1) Akana, sar tut imar but dodžanľal andal kadi kňižka, so možno phučes?

SIKAĎAL tut imar but andal e Biblija, sar študinehas kadi kňižka. Dodžanľal tut, hoj o Del sľubinel o večno dživipen. Ola, so mule, imar ňič na šunen, aňi na džanen. O Del kamel te vzkrjesinel le manušen, so mule. (Kazateľ 9:5; Lukáš 23:43; Ján 5:28, 29; Zjavenie 21:3, 4) Imar phires pro zhromažďeňa le Jehovaskere svedkengere a paťas, hoj sikaven čačipen? (Ján 13:35) Imar rado dikhes le Jehovas a kames te služinel leske?  The avka phučes: „So mek kampel te kerel, kaj mište te služinav le Devleske?

2) Soske pes o Etijopčanos kamelas te del te pokrsťinel?

² Andre Ježišoskeri doba pre ada mišľinelas jekh Etijopčanos. Paru (vajkeci) ďivesa pal ada, sar sas o Ježiš vzkrjesimen, o učeňikos Filip vakerelas pal o Ježiš ale muršeske. O Filip leske sikaďa, hoj o Ježiš sas o Mesijašis. Le Etijopčanoske geľa andro jilo, so pes dodžanľa a phenďa: „Dikh! Paňi. So mange braňinel te del pes te bolel“? (Skutky 8:26–36 NZ)

3) (a) So prikazinďa o Ježiš peskere učeňikenge? (b) Savo boľipen (krst) hin spravno?

³ E Biblija sikavel, hoj olenge, so kamen te služinel le Jehovaske, kampel te del pes te bolel (pokrsťinel). O Ježiš phenďa peskere učeňikenge: „Keren učeňiken andral savore narodi a bolen len.“ (Matúš 28:19 NZ) The o Ježiš pes diňa te bolel. Leske na sas ča čhordo (čhido) o paňi pro šero, ale sas calo ponorimen andro paňi. (Matúš 3:16) The adaďives, sar bolen le kresťanos, mušinel te el calo ponorimen.

4) So sikaves avrenge, sar tut des te bolel?

⁴ Sar tut des te bolel (pokrsťinel), sikaves, hoj kames te el le Devleskero kamaratos a te služinel leske. (Žalm 40:7, 8) Phučes: „So kampel, kaj te avav boldo“?

5) (a) So mušines te kerel sigeder, sar tut šaj des te bolel? (b) Soske hine o kresťanska zhromažďeňa dvoležita?

⁵ Sigeder, sar tut šaj des te bolel (pokrsťinel), mušines te prindžarel le Jehovas the le Ježiš. Imar ada chudňal te kerel aleha, hoj študines e Biblija. (Pregen Ján 17:3.) Ale ada na stačinel. Mušines presňe te džanel,  ko hino o Jehovas a so savoro kamel, kaj te keres. (Kolosanom 1:9) O zhromažďeňa le Jehovaskere svedkengere tuke pomožinena, kaj te aves lačho kamaratos le Jehovaha. Oda hin jekh le dvoležite vecendar, soske phires pro zhromažďeňa sako kurko. (Hebrejom 10:24, 25)

6) So kampel te džanel andal e Biblija, sigeder sar tut deha te pokrsťinel?

⁶ O Jehovas na kamel, kaj te džanes savoro andal e Biblija, sigeder sar tut deha te bolel (pokrsťinel). Ov na užarelas, hoj oda Etijopčanos džanela savoro sigeder, sar pes diňa te bolel. (Skutky 8:30, 31) Amen pes pal o Del sikavaha furt. (Kazateľ 3:11) Kaj tut te des te bolel, mušines te pridžarel a te prilel o zakladna nauki andal e Biblija. (Hebrejom 5:12)

7) Sar tuke pomožinďa ada, hoj študines e Biblija?

⁷ E Biblija phenel, hoj „bije vjera pes našťi pačinas le Devleske“. (Hebrejom 11:6) Te tut kames te del te bolel (pokrsťinel), mušines te paťal. Andre Biblija genas pal o manuša andal o phurikano foros Korint. Sar šunde, so le Ježišoskere učeňika sikavenas, chudne aleske te paťal a dine pes te bolel. (Skutky 18:8) A avka the tiro biblicko študijum tuke pomožinel, kaj te paťas oleske, so o Del sľubinel a oleske, hoj le Ježišoskeri obeť hiňi igen vzacno a oslobodzinel le binostar (hrjechostar) the meribnastar. (Jozua 23:14; Skutky 4:12; 2. Timotejovi 3:16, 17)

8) So tuke pomožinela, kaj te kames te del duma avrenca pal oda, so tut sikaďal?

⁸ Te študineha e Biblija buter a dikheha, sar tuke  pomožinel andro dživipen, tiri vjera ela zoraleder. De duma avrenca pal oda, so tut sikaďal. (Jeremiáš 20:9; 2. Korinťanom 4:13) Kaske pal ada šaj vakeres?

9, 10) (a) Kaha šaj vakeres pal ada, so tut sikaďal? (b) So mušines te kerel, te kames te phirel andre služba avrenca andal o zboros?

⁹ Oda, so imar sikhľiľal andal e Biblija, šaj phenes peskera fameľijake, kamaratenge, manušenge andal o gav, či pal e uľica, kaj bešes, abo olenge, kaha keres buťi. Vaker lenca šukares a av ke lende jileskero! Pal varesavo časos, šaj džaha the andre zvestovaťeľsko služba le zboroha. Sar? Phen oleske, so tuha študinel e Biblija, hoj kames te zvestinel le zboroha. Te tuke phenela, hoj tuke andre ada ňič na braňinel, hoj sal pre ada pripravimen a džives pal ada, so hin andre Biblija, jekhetane pes tumenca zdžana o duj zborova starši.

¹⁰ Pal soste vakerena tuha ola starši? Či mište achaľos a zorales paťas oleske, so sikavel e Biblija, či doľikeres oda, so hin andre Biblija a či čačes kames, kaj tutar te ačhel le Jehovaskero svedkos. O starši pomožinen savorenge, so hine andro zboros. Pomožinena the tuke. Vašoda ma dara te del duma lenca. (Skutky 20:28; 1. Petra 5:2, 3) Pal odi schvodzka tuke o starši phenena, či šaj chudes te phirel andre zvestovaťeľsko služba le zboroha.

11) Soske kampel te zmeňinel varesave veci andro dživipen, sigeder sar chudeha te phirel andre zvestovaťeľsko služba?

¹¹ O starši tuke možno phenena, hoj mušines mek vareso te zmeňinel andre tiro dživipen, sigeder sar chudeha te phirel andre zvestovaťeľsko služba. Soske kampel te kerel ala zmeni? Sar das duma avre manušenca  pal o Jehovas, o manuša dikhen pre amende sar pre le Jehovaskere služobňika. Vašoda na kamas amare dživipnaha te kerel le Devleske aňi dukh, aňi ladž. (1. Korinťanom 6:9, 10; Galaťanom 5:19–21)

12) Soske kampel, kaj savore manuša te keren pokaňe?

¹² Hin adaj mek vareso, so mušines te kerel, sigeder sar tut deha te bolel (pokrsťinel). O apoštol Peter phenďa: „Keren pokaňe a visaren tumen, hoj pes tumenge te khosel o bini.“ (Skutky 3:19 NZ) So hin: te kerel pokaňe? Oda hin, hoj amenge hin pharo, hoj kerahas nalačhe veci. Napriklad, te dživehas ňemravňe, ta mušines te kerel pokaňe. The akor, te na kerehas ňisave nalačhe veci andro dživipen, the avka mušines te kerel pokaňe, bo savore sam hrješna a savorenge kampel, kaj amenge o Del te odmukhel. (Rimanom 3:23; 5:1)

13) So znameňinel „te visarel pes alestar“, so hin nalačho?

¹³ Stačinel ča, kaj amenge te el pharo vaš oda, so kerďam? Na. O Peter phenďa, hoj mušines tut tiš „te visarel alestar“. Oda hin, hoj imar na kameha te kerel ňič nalačho olestar, so varekana kerehas a chudeha te kerel oda, so hin lačho. Predstavin tuke, hoj džas motoriha varekhaj peršovar a dikhes, hoj džas nalačhe smeroha. So kereha? Určiťe spomaľineha, zastavineha, visareha tut a džaha lačhe smeroha. Ada hin avka, sar študines e Biblija a hin varesave veci andre tiro dživipen, so mušines te zmeňinel. Av ochotno te visarel tut, te zmeňinel oda, so kampel a te chudel te kerel oda, so hin lačho.

14) Sar tut oddeha le Devleske?

¹⁴ Aver dvoležito vec, so kampel te kerel, sigeder sar tut deha te bolel, hin te oddel pes le Jehovaske. Le Jehovaske tut oddes andre modlitba. Sľubines leske, hoj služineha ča leske a hoj ov ela nekdvoležiteder andre tiro dživipen. (5. Mojžišova 6:15)

15, 16) Soske cirdel le manušes o jilo, kaj le Devleske andre modlitba te sľubinel, hoj leske služinela calo dživipen?

¹⁵ Tiro sľubos le Jehovaske, hino ajso sar te kames te džal andro manželstvo oleha, kaha kames te dživel calo dživipen. Predstavin tuke, hoj peha terne manuša phiren. Sar imar o pirano feder pridžarel la piraňa a kamel la, ta la mangel, kaj leha te lel vera (te solacharel). Hin ada baro rozhodnuťje, ale o pirano prilel savoro, so kampel, bo la piraňa igen kamel.

¹⁶ Bo akana imar prindžares buter le Jehovas, buter les rado dikhes a kames leske so nekfeder te služinel, vašoda tiro jilo tut cirdel, kaj leske andre modlitba te sľubines, hoj leske služineha calo dživipen. E Biblija phenel, hoj savore le Ježišoskere nasledovňika našťi „dživen prekal peste“. (Marek 8:34 NZ) So ada znameňinel? Hoj nekdvoležiteder vec andro tiro dživipen hin te šunel le Jehovas. So kamel o Jehovas hin dvoležiteder sar oda, so kames tu. (Pregen 1. Petra 4:2.)

17) Soske varesave manuša pes na kamen te oddel le Jehovaske?

¹⁷ Varesave pes na kamen te oddel le Jehovaske, bo daran, hoj na doľikerena peskero sľubos le Devleske. Na kamen, kaj o Jehovas olestar te el smutno. Abo peske  mišľinen: „Ko le Devleske ňič na sľubinel, na mušinel te doľikerel savoro, so hin andre Biblija.“

18) So tuke pomožinela te na daral, hoj kereha vareso, so pes na pačinel le Jehovaske?

¹⁸ Tiri laska ko Del tuke pomožinela, kaj te na daras, hoj kereha vareso, so pes na pačinela leske. Tu kames le Devles a ľikereha tut le sľubostar, so les diňal! (Kazateľ 5:4; Kolosanom 1:10) Ma phen tuke, hoj hin igen phares te kerel oda, so kamel o Jehovas. O apoštol Jan pisinďa: „E laska ko Del amen hin akor, sar doľikeras oda, so amenge o Del prikazinel; a oda, so prikazinel, na kerel amenge pharipen.“ (1. Jána 5:3 )

19) Soske tut na mušines te daral te oddel tut le Jehovaske?

¹⁹ Na mušines te el bije ňisavi chiba, kaj tut te oddes le Jehovaske. O Del na užarel amendar vareso, so našťi keras. (Žalm 103:14) Pomožinel amenge, kaj te keras oda, so hin lačho. (Izaiáš 41:10) Paťa le Jehovaske andal calo jilo a „ov zrovňinela tire droma“. (Príslovia 3:5, 6)

20) Te tut oddiňal le Jehovaske, so aver mek mušines te kerel?

²⁰ Phenes tuke, hoj sal imar pripravimen te oddel tut le Jehovaske? Paľis, sar tut andre modlitba oddes le Jehovaske, sal imar pripravimen te del pes te bolel, čiže te pokrťinel.

21, 22) Sar šaj „sikaves anglo manuša“, hoj tut hin vjera?

²¹ Andro zboros phen oleske, so hino koordinatoris, hoj tut imar oddiňal le Jehovaske a kames te el boldo (pokrsťimen).  Paľis peske tuha povakerena (dena duma) varesave starši, či mište achaľos o zakladna biblicka nauki. Te dikhena, hoj tuke ňič na braňinel, phenena tuke, hoj pre aver krajsko, abo baro zjazdos le Jehovaskere svedkengero šaj aves pokrsťimen. Pre ada zjazdos ela jekh prednaška prekal o boľipen (krst). O rečňikos pregenela  duj otazki. Aleha, hoj suhlasineha oleha, pre soste tutar o rečnikos phučela, „sikaveha anglo manuša“, hoj tut hin vjera. (Rimanom 10:10)

²² Paľis tut bolena avka, hoj tut ponorinena andro paňi. Tiro boľipen (krst) sikavela  savorenge, hoj tut oddiňal le Jehovaske a hoj tutar ačhiľa le Jehovaskero svedkos.

23) So znameňinel te el pokrsťimen „andro menos le Dadeskero, le Čhaskero the svate duchoskero“?

²³ O Ježiš phenďa, hoj leskere učeňika mušinen te el bolde (pokrsťimen) „andro menos le Dadeskero, le Čhaskero the svate duchoskero“. (Pregen Matúš 28:19.) So ada znameňinel? Hoj džanes o čačipen pal oda, hoj o Jehovas hino nekbareder vladcas, hoj o Ježiš hino igen dvoležito, kaj pes te splňinel savoro, so hin le Devles andre goďi a hoj o Del pre ada použinel peskero svato duchos. (Žalm 83:18; Matúš 28:18; Galaťanom 5:22, 23; 2. Petra 1:21)

24, 25) (a) So dvoležito predstavinel o boľipen (krst)? (b) Pal soste vakeraha andre posledno kapitola?

²⁴ Džanes, so predstavinel o boľipen (krst) andro paňi? Akor, sar džas tel o paňi, simbolicki (akokebi) merel tiro nalačho dživipen, so dživehas, sar na prindžarehas o čačipen. Pro furt ajso dživipen omukhes. Sar aveha avri andal o paňi, začňines nevo dživipen, andre savo kames te kerel ča oda, so pes pačinel le Jehovaske. Na oddiňal tut manušenge, organizacijake, aňi buťake. Oddiňal tiro dživipen le Jehovaske.

²⁵ Te deha tiro dživipen le Devleske, šaj aveha leha lačho kamaratos. (Žalm 25:14) Ale o manuš na ela zachraňimen ča vašoda, bo pes diňa te bolel. O apoštol Pavol pisinďa: „Kaj tumen te en zachraňimen, posvatna daraha the izdraňipnaha mušinen prekal ada furt vareso te kerel.“ (Filipanom 2:12) O boľipen (krst) hino ča začatkos. So te kerel, kaj te na našaves e laska ko Jehovas? Andre posledno kapitola andre kadi kňižka peske pre ada odphenaha.