Jozua 17:1–18

  • Dedičstvo kmeňa Manašše na západe (1 – 13)

  • Ďalšie územie pre Jozefových potomkov (14 – 18)

17  Vtedy bolo lósom+ určené územie potomkov Manaššeho,+ ktorý bol Jozefovým prvorodeným.+ Machir,+ prvorodený Manaššeho a otec Gileáda, bol bojovníkom, a preto dostal Gileád a Bášan.+  Lósom bolo určené územie aj ostatným rodom kmeňa Manašše: synom Abiezera,+ Cheleka, Asriela, Sichema, Chefera a Šemidu. To boli mužskí potomkovia Jozefovho syna Manaššeho podľa svojich rodov.+  Ale Celofchad,+ syn Chefera, syna Gileáda, syna Machira, syna Manaššeho, nemal synov, iba dcéry. Volali sa Machla, Noa, Chogla, Milka a Tirca.  Predstúpili pred kňaza Eleazára,+ pred Jozuu, Nunovho syna, a pred náčelníkov a povedali: „Sám Jehova prikázal Mojžišovi, aby nám dal dedičstvo uprostred našich bratov.“+ A tak im na Jehovov príkaz dali dedičstvo uprostred bratov ich otca.+  Okrem gileádskeho a bášanského územia, ktoré bolo na druhej strane* Jordánu, pripadlo Manaššemu desať podielov,+  lebo Manaššeho dcéry dostali dedičstvo spolu s jeho synmi. Ostatní potomkovia Manaššeho dostali gileádske územie.  Územie kmeňa Manašše sa rozprestieralo od územia Ašera k Michmetatu,+ ktorý je naproti Sichemu.+ Odtiaľ viedla hranica na juh* ku krajine, v ktorej žili obyvatelia En-Tappuachu.  Krajina pri Tappuachu+ pripadla Manaššemu, ale samotný Tappuach na hranici Manaššeho patril potomkom Efraima.  A hranica zostupovala k riečnemu údoliu* Kana, južne od neho. Medzi mestami Manaššeho+ boli mestá Efraima. Hranica Manaššeho viedla severne od riečneho údolia a končila sa pri mori.+ 10  Smerom na juh bolo Efraimovo územie a na sever Manaššeho. Hranicou Manaššeho bolo more+ a jeho územie siahalo na severe po územie Ašera a smerom na východ po územie Isachara. 11  Manaššemu pripadli na území Isachara a Ašera tieto mestá s ich obyvateľmi a okolitými mestečkami:* Bet-Šean, Jibleam,+ Dor,+ En-Dor,+ Tánach+ a Megiddo. Pripadli mu tri hornaté oblasti. 12  Ale potomkovia Manaššeho nedokázali tie mestá obsadiť. Kanaánci na tom území naďalej bývali.+ 13  Keď Izraeliti zosilneli, donútili Kanaáncov vykonávať nútené práce,+ ale úplne ich nevyhnali.*+ 14  Jozefovi potomkovia povedali Jozuovi: „Prečo si nám* dal do dedičstva iba jeden podiel?+ Veď sme početný ľud, lebo Jehova nám až doteraz žehnal.“+ 15  Jozua im odpovedal: „Keďže ste taký početný ľud a hornatý kraj Efraima+ je pre vás primalý, choďte a vyklčujte si les v krajine Perizejcov+ a Refajovcov.“+ 16  Potomkovia Jozefa na to povedali: „Hornatý kraj nám nestačí a všetci Kanaánci, ktorí žijú v údolí, majú bojové vozy+ so železnými kosami,* aj tí, čo bývajú v Bet-Šeane+ a okolitých mestečkách,* aj tí, čo bývajú v údolí Jezreel.“+ 17  Jozua teda Jozefovým potomkom, Efraimovcom a Manaššeovcom, povedal: „Ste početný ľud a máte veľkú silu. Nedostanete len jeden podiel,+ 18  ale bude vám patriť celý hornatý kraj.+ Keďže je tam les, vyrúbete ho a tam bude hranica vášho územia. Vyženiete Kanaáncov, hoci sú silní a majú bojové vozy so železnými kosami.“*+

Poznámky pod čiarou

Čiže na východnej strane.
Dosl. „doprava“.
Al. „k vádí“. Pozri Slovník pojmov.
Al. „a ich závislými mestečkami“, dosl. „dcérami“.
Al. „nezbavili vlastníctva“.
Dosl. „mi“.
Dosl. „železné vozy“.
Al. „a jeho závislých mestečkách“, dosl. „dcérach“.
Dosl. „železné vozy“.