Prvá Kráľov 17:1–24
17 Eliáš*+ Tišbejský, obyvateľ Gileádu,+ povedal Achabovi: „Akože žije Jehova, Boh Izraela, ktorému slúžim,* v najbližších rokoch nebude ani rosa, ani dážď, iba ak na môj príkaz!“+
2 Potom Jehova povedal Eliášovi:
3 „Odíď odtiaľto smerom na východ a skry sa v údolí* Kerit východne od Jordánu.
4 Budeš piť z potoka a krkavcom prikážem, aby ti tam nosili jedlo.“+
5 A on hneď poslúchol Jehovov pokyn, odišiel do údolia Kerit východne od Jordánu a zostal tam.
6 Krkavce mu ráno i večer prinášali chlieb a mäso a pil vodu z potoka.+
7 Ale po nejakom čase potok vyschol,+ lebo v krajine nepršalo.
8 Vtedy k nemu Jehova prehovoril:
9 „Choď do Sarepty,* ktorá patrí Sidónu, a zostaň tam. Prikážem tam jednej vdove, aby sa o teba postarala.“+
10 A tak šiel do Sarepty. Keď prišiel k mestskej bráne, práve tam jedna vdova zbierala drevo. „Prosím ťa, priniesla by si mi trochu vody?“ oslovil ju. „Chcel by som sa napiť.“+
11 Keď mu šla priniesť vodu, zavolal na ňu: „Prosím ťa, prines mi aj kúsok chleba.“
12 Ale ona mu povedala: „Akože žije Jehova, tvoj Boh, nemám žiadny chlieb, iba hrsť múky vo veľkej nádobe a trochu oleja v krčahu.+ Práve zbieram zopár kúskov dreva a idem niečo pripraviť sebe a svojmu synovi. Bude to naše posledné jedlo a potom zomrieme.“
13 „Neboj sa,“ povedal jej Eliáš. „Choď a urob, ako si povedala, ale najprv mi z toho, čo máš, urob malý okrúhly chlieb a prines mi ho. Sebe a svojmu synovi pripravíš niečo potom.
14 Lebo toto hovorí Jehova, Boh Izraela: ‚Múka z veľkej nádoby sa neminie a olej z krčaha sa nevyčerpá až do dňa, keď Jehova zošle na zem dážď.‘“+
15 Šla teda a urobila tak, ako Eliáš povedal. A tak ona, jej domácnosť i Eliáš mali dlhý čas čo jesť.+
16 Múka z veľkej nádoby sa neminula a olej z krčaha sa nevyčerpal, tak ako Jehova povedal prostredníctvom Eliáša.
17 Po nejakom čase syn tej ženy, majiteľky domu, vážne ochorel a zomrel.*+
18 „Čo máš proti mne,* Boží muž?“ spýtala sa Eliáša. „Prišiel si mi pripomenúť moje previnenie a usmrtiť môjho syna?“+
19 Ale on jej povedal: „Daj mi svojho syna.“ Vzal jej ho z náručia a vyniesol ho do strešnej miestnosti, kde býval. Položil ho na svoju posteľ+
20 a volal k Jehovovi: „Jehova, môj Bože,+ chceš aj vdovu, u ktorej bývam, urobiť nešťastnou, že jej necháš zomrieť syna?“
21 Potom sa trikrát sklonil nad dieťaťom a volal k Jehovovi: „Jehova, môj Bože, prosím, nech sa do dieťaťa vráti život.“*
22 Jehova vypočul Eliášovu prosbu+ a dieťa ožilo.+
23 Potom Eliáš vzal dieťa, zniesol ho zo strešnej miestnosti do domu a dal ho matke. „Pozri, tvoj syn žije,“+ povedal.
24 Nato žena povedala Eliášovi: „Teraz viem, že si Boží muž+ a že to, čo Jehova hovorí tvojimi ústami, je pravda.“
Poznámky pod čiarou
^ Význ. „môj Boh je Jehova“.
^ Dosl. „pred ktorým stojím“.
^ Al. „vo vádí; v riečnom údolí“.
^ Al. „do Carefatu“.
^ Dosl. „nezostal v ňom dych“.
^ Al. „Čo mám s tebou“.
^ Al. „duša“.
