Jób 31:1–40

  • Jób si stojí za tým, že je bezúhonný (1 – 40)

    • Zmluva s očami (1)

    • „Nech ma Boh odváži na presných váhach“ (6)

    • Nikdy sa nedopustil nevery (9 – 12)

    • Nemiloval bohatstvo (24, 25)

    • Nebol modlárom (26 – 28)

31  So svojimi očami som uzavrel zmluvu.+ Ako by som sa teda mohol obzerať za pannou?+   Čo by mi potom Boh z neba nadelil,aké dedičstvo by som dostal od Všemohúceho z výšin?   Nečaká zločincov skazaa tých, čo páchajú zlo, nešťastie?+   Či Boh nevidí moje cesty+a neráta všetky moje kroky?   Konal som niekedy nečestne?* Náhlil som sa za podvodom?+   Nech ma Boh odváži na presných váhach.+ Zistí, že som mu oddaný.*+   Ak sa moje kroky odchyľujú z cesty+a moje srdce ide za tým, čo vidia oči,+alebo ak som si poškvrnil ruky,   potom nech iný zje, čo som zasial,+a nech je vykorenené, čo som zasadil.*   Ak sa moje srdce dalo zvábiť cudzou ženou+a striehol som+ pri dverách blížneho, 10  nech moja manželka melie pre inéhoa nech sa nad ňou skláňajú iní muži.*+ 11  Veď by to bola hanebnosť,zločin hodný odsúdenia.*+ 12  Bol by to oheň, ktorý by pohlcoval a ničil,*+strávil by všetku moju úrodu aj s koreňmi.* 13  Ak som svojmu sluhovi alebo slúžke odoprel spravodlivosť,keď so mnou mali spor, 14  čo urobím, keď ma Boh bude súdiť?* Čo mu poviem, keď so mnou bude účtovať?+ 15  Či ten, ktorý ma utvoril v lone matky, neutvoril aj ich?+ Nesformoval nás pred narodením* ten istý?+ 16  Ak som chudobným odopieral to, o čo prosili,+a nechával vdovy oči si vyplakať,*+ 17  ak som jedával svoje jedlo sáma nedal z neho sirotám*+ 18  (veď sirota* pri mne vyrastala ako pri otcovia vdovu* som chránil, odkedy si pamätám),* 19  ak som niekoho videl hynúť, pretože nemal odev,a pozeral sa na chudobného, ktorý sa nemal čím prikryť,+ 20  ak mi neďakoval* za to,+že ho hreje vlna z mojich oviec, 21  ak som hrozil päsťou sirote,+keď potrebovala moju pomoc v mestskej bráne,*+ 22  nech mi rameno* odpadne z plecaa ruka nech sa mi v lakti zlomí.* 23  Lebo som sa bál nešťastia od Boha,pred jeho vznešenosťou by som neobstál. 24  Ak by som sa spoliehal na zlatoa rýdzemu zlatu by som povedal: ‚Ty si moja istota!‘,+ 25  ak by som sa tešil zo svojho veľkého bohatstva,+z toho, že som nadobudol množstvo majetku,+ 26  ak by som sa pozeral na žiariace slnko*a na nádherný mesiac, ako putuje po oblohe,+ 27  a moje srdce by sa dalo nebadane zviesť,aby som im rukou poslal bozk* a vzdal im česť,+ 28  bol by to zločin hodný odsúdenia,*veď by som tým zaprel pravého Boha na nebi. 29  Tešil som sa niekedy z nešťastia svojho nepriateľa?+ Radoval som sa, keď ho postihlo niečo zlé? 30  Nedovolil som, aby moje ústa zhrešili,aby som ho preklínal a želal si jeho smrť.+ 31  Nehovorili ľudia z mojej domácnosti: ‚Nenájde sa nikto, kto by sa nesýtil jeho jedlom‘?*+ 32  Cudzinec nikdy nemusel nocovať vonku+a pocestný mal u mňa vždy dvere otvorené. 33  Skrýval som svoje priestupky, ako to robia iní,+a ukrýval ich v záhybe svojho odevu? 34  Bál som sa niekedy davu? Mal som strach, že ľudia v mojom okolí mnou budú pohŕdať? Zmĺkol som a bál som sa vyjsť z domu? 35  Keby ma tak niekto vypočul!+ Podpísal by som sa pod každé svoje slovo.* Nech mi Všemohúci odpovie!+ Kiežby môj žalobca zapísal svoje obvinenia do spisu! 36  Nosil by som ho na pleci,nasadil by som si ho na hlavu ako korunu. 37  Povedal by som Bohu o každom svojom kroku,predstúpil by som pred neho ako knieža, bez zábran. 38  Ak proti mne kričala moja vlastná zema jej brázdy spolu plakali, 39  ak som jedol jej plody bez platenia+a jej majiteľov som privádzal do zúfalstva,+ 40  nech mi namiesto pšenice vzíde bodľačiea miesto jačmeňa páchnuca burina.“ Tu sa Jóbova reč končí.

Poznámky pod čiarou

Al. možno: „Kráčal som niekedy s nečestnými mužmi?“
Al. „že som bezúhonný; zásadový“.
Al. „nech je vykorenené moje potomstvo“.
Čiže nech s ňou majú pohlavný styk.
Al. „ktorý patrí pred súd“.
Dosl. „pohlcoval až do zničenia“.
Al. „vykorenil by všetku moju úrodu“.
Dosl. „keď Boh povstane“.
Dosl. „v lone“.
Dosl. „nechal som hasnúť oči vdov“.
Dosl. „chlapcovi bez otca“.
Dosl. „on“.
Dosl. „ju“.
Dosl. „od lona svojej matky“.
Dosl. „ak ma jeho bedrá nežehnali“.
Al. možno „keď som videl, že ma v mestskej bráne podporujú“.
Al. „lopatka“.
Al. „vylomí z kĺbu; z hornej kosti“.
Dosl. „svetlo“.
Dosl. „moja ruka pobozkala moje ústa“.
Al. „ktorý patrí pred súd“.
Dosl. „mäsom“.
Al.: „Tu je môj podpis.“