žiadnom prípade! Každý Izraelita to počul, keď sa čítal Zákon pred zhromaždeným ľudom – mužmi, ženami i deťmi. (5. Mojž. 31:9–12) Keby si tam bol, počul by si tieto slová: „Ja som Jehova, váš Boh… Buďte svätí, lebo ja som svätý.“ „Buďte pre mňa svätí, lebo ja, Jehova, som svätý.“ (3. Mojž. 11:44, 45; 20:7, 26)

8) Soske igen kampel te premišľinel pal o lava andal e 3. Mojžišova 19:2 the 1. Petra 1:14–16?

⁸ Zamerajme sa na jeden výrok zapísaný v 3. Mojžišovej 19:2, ktorý sa čítal celému Izraelu. Jehova povedal Mojžišovi: „Povedz celému izraelskému ľudu: ‚Buďte svätí, lebo ja, Jehova, váš Boh, som svätý.‘“ Tento výrok možno citoval Peter, keď nabádal kresťanov, aby boli svätí.  (Prečítajte 1. Petra 1:14–16.) Samozrejme, my nie sme pod mojžišovským Zákonom. Ale to, čo Peter napísal, potvrdzuje to, čo vieme z 3. Mojžišovej 19:2 – Jehova je svätý a tí, ktorí ho milujú, by sa mali usilovať byť svätí. Týka sa to tých, ktorí majú nádej na život v nebi, i tých, ktorí majú nádej na život na rajskej zemi. (1. Petra 1:4; 2. Petra 3:13)

9) So amenge anela oda, te premišľinaha pal e 3. Mojžišova, kapitola 19?

⁹ Keďže sa chceme páčiť nášmu svätému Bohu, veľmi nás zaujíma, ako môžeme byť svätí. Jehova nás v tomto smere nenecháva v neistote. Dáva nám viacero praktických rád, ako môžeme byť svätí. Vynikajúcim zdrojom týchto rád je 19. kapitola 3. Mojžišovej. Znalec hebrejčiny Marcus Kalisch napísal: „Táto pozoruhodná kapitola je možno najobsiahlejšou, najrozmanitejšou a v niektorých ohľadoch najdôležitejšou časťou 3. Mojžišovej, ak nie celého Pentateuchu.“ Pozrime sa na niekoľko veršov z tejto kapitoly a ukážme si, čo si z nich môžeme vziať do nášho každodenného života. Myslime pritom na to, že táto kapitola sa začína výrokom: „Buďte svätí.“

10, 11) Soha sikavaha, hoj sam svata, sar pisinen perša lava andre 3. Mojžišova, kapitola 19 a sar kamas pre ada te dikhel?

¹⁰ Po tom, ako Jehova povedal Izraelitom, že majú byť svätí, dodal: „Každý z vás bude mať v úcte svoju matku a svojho otca… Ja som Jehova, váš Boh.“ (3. Mojž. 19:2, 3)

¹¹ Z toho vyplýva, že je dôležité poslúchať Boží príkaz ctiť si svojich rodičov. Raz sa jeden muž opýtal Ježiša: „Čo dobré mám robiť, aby som získal večný život?“ Ježiš mu okrem iného odpovedal, že má ctiť svojho otca a svoju matku. (Mat. 19:16–19) Dokonca odsúdil farizejov a znalcov Zákona za to, že vymysleli spôsob, ako sa tejto povinnosti vyhnúť. Tak „urobili Božie slovo neplatným“. (Mat. 15:3–6) Súčasťou „Božieho  slova“ bolo aj piate z Desiatich prikázaní a slová zapísané v 3. Mojžišovej 19:3. (2. Mojž. 20:12) A opäť si pripomeňme, že pokyn zapísaný v 3. Mojžišovej 19:3, aby sme mali v úcte svoju matku a svojho otca, nasleduje hneď po výroku: „Buďte svätí, lebo ja, Jehova, váš Boh, som svätý.“

12) So pestar kamas te phučel, te genas o lava andre 3. Mojžišova 19:3?

¹² Keď premýšľame o Jehovovom príkaze, aby sme si ctili svojich rodičov, mali by sme si položiť otázku: Ako sa mi darí poslúchať tento príkaz? Ak máš pocit, že si svojich rodičov doteraz trochu zanedbával, mohol by si sa rozhodnúť, že to napravíš. Minulosť už nezmeníš, ale môžeš si povedať, že odteraz budeš robiť pre svojich rodičov viac. Možno si zariadiš veci tak, aby si s nimi mohol tráviť viac času. Alebo ich budeš viac podporovať finančne, duchovne či citovo. To všetko je v súlade s príkazom, ktorý je zapísaný v 3. Mojžišovej 19:3.

13) (a) Save aver goďaver lava arakhas andre 3. Mojžišova 19:3? (b) Sar the amen keraha avka sar o Ježiš? (Lukáš 4:16–18)

¹³ V 3. Mojžišovej 19:3 nachádzame aj ďalší spôsob, ako môžeme byť svätí. Hovorí sa tam o zachovávaní sabatu. Kresťania nie sú pod Zákonom, preto nemusíme dodržiavať týždenný sabat. Napriek tomu sa môžeme veľa naučiť z toho, ako Izraeliti dodržiavali sabat a čo dobré im to prinášalo. V sabat odpočívali od každodennej práce a venovali sa duchovným činnostiam. * Preto aj Ježiš chodieval v sabat do synagógy vo svojom rodnom meste a čítal z Božieho Slova. (2. Mojž. 31:12–15; prečítajte Lukáša 4:16–18.) K čomu by nás mal podnecovať Boží príkaz „budete zachovávať moje sabaty“, zapísaný v 3. Mojžišovej 19:3? Mali by sme ubrať z niektorých každodenných činností, aby sme sa mohli viac venovať duchovným veciam. Zdá sa ti, že by si sa v tom mohol zlepšiť? Ak si budeš pravidelne vyhradzovať čas na duchovné činnosti, vypestuješ si blízky, osobný vzťah k Jehovovi a to je nevyhnutná vec na to, aby si mohol byť svätý.

14) So baro pes hazdel upre andre caľi 3. Mojžišova, kapitola 19?

¹⁴ V 19. kapitole 3. Mojžišovej sa opakuje jeden dôležitý fakt, na ktorý keď pamätáme, môžeme byť svätí. Štvrtý verš sa končí slovami: „Ja som Jehova, váš Boh.“ Táto myšlienka sa v tejto kapitole vyskytuje 16-krát. Pripomína nám prvé prikázanie: „Ja som Jehova, tvoj Boh… Nebudeš mať iných bohov okrem mňa.“ (2. Mojž. 20:2, 3) Žiadny kresťan, ktorý chce byť svätý, nesmie dovoliť, aby sa niečo alebo niekto dostal medzi neho a jeho vzťah k jeho Bohu. A keďže nosíme meno Jehovovi svedkovia, dávame si pozor, aby sme neurobili nič, čo by znesvätilo alebo poškvrnilo Božie sväté meno. (3. Mojž. 19:12; Iz. 57:15)

15) So kamas te kerel, sar genas pal o obeťi andre 3. Mojžišova, kapitola 19?

¹⁵ Ako mohli dávať Izraeliti najavo, že považujú Jehovu za svojho Boha? Tak,  že dodržiavali jeho zákony. V 3. Mojžišovej 18:4 sa píše: „Konajte podľa mojich právnych predpisov, dodržiavajte moje zákony a riaďte sa nimi. Ja som Jehova, váš Boh.“ Devätnásta kapitola obsahuje niektoré z týchto zákonov pre Izrael. Napríklad vo veršoch 5 – 8, 21 a 22 sú zákony o zvieracích obetiach. Izraeliti ich mali prinášať takým spôsobom, aby neznesvätili „Jehovovu svätú vec“. Keď si čítame tieto verše, malo by nás to podnecovať, aby sme sa chceli Jehovovi páčiť a prinášať mu také obete chvály, aké si praje, ako nás k tomu povzbudzujú slová v Hebrejom 13:15.

16) So amenge leperel jekh zakonos andal e 3. Mojžišova, kapitola 19?

¹⁶ Ak máme byť svätí, musíme byť ochotní sa odlišovať. To nemusí byť ľahké. Niekedy nás spolužiaci, kolegovia, príbuzní, ktorí nie sú Jehovovými svedkami, a iní môžu tlačiť do vecí, ktoré sú pre Jehovu neprijateľné. Keď taká situácia nastane, musíme urobiť dôležité rozhodnutie. Čo nám pomôže správne sa rozhodnúť? Pouvažujme o jednej zaujímavej zásade, o ktorej sa hovorí v 3. Mojžišovej 19:19: „Nebudeš nosiť odev utkaný z dvoch druhov priadze.“ Tento zákon pripomínal Izraelu, že sa má odlišovať od okolitých národov. My dnes nemáme nič proti noseniu odevov zo zmesových materiálov, napríklad z bavlny a polyesteru alebo z vlny a viskózy. Ale rozhodne nechceme byť ako ľudia, ktorých viera a konanie je v rozpore s tým, čo učí Biblia, aj keby to boli naši spolužiaci, kolegovia či príbuzní. Prirodzene, svojich príbuzných máme radi. A máme radi aj svojich blížnych. Ale keď ide o dôležité stránky života, ako Jehovov ľud sme ochotní sa odlišovať. A to je veľmi dôležité, lebo ak chceme byť svätí, musíme byť oddelení na službu Bohu. (2. Kor. 6:14–16; 1. Petra 4:3, 4)

17, 18) So baro kamas te sikhľol andal e 3. Mojžišova 19:23–25?

¹⁷ Výrok „Ja som Jehova, váš Boh,“ mal Izraelitom pripomínať, že na prvé miesto majú dávať svoj vzťah k Jehovovi. Ako to mohli robiť? Pozrime sa do 3. Mojžišovej 19:23–25, kde je opísaný jeden spôsob. (Prečítajte.) Zamyslime sa, čo tento príkaz znamenal pre Izraelitov, keď vošli do Zasľúbenej krajiny. Keď  niekto zasadil ovocné stromy, tri roky nesmel jesť ich ovocie. Ovocie, ktoré sa urodilo vo štvrtom roku, mal priniesť do Božej svätyne. Až v piatom roku smel jesť ovocie, ktoré sa mu urodilo. Tento zákon pomáhal Izraelitom chápať, že ich potreby nemajú byť na prvom mieste. Mali dôverovať Jehovovi, že sa o nich postará, a prvoradé pre nich malo byť jeho uctievanie. Jehova ich povzbudzoval, aby prinášali štedré dary do svätyne, čo bolo centrum jeho uctievania, a uisťoval ich, že im zabezpečí dostatok jedla.

¹⁸ Zákon zapísaný v 3. Mojžišovej 19:23–25 nám pripomína Ježišove slová z Kázne na vrchu. Ježiš povedal: „Nerobte si prílišné starosti… o to, čo budete jesť alebo čo budete piť.“ A dodal: „Váš nebeský Otec predsa vie, že to všetko potrebujete.“ Boh sa o nás postará, tak ako sa stará aj o vtáky. (Mat. 6:25, 26, 32) A my mu dôverujeme, že sa o nás postará. Keď vidíme, že je niekto v núdzi, neváhame mu pomôcť. Ale nerobíme to tak, aby o tom všetci vedeli. Okrem toho ochotne prispievame na výdavky zboru. Jehova si všíma našu štedrosť a odmení nás. (Mat. 6:2–4) Keď sme štedrí, dávame najavo, že sme pochopili poučenie z 3. Mojžišovej 19:23–25.

19) So tuke iľal ko jilo andal e 3. Mojžišova?

¹⁹ Rozobrali sme si len niekoľko veršov z 19. kapitoly 3. Mojžišovej a uvažovali sme, ako môžeme byť takí ako náš svätý Boh. Keď ho napodobňujeme, usilujeme sa byť svätí „vo všetkom svojom konaní“. (1. Petra 1:15) Mnohí, ktorí neslúžia Jehovovi, si všímajú naše dobré správanie, a niektorých to podnieti, aby oslavovali Jehovu. (1. Petra 2:12) Z 19. kapitoly 3. Mojžišovej sa toho môžeme dozvedieť ešte oveľa viac. V nasledujúcom článku si rozoberieme ďalšie verše z tejto kapitoly a ukážeme si, v ktorých ďalších oblastiach nášho života môžeme byť svätí, tak ako nás k tomu nabáda Peter.