Prvá časť Prekladu nového sveta vyšla v roku 1950. Odvtedy sa viacerí vyjadrili k jeho presnosti – niektorí pochvalne, iní kriticky, pretože sa na určitých miestach líši od iných prekladov Biblie. a Dôvody týchto odlišností sa zvyčajne dajú zaradiť do nasledujúcich kategórií.

•   Hodnovernosť. Preklad nového sveta je založený na najnovšom odbornom výskume a najhodnovernejších rukopisoch. Naproti tomu preklad King James Version (Biblia kráľa Jakuba) z roku 1611 vychádzal z rukopisov, ktoré neboli natoľko presné a staré ako tie, z ktorých sa čerpalo pri práci na Preklade nového sveta.

•   Vernosť pôvodnému textu. Tí, ktorí pracovali na Preklade nového sveta, sa snažili verne odovzdať pôvodné posolstvo, ktoré dal do Biblie zapísať Boh. (2. Timotejovi 3:16) V mnohých biblických prekladoch nie je posolstvo od Boha pretlmočené úplne verne, lebo prekladatelia sa držali ľudských tradícií, napríklad Božie meno, Jehova, nahradili titulmi ako Pán, Boh či Hospodin.

•   Doslovnosť. Preklad nového sveta nie je parafrázovaný preklad, ale doslovný – s výnimkou častí, kde by doslovným prekladom vznikli ťažko zrozumiteľné vyjadrenia alebo by sa ním zahmlil pôvodný význam textu. Do prekladov, ktoré pôvodný biblický text len parafrázujú, môžu vniknúť ľudské názory a stratiť sa z nich dôležité detaily.

 Chýbajúce knihy. Rímskokatolícka cirkev, ako aj pravoslávne cirkvi do svojich prekladov zahŕňajú knihy niekedy označované ako apokryfy. No tieto knihy neboli prijaté do židovského kánonu a je zaujímavé, že v samotnej Biblii sa píše, že práve Židom „boli zverené Božie sväté vyhlásenia“. (Rimanom 3:1, 2) Z tohto dôvodu Preklad nového sveta i mnohé iné súčasné preklady Biblie apokryfné knihy neobsahujú.

 Chýbajúce verše. V niektorých prekladoch Biblie sú pridané verše a myšlienky, ktoré sa v najstarších dostupných rukopisoch nenachádzajú. V Preklade nového sveta tieto pridané pasáže nie sú. Mnohé moderné preklady ich vynechávajú alebo nejakým spôsobom naznačujú, že ich nemožno podložiť najuznávanejšími zdrojmi. b

 Odlišné znenie. Niekedy je doslovný preklad nejasný alebo dokonca odovzdáva nesprávnu myšlienku. Napríklad Ježišove slová z Matúša 5:3 sa často prekladajú: „Blahoslavení chudobní v duchu.“ ​(Slovenský ekumenický preklad, Katolícky preklad, Evanjelický preklad) Pre mnohých sú slová „chudobný v duchu“ nejasné a v mysli ďalších vyvolávajú predstavu, že Ježiš chcel vyzdvihnúť chudobu alebo dokonca slabomyseľnosť. Ježiš však chcel poukázať na to, že pravé šťastie človek cíti vtedy, keď si uvedomuje, že v živote potrebuje Boha. Preklad nového sveta presne vyjadruje skutočný zmysel Ježišových slov: „Šťastní sú tí, ktorí si uvedomujú svoje duchovné potreby.“ ​(Matúš 5:3)

•   Edgar J. Goodspeed, uznávaný prekladateľ a biblista, v liste z 8. decembra 1950 o Preklade nového sveta Kresťanských gréckych Písiem napísal: „Zaujíma ma misijná práca vašich ľudí a jej celosvetový rozmer a veľmi sa mi páči tento prirodzený, jasný a svieži preklad. Vidno za ním obrovské množstvo dôkladného skúmania, to môžem dosvedčiť.“

•   Profesor Allen Wikgren z Chicagskej univerzity uviedol Preklad nového sveta ako príklad prekladu v súčasnom jazyku, ktorý podáva myšlienky nezaujato, lebo nepreberá zaužívané vyjadrenia z iných prekladov, ale snaží sa odovzdať myšlienky z pôvodných rukopisov. (The Interpreter’s Bible, I. zväzok, strana 99)

•   Britský biblický kritik Alexander Thomson o Preklade nového sveta Kresťanských gréckych Písiem napísal: „Tento preklad je zjavne prácou zručných a inteligentných učencov, ktorí sa snažili vyjadriť pravý význam gréckeho textu do takej miery, do akej je to len v anglickom jazyku možné.“ ​(The Differentiator, apríl 1952, strana 52)

•   Biblista Robert M. McCoy sa síce vo svojej recenzii Prekladu nového sveta vyjadril, že má tak silné, ako aj slabé stránky, ale na záver napísal: „Tento preklad Nového zákona je dôkazom, že v tomto hnutí [Jehovových svedkov] sú aj učenci, ktorí sú schopní inteligentne si poradiť s mnohými problémami pri prekladaní Biblie.“ ​(Andover Newton Quarterly, január 1963, strana 31)

•   Hoci profesor Samuel MacLean Gilmour nesúhlasil s niektorými prekladateľskými riešeniami v Preklade nového sveta, uznal, že jeho prekladatelia majú „nezvyčajne dobré znalosti gréčtiny“. (Andover Newton Quarterly, september 1966, strana 26)

•   Docent Thomas N. Winter vo svojom hodnotení tej časti Prekladu nového sveta, ktorá je v medziriadkovom preklade Kingdom Interlinear Translation of the Greek Scriptures, napísal: „Preklad tohto anonymného prekladateľského výboru odzrkadľuje najnovšie poznatky a je od začiatku do konca presný.“ ​(The Classical Journal, apríl – máj 1974, strana 376)

•   Profesor Benjamin Kedar-Kopfstein, znalec hebrejčiny z Izraela, v roku 1989 povedal: „Pri mojom jazykovom výskume v súvislosti s hebrejskou Bibliou a jej prekladmi sa často obraciam na anglické vydanie, ktoré je známe ako Preklad nového sveta. Pritom sa opakovane utvrdzujem v tom, že toto dielo odráža čestné úsilie dosiahnuť také presné porozumenie textu, aké je len možné.“

•   Jason David BeDuhn, docent religionistiky, na základe analýzy deviatich najrozšírenejších anglických prekladov Biblie napísal: „Z porovnávaných prekladov vychádza Preklad nového sveta ako najpresnejší.“ Hoci ľudia vo všeobecnosti i mnohí biblickí učenci sa domnievajú, že odlišnosti v Preklade nového sveta vyplývajú z náboženských predstáv jeho prekladateľov, docent BeDuhn sa vyjadril: „Väčšina rozdielov vyplýva z toho, že Preklad nového sveta je presnejší, pretože je to doslovný, konzervatívny preklad pôvodného textu Nového zákona.“ ​(Truth in Translation, strany 163, 165)