V novembri 2012 Jehovovi svedkovia predali hotel Bossert a podobne ako to robia hoteloví hostia, uvoľnili izby, kľúče odovzdali novému majiteľovi a odišli. Výnos z predaja budovy bude použitý na podporu celosvetovej biblickej vzdelávacej činnosti Jehovových svedkov.

Túto 14-podlažnú budovu postavenú v talianskom renesančnom štýle predali svedkovia preto, lebo v priebehu niekoľkých rokov plánujú presťahovať svoje ústredie z Brooklynu na iné miesto v štáte New York, do Warwicku.

Hotel Bossert dal postaviť v roku 1909 Louis Bossert, newyorský obchodník so stavebným drevom. Staval ho ako hotel, ktorý mal zároveň slúžiť na trvalé ubytovanie nájomníkov. Keďže zakrátko bol plne obsadený, v roku 1914 vybudoval prístavbu, čím sa veľkosť celej budovy takmer zdvojnásobila. V roku 1916 bola na jeho streche postavená reštaurácia Marine Roof.

V 80. rokoch Jehovovi svedkovia potrebovali ubytovacie priestory pre pracovníkov ústredia, a tak hotel kúpili, zrenovovali a prispôsobili svojim potrebám. Tanečné sály prerobili na jedálne a strešnú reštauráciu na príjemné miesto na posedenie pre ubytovaných a ich hostí.

Od roku 2010 sa budova využívala na ubytovanie Jehovových svedkov, ktorí prichádzali z rôznych kútov sveta na návštevu svetového ústredia.

Nový majiteľ plánuje budovu zrenovovať a prerobiť na luxusný hotel. Zmeniť skromné malé byty na hotelové izby a apartmány nebude až také ťažké, lebo budova je vo vynikajúcom stave.

Predtým ako sa do Bossertu nasťahovali Jehovovi svedkovia, budova celé roky chátrala. Kedysi biela fasáda bola špinavá a masívna terakotová rímsa na vrchu budovy sa rozpadávala a hrozilo, že sa zrúti. Staré okná netesnili a jedinými návštevníkmi reštaurácie Marine Roof boli holuby. Preto sa Jehovovi svedkovia pustili do rozsiahlej renovácie. Dobrovoľníci z rôznych častí Spojených štátov dali k dispozícii svoj čas a schopnosti a v roku 1991 bol Bossert opäť ako nový.

Svedkovia očistili a opravili fasádu budovy z vápenca a žuly. Rozpadnutú rímsu nahradili presnou kópiou z ľahkého sklolaminátu. Osadili tiež nové mahagónové okná.

Kompletne zrenovovali aj interiér, pričom zvlášť si dali záležať na kedysi nádhernej vstupnej hale. Na opravu poškodených mramorových obkladov kúpili mramor z toho istého talianskeho kameňolomu, odkiaľ bol aj pôvodný. Zreštaurovali tiež stropnú štukovú výzdobu poškodenú vodou.

Zvlášť náročné bolo dať do pôvodného stavu masívne železné stĺpy vo vstupnej hale. Pôvodne bol ich povrch upravený špeciálnou talianskou technikou scagliola, vďaka ktorej vyzerali ako z mramoru. Predošlí majitelia však na tieto stĺpy naniesli niekoľko vrstiev náteru. Keď svedkovia chceli dať stĺpy do pôvodného stavu, stáli pred problémom. Nikto z dobrovoľných pracovníkov techniku scagliola nepoznal. Preto si z neďalekej univerzitnej knižnice požičali knihu s opisom celého postupu. Po jeho naštudovaní celé týždne pracovali, aby čo najvernejšie napodobnili pôvodný vzhľad stĺpov.

Po skončení renovácie v roku 1991 bola budova opäť krásna a aj praktická. Svedkovia dokonca získali cenu Lucy G. Mosesovej udeľovanú za vynikajúce reštaurátorské práce.