Šalamúnova pieseň 2:1–17
2 „Som len poľný kvet* z pobrežnej pláne,ľalia z údolí.“+
2 „Ako ľalia medzi tŕním,taká je moja milovaná medzi mladými ženami.“
3 „Ako jabloň medzi lesnými stromami,taký je môj milý medzi mladými mužmi.
Vrúcne som zatúžila sadnúť si do jeho tieňa,jeho ovocie sa mi rozplýva v ústach.
4 Voviedol ma do domu hostiny*a jeho láska viala nado mnou ako zástava.
5 Posilnite ma hrozienkovými koláčmi,+osviežte jablkami,lebo som chorá láskou.
6 Jeho ľavicu mám pod hlavoua jeho pravica ma objíma.+
7 Jeruzalemské dcéry, zaväzujem vás prísahoupri gazelách+ a poľných laniach:
Neprebúdzajte vo mne lásku, neroznecujte ju, kým sa neprebudí sama.+
8 Počujem svojho milého!
Pozrite sa, prichádza,vystupuje na vrchy, ponáhľa sa cez kopce.
9 Môj milý je ako gazela, ako mladý jeleň.+
Je tu, stojí za naším múrom,nazerá cez okno,díva sa cez mriežku.
10 Môj milý sa ozval a povedal mi:
,Vstaň, moja milovaná,poď so mnou, moja krásna!
11 Veď zima* už odišla,dažde sa skončili, sú preč.
12 Krajina zakvitla+a prišiel čas na prerezávanie viniča.+
V našom kraji sa ozýva spev hrdličky.+
13 Na figovníku dozrievajú skoré figy,+vzduchom sa nesie vôňa kvitnúceho viniča.
Vstaň a poď, moja milovaná,poď so mnou, moja krásna!
14 Holubička moja, vyjdi zo skalných trhlín,+z úkrytu na strmom útese.
Ukáž sa mi, nech ťa vidím a počujem tvoj hlas,+lebo si nádherná a tvoj hlas je príjemný.‘“+
15 „Pochytajte nám líšky,líštičky, ktoré ničia vinice,veď naše vinice práve kvitnú.“
16 „Môj milý je môj a ja som jeho.+
Svoje stádo pasie+ medzi ľaliami.+
17 Skôr ako sa ochladí* a stratia sa tiene,vráť sa, môj milý,bež ako gazela,+ ako mladý jeleň+ na vrchoch, ktoré nás rozdeľujú.“*
Poznámky pod čiarou
^ Dosl. „šafran“.
^ Dosl. „vína“.
^ Al. „obdobie dažďov“.
^ Dosl. „zavanie deň“.
^ Al. možno „na rozoklaných vrchoch“, al. „na beterských vrchoch“.
