KAŽDÝ rok zahynie pri potratoch 50 až 60 miliónov nenarodených detí. Viete si predstaviť to číslo? Ako keby boli každý týždeň vyhubení všetci obyvatelia Havajských ostrovov.

Presné čísla je ťažké zhromaždiť, lebo väčšina vlád nevedie o potratoch presné záznamy. A tam, kde sú potraty obmedzené alebo nezákonné, môžu sa odborníci odvážiť ich počet iba odhadnúť. Ale celosvetový obraz potratov vyzerá asi takto:

V Spojených štátoch je potrat druhým najbežnejším chirurgickým zákrokom, hneď po odstraňovaní mandlí. Ročne sa uskutoční vyše 1,5 milióna potratov. Veľká väčšina týchto žien nie je vydatá — štyri z piatich. Slobodné ženy prerušia svoje tehotenstvo dva razy častejšie, ako porodia dieťa, zatiaľ čo vydaté ženy porodia priemerne desať ráz častejšie, než majú potrat.

V Strednej a Južnej Amerike — zväčša katolíckej — sú zákony súvisiace s potratmi najprísnejšie na svete. Ale i tak sa nezákonné potraty množia a pre ženy sú vážnym zdravotným rizikom. Napríklad brazílske ženy podstúpili minulý rok asi štyri milióny potratov. Až 400 000 ich muselo kvôli komplikáciám vyhľadať lekársku pomoc. V Latinskej Amerike je prerušená asi štvrtina všetkých tehotenstiev.

Na druhej strane Atlantiku, na africkom kontinente, sú zákony tiež prísne. Poranenia a úmrtia sú bežné najmä medzi chudobnými ženami, ktoré hľadajú pomoc u tých, čo robia potraty nelegálne.

Na celom Strednom východe majú mnohé krajiny prísne písané zákony, ale potraty vyhľadáva a podstupuje množstvo žien, ktoré si môžu dovoliť vysoké poplatky.

Väčšina krajín západnej Európy v niektorých prípadoch potraty dovoľuje, pričom najliberálnejšia je Škandinávia. Britská Národná zdravotnícka služba vedie záznamy o potratoch už od roku 1967, keď bol tento zákrok legalizovaný. Pozorovala zdvojnásobenie počtu potratov spolu so zvyšujúcim sa počtom nemanželských detí, pohlavne prenášaných chorôb, prostitúcie a s množstvom reprodukčných porúch.

Východná Európa prechádza v súčasnosti neustálymi zmenami, rovnako i tamojšie zákony o potratoch. V krajinách bývalého Sovietskeho zväzu sa počet potratov odhaduje na 11 miliónov ročne, čo je jeden z najvyšších počtov na svete. Pre nedostatok antikoncepčných prostriedkov a zlú ekonomickú situáciu môže priemerná žena tejto oblasti podstúpiť za život šesť až deväť potratov.

V celej Východnej Európe je všeobecný trend k liberalizácii. Dramatickým príkladom je Rumunsko, kde bývalý režim aktívne potláčal potraty a zakazoval antikoncepciu, aby tak podporil nárast počtu obyvateľov. Ženy boli nútené porodiť stanovený počet — najmenej štyri deti — a do roku 1988 boli rumunské sirotince preplnené opustenými deťmi. Keďže roku 1989 revolučná vláda obmedzenia týkajúce sa potratov zrušila, tri zo štyroch detí hynú následkom potratu, čo je najvyšší pomer v Európe.

Najviac potratov je v Ázii. Čínska ľudová republika so svojou politikou jedno dieťa v rodine a s povinnými potratmi je na prvom mieste a uvádza 14 miliónov potratov ročne. V Japonsku si ženy ozdobujú malé sošky podbradníčkami a hračkami,  a tak si pripomínajú deti, o ktoré prišli potratom. Verejnosť má veľké obavy z antikoncepčných piluliek a hlavným spôsobom plánovania rodiny je potrat.

V celej Ázii, a najmä v Indii, lekárska technika vytvorila pre aktivistky ženských práv rozporuplnú situáciu. Postupy, ako je odber plodovej vody a vyšetrenie ultrazvukom, sa dajú využiť na zistenie pohlavia dieťaťa, a to v stále skoršom štádiu tehotenstva. Orientálna kultúra si už dávno viac cení synov ako dcéry. Takže keď sú ľahko dostupné jednak zistenie pohlavia, jednak potrat, vo veľkom prichádzajú o život zárodky ženského pohlavia, čím vzniká nepomer v počte narodených chlapcov a dievčat. Feministické hnutie je teraz v paradoxnej situácii, lebo v skutočnosti požaduje právo ženy na potrat zárodku ženského pohlavia.

Tak ako každý iný lekársky zákrok, aj potrat prináša určité riziko a bolesť. V tehotenstve je hrdlo maternice čiže krček pevne uzavretý, aby bezpečne držal dieťa. Roztiahnutie krčka a vsunutie nástrojov môže byť bolestivé a traumatizujúce. Potrat uskutočnený odsávaním trvá asi 30 minút a niektoré ženy môžu pri ňom pociťovať bolesť miernu až intenzívnu a môžu mať kŕče. Pri potrate soľným roztokom sa vyvolá predčasný pôrod, niekedy pomocou prostaglandínu, látky vyvolávajúcej pôrod. Sťahy môžu trvať celé hodiny, ba i dni, a môžu byť bolestivé a citovo vyčerpávajúce.

K bezprostredným komplikáciám po potrate patrí krvácanie, poškodenie alebo natrhnutie krčka maternice, narušenie steny maternice, krvné zrazeniny, reakcia na anestéziu, kŕče, horúčka, zimnica a zvracanie. Nebezpečenstvo infekcie je mimoriadne vážne, ak v maternici zostali časti dieťaťa alebo placenty. Neúplný potrat je bežný, a vtedy môže byť nevyhnutná operácia na odstránenie rozkladajúcich sa tkanív, alebo dokonca na odstránenie celej maternice. Vládne štúdie v Spojených štátoch, Británii a bývalom Česko-Slovensku ukazujú, že potrat veľmi zvyšuje možnosť následnej neplodnosti, mimomaternicového tehotenstva, spontánnych potratov, predčasných pôrodov a porodenia defektných detí.

Bývalý americký hlavný chirurg C. Everett Koop postrehol, že dosiaľ nikto neurobil „štúdiu emocionálnej reakcie alebo pocitu viny u ženy, ktorá mala potrat, a teraz zúfalo túži po dieťati, ktoré nemôže mať“.

Štúdie o potratoch mali do sledovaných skupín zahrnúť cudných mladých kresťanov, ktorí si zachovávajú panenstvo z úcty  k Božiemu zákonu a k životu. Lekári by zistili, že títo kresťania sa tešia z lepších vzťahov, väčšej sebaúcty a trvalého pokoja mysle.

Ako to prežíva nenarodené dieťa, ktoré je bezpečne uhniezdené v teple maternice matky a zrazu naň náhle zaútočí smrtiaca sila? Môžeme si to len predstavovať, pretože to nikto neporozpráva z vlastnej skúsenosti.

Väčšina potratov sa uskutočňuje počas prvých dvanástich týždňov života. V tomto štádiu sa drobný zárodok už cvičí v dýchaní a v prehĺtaní a jeho srdce bije. Môže zohnúť maličké prsty, zaťať pästičku, robiť vo svojom tekutom prostredí kotrmelce — a cítiť bolesť.

Mnohé zárodky sú z maternice vytrhnuté a odsaté do nádoby vákuovou trubicou s ostrými okrajmi. Tento zákrok sa nazýva miniinterrupcia. Intenzívne satie (29 ráz silnejšie ako domáci vysávač) trhá drobné tielko na kusy. Iné deti prichádzajú o život tak, že sa roztiahne krček maternice a urobí sa kyretáž nožom v tvare slučky, ktorým sa vyškriabe výstelka maternice, pričom je dieťa rozrezané na kusy.

Zárodky, ktoré majú viac ako šestnásť týždňov, sú usmrcované soľným roztokom,  takže zomierajú na otravu soľou. Vak s plodovou vodou sa prepichne dlhou ihlou, odoberie sa trocha plodovej vody a nahradí sa koncentrovaným soľným roztokom. Keď dieťa prehĺta a dýcha, a napĺňa si tak citlivé pľúca jedovatým roztokom, bojuje a zmieta sa v kŕčoch. Žieravý jed spáli vrchnú vrstvu pokožky, ponechajúc ju živú a zvraštenú. Mozog môže začať krvácať. Bolestivá smrť nastáva po niekoľkých hodinách, no keď sa niekedy pôrod začne o deň alebo neskôr, na svet prichádza živé, ale zomierajúce dieťa.

Ak je dieťa príliš vyvinuté na to, aby bolo zabité touto alebo podobnou metódou, zostáva jediná možnosť — hysterotómia, cisársky rez, ktorého cieľom nie je život zachrániť, ale ukončiť. Matke chirurgicky otvoria brucho a takmer vždy vyberú živé dieťa, ktoré môže dokonca i plakať. Ale musia ho nechať zomrieť. Niektoré deti sú zámerne zabité zadusením, utopením alebo iným spôsobom.

Po stáročia zastávali lekári hodnoty vyjadrené v ctenej Hippokratovej prísahe, ktorá v jednej časti hovorí: „Ani prosbami sa nedám prinútiť na podanie smrtiaceho lieku, ani sám nikdy na to nedám podnet. Nijakej žene nepodám prostriedok na zničenie zárodku života. Svoj život a svoje umenie vždy budem chrániť v čistote a udržím ich bez akejkoľvek viny.“

Akému etickému zápasu musia čeliť lekári, ktorí prerušia život v maternici? Dr. George Flesh to opisuje takto: „Prvé potraty, ktoré som robil ako sekundár, mi nespôsobovali žiadnu emocionálnu úzkosť... Nespokojnosť som začal pociťovať až po mnohých stovkách potratov... Prečo som sa zmenil? Na začiatku mojej praxe prišli za mnou manželia a žiadali ma o potrat. Keďže pacientka mala tuhý krček maternice, nemohol som ho roztiahnuť a uskutočniť zákrok. Požiadal som ju, aby prišla o týždeň, keď bude krček mäkší. Manželia prišli a povedali, že si to rozmysleli. O sedem mesiacov som pomohol na svet ich dieťaťu.

O niekoľko rokov som sa hral s malým Jeffreym v bazéne tenisového klubu, ktorého členmi sú jeho rodičia i ja. Chlapec bol šťastný a krásny. Bol som zdesený pri pomyslení, že iba technická prekážka mi zabránila ukončiť Jeffreyho začínajúci sa život... Som presvedčený, že roztrhanie vyvíjajúceho sa zárodku na kusy, úd po úde, jednoducho na žiadosť matky, je prejavom mravnej skazenosti, ktorú by spoločnosť nemala pripúšťať.“

Istá zdravotná sestra, ktorá prestala asistovať pri potratoch, o svojej práci na oddelení pre potraty hovorí: „Súčasťou našej práce bolo spočítať časti tela plodu... Ak sa dievča vráti domov s kúskami dieťaťa v maternici, môžu nastať vážne problémy. Mojou úlohou bolo vziať jednotlivé časti, skontrolovať ich a uistiť sa, že sú tam dve ruky, dve nohy, trup, hlava... Mám štyri deti... Medzi mojím povolaním a mojím súkromným životom bol obrovský rozpor, s ktorým som sa nedokázala vyrovnať... Potrat je náročná záležitosť.“