Prejsť na článok

Prejsť na obsah

„Kráľovský dar“ Joachima Barranda

„Kráľovský dar“ Joachima Barranda

„Kráľovský dar“ Joachima Barranda

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V ČESKEJ REPUBLIKE

„TO NEBOL len kráľovský dar, to bola najgalantnejšia poklona, akej sa dostalo českému národu!“ Takto opísal jeden novinár dedičstvo, ktoré Českému národnému múzeu odkázal Joachim Barrande, známy paleontológ 19. storočia. Barrandov „kráľovský dar“ českému národu pozostával z hodnotnej zbierky viac ako 1200 debien plných skamenelín, ktoré celé desaťročia zbieral, skúmal a triedil. Hoci vám sa možno nezdá primerané básniť o nejakej zbierke starých skamenelín, pre paleontológov je Barrandov dar oveľa cennejší než akýkoľvek poklad!

Paleontológ je vedec, ktorý pomocou zvyškov skamenelín skúma život v minulých geologických dobách. Paleontológia je pomerne nový vedný odbor. V stredoveku boli skameneliny považované za „rozmary prírody“ alebo za pozostatky drakov. No v 18. storočí sa ľudia z vyšších kruhov začali zaujímať o skameneliny a zbierať ich. Aj vedci v mnohých krajinách začali prejavovať záujem o štúdium skamenelín. Jedným z nich bol Joachim Barrande. Čo vieme o Barrandovi a aký bol jeho príspevok na poli paleontológie? Barrande bol súčasníkom Charlesa Darwina. Aký názor mal na Darwinovu evolučnú teóriu?

Barrande mení svoje zameranie

Joachim Barrande sa narodil v roku 1799 v mestečku Saugues na juhu Francúzska. V Paríži študoval staviteľstvo so špecializáciou na výstavbu ciest a mostov. Zároveň študoval prírodné vedy. Čoskoro sa ukázalo, že v tejto oblasti je mimoriadne nadaný. Po skončení štúdia začal Barrande pracovať ako stavebný inžinier, ale keď si ho všimla francúzska kráľovská rodina, bol pozvaný ako súkromný učiteľ vnuka kráľa Karola X. Učil ho prírodné vedy. V roku 1830 musela kráľovská rodina následkom revolúcie vo Francúzsku odísť do vyhnanstva a nakoniec prišli do Čiech. Barrande odišiel spolu s nimi. V Prahe, hlavnom meste Čiech, začal opäť pracovať ako inžinier.

Ako odborník na výstavbu ciest a mostov bol Barrande poverený preskúmaním terénu v okolí Prahy, kadiaľ mala prechádzať konská železnica. Pri práci si Barrande všimol, že v tejto oblasti je množstvo skamenelín. Keď sa na ne pozrel dôkladnejšie, s úžasom zistil, že medzi geologickými vrstvami v Čechách a v Británii je nápadná podobnosť. To oživilo Barrandovu lásku k prírodným vedám, a tak napokon skončil s prácou inžiniera a nasledujúcich 44 rokov sa venoval štúdiu paleontológie a geológie.

Barrandovou študovňou bola krajina v stredných Čechách, kde sa hojne vyskytovali skameneliny. Každý deň prinášal nové objavy výnimočnej krásy a rôznorodosti. V roku 1846 bol Barrande pripravený publikovať prvé výsledky svojho výskumu. V tomto diele opísal a klasifikoval nové druhy trilobitov, ktoré kedysi žili na dne mora.

Barrande ďalej pokračoval v zbieraní a skúmaní skamenelín. Potom, v roku 1852, vydal prvý zväzok monografie, čiže vedeckého diela, s názvom Système silurien du centre de la Bohême (Systém starších prvohôr v stredných Čechách). Prvý zväzok sa zaoberal trilobitmi. Po ňom nasledovali zväzky venované kôrovcom, drsnokožcom, hlavonožcom, lastúrnikom a iným fosílnym organizmom. Barrande za svojho života publikoval 22 zväzkov, v ktorých podrobne opísal vyše 3500 druhov. Toto dielo je jednou z najväčších monografií v oblasti paleontológie.

Precízny a disciplinovaný

Barrande používal iné metódy ako ostatní výskumníci. Do svojej práce prírodovedca vniesol disciplínu inžiniera. Ako projektant si nemohol dovoliť nepresné výpočty alebo nákresy. Ako paleontológ sa vo svojich nákresoch snažil dosiahnuť vysoký stupeň presnosti a vynakladal veľké úsilie na to, aby boli presné do najmenšieho detailu. Osobne opravoval mnohé kresby, ktoré obsahovala jeho monografia, hoci originály boli zakreslené profesionálnym výtvarníkom.

Barrandova precíznosť sa však neprejavila len v jeho kresbách. Po vysádzaní každého zväzku jeho monografie osobne kontroloval text. Ak nebol spokojný, poslal dané časti späť do sadzby. Barrandovým cieľom bolo, aby každé dielo, ktoré vydá, bolo čo najpresnejšie. Podarilo sa mu to obdivuhodne. Dnes, takmer po 150 rokoch, výskumníci stále používajú Systém starších prvohôr ako príručku.

A čo evolúcia?

Keď bola v roku 1859 vydaná kniha Charlesa Darwina O pôvode druhov, mnohí vedci pohotovo prijali evolúciu ako modernú teóriu. No Barrande to neurobil. Od začiatku evolučnú teóriu odmietal, lebo v skamenelinách nenašiel nič, čo by ho presvedčilo o pravdivosti tejto teórie. Povedal, že účelom jeho práce bolo „zistiť skutočnosť, a nie konštruovať prchavé teórie“. (Kurzíva od nás.) Na titulnú stranu každého zväzku Systému starších prvohôr napísal motto: „C’est ce que j’ai vu“ ​(Toto som videl).

Barrande si všimol, že telá mnohých živočíchov boli v rôznych štádiách vývoja. No správne z toho vyvodil, že boli rovnakého druhu, ale rôzneho veku. Nevidel žiadne dôkazy o tom, že by sa jeden druh zvieraťa vyvinul na iný. Kniha Zkamenělý svět zhŕňa Barrandovu filozofiu slovami: „Celé Barrandovo dielo je... postavené na faktoch a to je na ňom najcennejšie. Na tomto stupni základného výskumu nie je priestor na špekulácie alebo dohady, ani na všeobecné teórie.“

Skromný muž dáva „kráľovský dar“

Napriek veľkému úspechu Barrande nepadol do pasce pýchy ani nečestnosti. Hoci sa pohyboval medzi inteligenciou Európy a hovoril niekoľkými jazykmi, nikdy sa neodcudzil obyčajným ľuďom. Naučil sa po česky, aby sa mohol lepšie zoznámiť s českým národom. To mu pomohlo pri jeho práci, lebo mohol komunikovať s pracovníkmi v kameňolomoch, ktorí mu pomáhali získavať nové exempláre do jeho zbierky.

Barrande bol nábožný muž a to, čo našiel v prírode, posilnilo jeho vieru v Boha. Skameneliny nazval „medailónmi prvých stvorení“. V úvode k svojmu dielu sa zmienil o emóciách, ktoré ho podnecovali k neustálemu výskumu: „Je to pocit obdivu, uspokojenia a uznania, ktorý sa zmocňuje a očaruje toho, kto objavuje alebo pozoruje nejakú časť Stvoriteľových diel.“

Joachim Barrande zomrel v roku 1883 a zanechal po sebe vedecký materiál mimoriadnej hodnoty. Jeho precízny prístup k práci oceňujú vedci z celého sveta. Vďaka jeho realistickému, vecnému prístupu slúžia starostlivo zdokumentované objavy Joachima Barranda ešte aj dnešným výskumníkom. Z vedeckého hľadiska nebolo zveličením povedať o Barrandovom dedičstve, že je to ešte ‚niečo viac ako len kráľovský dar‘.

[Obrázky na stranách 12, 13]

Barrandove nákresy trilobitov z roku 1852

[Prameň ilustrácií]

Kresby: S láskavým dovolením Národní knihovny v Prahe

[Prameň ilustrácie na strane 12]

Portrét: Z knihy Vývoj české přírodovědy, 1931