Sudcovia 11:1–40
11 Gileádčan Jefta+ bol udatným bojovníkom. Bol synom prostitútky a jeho otcom bol Gileád.
2 Ale Gileádovi porodila synov aj jeho manželka. Keď synovia jeho manželky dospeli, vyhnali Jeftu a povedali mu: „Z majetku nášho otca nebudeš dediť nič, lebo si synom inej ženy.“
3 Preto Jefta utiekol pred svojimi bratmi a usadil sa v krajine Tób. Tam sa k nemu zhromaždili muži, ktorí nemali prácu, a podnikali s ním výpady proti nepriateľom.
4 Po nejakom čase začali Ammónci bojovať proti Izraelu.+
5 Keď Ammónci napadli Izrael, gileádski starší hneď išli za Jeftom, aby ho priviedli z krajiny Tób.
6 Povedali mu: „Poď, buď naším veliteľom v boji proti Ammóncom.“
7 Ale Jefta povedal gileádskym starším: „Neboli ste to vy, ktorí ste ma tak nenávideli, že ste ma vyhnali z domu môjho otca?+ A teraz, keď ste v tiesni, idete za mnou?“
8 Odpovedali mu: „Máš pravdu, ale ak teraz pôjdeš s nami a budeš bojovať proti Ammóncom, staneš sa naším vodcom, vodcom všetkých obyvateľov Gileádu.“+
9 A tak im Jefta povedal: „Dobre, ak ma privediete späť, aby som bojoval proti Ammóncom, a Jehova mi ich vydá do rúk, stanem sa vaším vodcom!“
10 Nato gileádski starší povedali Jeftovi: „Jehova je nám svedkom,* že urobíme, čo hovoríš.“
11 Jefta teda išiel s gileádskymi staršími a ľud ho urobil svojím vodcom a veliteľom. A Jefta zopakoval všetky svoje slová pred Jehovom v Micpe.+
12 Potom Jefta poslal poslov k ammónskemu+ kráľovi s odkazom: „Čo máš proti mne, že si prišiel napadnúť moju krajinu?“
13 Ammónsky kráľ teda povedal Jeftovým poslom: „Prišiel som, lebo keď Izraeliti vyšli z Egypta,+ zabrali moju krajinu od Arnónu+ po Jabbok a po Jordán.+ Teraz mi ju vráť podobrom.“
14 Ale Jefta znovu poslal poslov k ammónskemu kráľovi,
15 aby mu povedali:
„Toto hovorí Jefta: ‚Izraeliti nezabrali krajinu Moábcov+ a krajinu Ammóncov.+
16 Keď vyšli z Egypta, išli pustatinou až k Červenému moru+ a prišli do Kádeša.+
17 Vtedy poslali poslov k edomskému+ kráľovi s odkazom: „Dovoľ nám, prosíme, prejsť cez tvoju krajinu.“ Ale edomský kráľ im nevyhovel. A poslali poslov aj k moábskemu+ kráľovi, ale ani ten nesúhlasil. Preto Izraeliti zostali v Kádeši.+
18 Keď išli pustatinou, obišli územie Edomu+ a Moábu. Išli východne od Moábu+ a utáborili sa v blízkosti Arnónu. Ale hranicu Moábu+ neprekročili, keďže Arnón bol hranicou Moábu.
19 Potom Izraeliti poslali poslov k amorejskému kráľovi Sichonovi, ktorý vládol v Chešbone, a povedali mu: „Dovoľ nám, prosíme, prejsť cez tvoju krajinu na miesto, kam ideme.“+
20 Ale Sichon nedôveroval Izraelitom, že chcú len prejsť cez jeho územie, a tak zhromaždil celé svoje vojsko, utáboril sa v Jahaci a bojoval proti nim.+
21 Vtedy Jehova, Boh Izraela, vydal Sichona a celé jeho vojsko do rúk Izraelitov. Porazili ich a podmanili si celú krajinu, ktorú obývali Amorejci.+
22 Obsadili celé územie Amorejcov od Arnónu po Jabbok a od pustatiny po Jordán.+
23 Bol to Jehova, Boh Izraela, kto vzal Amorejcom ich krajinu a dal ju svojmu ľudu,+ a ty chceš teraz Izraelitov vyhnať?
24 Ak ti tvoj boh Kemoš+ dá nejakú krajinu, nenecháš si ju? Aj my si necháme krajinu každého, koho náš Boh Jehova pred nami vyženie.+
25 Si azda lepší ako moábsky kráľ Balak,+ Cipporov syn? Dal sa niekedy on do sporu s Izraelom alebo proti nemu bojoval?
26 Je to predsa už 300 rokov, čo Izraeliti bývajú v Chešbone a okolitých mestečkách*+ a v Aroeri a okolitých mestečkách a vo všetkých mestách, ktoré sú na brehoch Arnónu. Prečo si sa za ten čas nikdy nepokúsil dobyť ich späť?+
27 Ja som sa proti tebe neprevinil, ale ty mi krivdíš, keď ma chceš napadnúť. Nech Jehova, ktorý je Sudcom,+ dnes rozsúdi Izraelitov a Ammóncov.‘“
28 Ale ammónsky kráľ nedbal na to, čo mu Jefta odkázal.
29 Na Jeftu začal pôsobiť Jehovov duch+ a on prešiel cez Gileád a územie kmeňa Manašše do gileádskeho Micpe+ a odtiaľ vytiahol do boja proti Ammóncom.
30 A Jefta dal slávnostný sľub+ Jehovovi: „Ak mi vydáš Ammóncov do rúk,
31 potom ten, kto mi prvý vyjde v ústrety z dverí môjho domu, keď sa vrátim ako víťaz* z boja proti Ammóncom, bude patriť tebe, Jehova,+ a toho dám ako zápalnú obeť.“*+
32 A tak Jefta vytiahol do boja proti Ammóncom a Jehova mu ich vydal do rúk.
33 Jefta dobyl územie od Aroeru až po Minit, 20 miest, a až po Ábel-Keramim a spôsobil Ammóncom ťažké straty. Tak si Izraeliti podrobili Ammóncov.
34 Potom šiel Jefta do svojho domu v Micpe.+ A tu mu vychádzala v ústrety jeho dcéra, hrala na tamburíne a tancovala. Bola jeho jediným dieťaťom. Okrem nej nemal syna ani dcéru.
35 Keď ju uvidel, roztrhol si odev a zvolal: „Ach nie, dcéra moja! Hlboko si ma zarmútila, lebo práve teba musím poslať preč. Dal som sľub Jehovovi a nemôžem ho zrušiť.“+
36 Ale ona mu povedala: „Môj otče, ak si dal sľub Jehovovi, splň ho,+ lebo Jehova ti pomohol pomstiť sa tvojim nepriateľom Ammóncom.“
37 Potom povedala svojmu otcovi: „Len o jednu vec ťa prosím: Dovoľ mi odísť na dva mesiace do hôr, aby som mohla so svojimi priateľkami oplakať to, že sa nikdy nevydám.“*
38 „Choď!“ povedal jej. A dovolil jej odísť na dva mesiace do hôr s priateľkami, aby oplakávala, že sa nikdy nevydá.
39 Po dvoch mesiacoch sa vrátila k svojmu otcovi a on splnil svoj slávnostný sľub.+ Jeho dcéra nikdy nemala styk s mužom. A v Izraeli sa stalo zvykom,*
40 že mladé Izraelitky chodievali rok čo rok – štyri dni v roku – chváliť dcéru Gileádčana Jeftu.
Poznámky pod čiarou
^ Dosl. „tým, kto počúva“.
^ Al. „a jeho závislých mestečkách“, dosl. „dcérach“.
^ Dosl. „v pokoji“.
^ Zjavne ide o obrazné vyjadrenie, ktoré znamenalo, že človek bude zasvätený službe Bohu.
^ Al. „oplakať svoje panenstvo“.
^ Al. „predpisom“.
