Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Otcovia — prečo sa vytrácajú

Otcovia — prečo sa vytrácajú

Otcovia — prečo sa vytrácajú

„Nespomínam si, že by sa mama s otcom bili či hádali. Viem len, že tu otec bol a potom — bác! — jedného dňa tu už nebol. Do dnešného dňa neviem, kde je môj otec. Viem, že k nemu nič necítim.“ — Bruce.

„Bola som jediným dieťaťom v škole, ktoré nemalo oboch rodičov a nebývalo v dome... Vždy som sa cítila, akoby som vyčnievala. Vždy som sa cítila veľmi odlišná od ostatných detí v mojom veku.“ — Patricia.

KRÍZA v podobe rodín bez otca má svoje korene v priemyselnej revolúcii. Keď práca v továrňach začala odvádzať mužov z ich domovov, začal sa z rodiny vytrácať aj vplyv otca; matky sa začali viac podieľať na výchove dieťaťa. * No väčšina otcov zostala so svojimi rodinami. V polovici 60. rokov 20. storočia však začal počet rozvodov v Spojených štátoch prekvapivo stúpať špirálovito nahor. Začali sa vytrácať náboženské, ekonomické a sociálne zábrany, ktoré kedysi zabraňovali rozvodom. Manželské páry žiadali o rozvod v rekordnom počte, poháňané radami samozvaných odborníkov, ktorí tvrdili, že rozvod deťom neškodí, ba môže im dokonca prospieť. Kniha Divided Families—What Happens to Children When Parents Part (Rozdelené rodiny — čo sa stane s deťmi, keď sa rodičia rozídu) od Franka F. Furstenberga ml. a Andrewa J. Cherlina uvádza: „V Belgicku, Francúzsku a Švajčiarsku sa [od šesťdesiatych rokov 20. storočia] počet [rozvodov] zdvojnásobil, zatiaľ čo v Kanade, Anglicku a Holandsku stúpol trojnásobne.“

Hoci po rozvode zostávajú deti zvyčajne s matkou, väčšina rozvedených otcov chce udržiavať vzťahy s deťmi. Jedným obľúbeným riešením je spoločná starostlivosť. No väčšina rozvedených otcov udržiava prekvapivo zriedkavý kontakt so svojimi deťmi. Jeden prieskum odhalil, že len jedna šestina detí sa stretáva so svojím rozvedeným otcom každý týždeň. Takmer polovica detí sa nestretla so svojím otcom celý rok!

Zlyhanie spoločnej starostlivosti

Ak sa majú rozvedené páry podieľať na starostlivosti, vyžaduje si to nesmiernu spoluprácu a dôveru — vlastnosti, ktorých je často nedostatok. Výskumníci Furstenberg a Cherlin to vyjadrili týmito slovami: „Jedným z hlavných dôvodov, prečo sa otcovia prestanú stretávať s deťmi, je to, že nechcú mať nič spoločné s bývalou manželkou. A mnoho žien si osvojilo ten istý postoj voči svojmu bývalému manželovi.“

Je pravda, že mnoho rozvedených otcov sa stretáva so svojimi deťmi pravidelne. Ale pretože už nie sú zapojení do každodenného života detí, je pre niektorých náročné správať sa ako otec, keď sú s nimi. Mnohí vystupujú v úlohe kamaráta a trávia prakticky celý čas, keď sú spolu, zábavou či nakupovaním. Štrnásťročný Ari opisuje návštevy svojho otca počas víkendu slovami: „Nemáme určený program, žiadne ‚Buď doma o pol šiestej‘. Program je neobmedzený. Je voľný. A otec mi vždy kupuje darčeky.“ — How It Feels When Parents Divorce (Aký je to pocit, keď sa rodičia rozvedú) od Jill Krementzovej.

Milujúci otec by mal ‚vedieť dávať dobré dary svojim deťom‘. (Matúš 7:11) Ale dary nie sú náhradou za vedenie a disciplínu, ktoré deti potrebujú. (Príslovia 3:12; 13:1) Ak si niekto vymení úlohu rodiča za úlohu kamaráta či návštevníka, vzťah medzi otcom a dieťaťom sa iste zhorší. Jedna štúdia dospela k záveru: „Rozvod môže natrvalo naštrbiť vzťah medzi otcom a dieťaťom.“ — Journal of Marriage and the Family z mája 1994.

Niektorí muži opustia svoje rodiny, lebo sú zranení a nahnevaní — či azda len chladne ľahostajní — za to, že sú odrezaní od života svojich detí, a neposkytujú im potrebnú finančnú podporu. * (1. Timotejovi 5:8) „Myslím si, že na mojom otcovi niet ničoho, čo by sa mi páčilo,“ hovorí jeden zatrpknutý teenager. „Skutočne nás neberie na vedomie, v ničom nás nepodporuje a myslím si, že je protivný.“

Nezosobášení rodičia

Rekordný počet detí narodených mimo manželstva viedol zatiaľ k najväčšiemu nárastu počtu detí bez otca. „Asi jedna tretina detí [v Spojených štátoch] sa v súčasnosti narodí mimo manželstva,“ hovorí kniha Fatherless America (Amerika bez otcov). Sedemdesiatosem percent z približne 500 000 detí, ktoré sa každý rok narodia mladým vo veku od 15 do 19 rokov, sa narodí nezosobášeným teenagerom. Tehotenstvo mladistvých je však celosvetovým problémom. A programy, ktoré učia o antikoncepcii alebo sa zastávajú zdržanlivosti, sotva niečo urobili, aby zmenili sexuálne správanie mladistvých.

Bryan E. Robinson v knihe Teenage Fathers (Mladiství otcovia) vysvetľuje: „Tehotenstvo mimo manželstva už viac neprináša hanbu a pokorenie, ktoré prinášalo v šesťdesiatych rokoch 20. storočia, a dôvodom je liberálnejší postoj voči sexu a predmanželskému tehotenstvu... Aj dnešná mládež je neustále bombardovaná sexualitou prostredníctvom reklám, hudby, filmov a televízie. Americké médiá nahovárajú adolescentom, že sex je romantický, vzrušujúci a dráždivý, bez toho, že by ukázali reálne následky spontánneho a nezodpovedného sexuálneho správania.“

Mnoho mladistvých si vo svojej prostoduchosti neuvedomuje následky nezákonného sexu. Všimnite si niektoré z odpovedí, ktoré si autor B. E. Robinson vypočul: „‚Nevyzerala na to [že by mohla otehotnieť]‘; ‚Pohlavný styk sme mali len raz v týždni‘; či ‚Nemyslel som si, že sa dá otehotnieť na prvý raz‘.“ Prirodzene, niektorí mladí muži veľmi dobre vedia, že sex môže viesť k tehotenstvu. Kniha Young Unwed Fathers (Mladí neženatí otcovia) poznamenáva: „Pre mnohých chlapcov [v centre mesta] je sex dôležitým symbolom miestneho spoločenského postavenia; sexuálne dobrodružstvá sa stávajú symbolom úspechu. Mnohé dievčatá ponúkajú sex ako dar, keď sa usilujú o pozornosť mladého muža.“ V niektorých mestských spoločenstvách si druhí doberajú chlapcov, ktorí nesplodili dieťa, že sú „panici“!

Tento obraz sa ešte zhorší, keď sa zamyslíte nad výsledkami štúdie z roku 1993 o matkách v školopovinnom veku v Kalifornii. Ukázalo sa, že dve tretiny dievčat otehotneli nie s priateľmi spomedzi teenagerov, ale s mužmi nad 20 rokov! Niektoré štúdie naznačujú, že mnohé nevydaté dospievajúce mamičky sú obeťami pohlavného zneužitia — niektoré boli dokonca zneužívané už od detstva. Toto rozšírené zneužívanie odhaľuje, akou chorou a mravne skazenou sa stala súčasná spoločnosť. — 2. Timotejovi 3:13.

Prečo mladí muži odchádzajú

Dospievajúci chlapci, ktorí splodia deti, zriedkakedy prijmú dlhodobú zodpovednosť za svoje potomstvo. Chlapec, ktorého priateľka otehotnela, hovorí: „Povedal som jej: ‚Tak sa maj.‘“ Ako však zdôrazňuje jeden článok v časopise Family Life Educator, „väčšina mladých otcov prejavuje silnú túžbu mať blízky vzťah so svojimi deťmi“. Podľa jednej štúdie 70 percent mladých neženatých otcov navštevovalo svoje dieťa raz v týždni. „Predsa však,“ upozorňuje článok, „ako deti rastú, počet návštev klesá.“

Jeden sedemnásťročný otec zhrnul dôvody, prečo je to tak, slovami: „Keby som vedel, aké to bude, nikdy by som nedovolil, aby sa to stalo.“ Málo mladých je citovo zrelých či skúsených, aby zvládli nároky rodičovstva. Mnohí nemajú ani vzdelanie, ani prax v zamestnaní potrebné na to, aby si zarobili na živobytie. Radšej než by sa mali vyrovnávať s pokorením zo zlyhania, mnohí mladí muži jednoducho odídu od svojich detí. „Mám v živote poriadny chaos,“ priznáva sa jeden mladý otec. Ďalší narieka: „Sotva sa viem postarať sám o seba; neviem, čo by som robil, keby som sa mal postarať aj [o svojho syna].“

Kyslé hrozno

V biblických časoch mali Židia porekadlo: „Rodičia zjedli kyslé hrozno, ale deti pocítili kyslú chuť.“ ​(Ezechiel 18:2, Today’s English Version) Boh povedal Židom, že to tak nemusí byť, že nemusia opakovať minulé chyby v budúcnosti. (Ezechiel 18:3) Napriek tomu sa zdá, že milióny detí dnes zakúšajú trpkosť ‚kyslého hrozna‘, ktoré jedli ich rodičia — platia cenu za nezrelosť svojich rodičov, za ich nezodpovednosť a za zlyhanie ich manželstva. Výskum jednoducho zdrvujúcim spôsobom demonštruje, že deti vyrastajúce bez otca sú vystavené veľkému telesnému a emocionálnemu nebezpečenstvu. (Pozri rámček na strane 7.) Zvlášť znepokojujúca je skutočnosť, že domácnosť bez otca je dedičstvo, ktoré prechádza z generácie na generáciu — je to neustály bludný kruh bolesti a trápenia.

Sú rodiny bez otca odsúdené na zlyhanie? Vôbec nie. Skutočne potešujúcou správou je, že je možné vymaniť sa z bludného kruhu rodín bez otca. Náš nasledujúci článok vysvetlí ako.

[Poznámky pod čiarou]

^ 4. ods. Je zaujímavé, že pred industrializáciou boli v Spojených štátoch príručky na výchovu detí zväčša adresované otcom, nie matkám.

^ 10. ods. Podľa výskumníkov Sary McLanahanovej a Garyho Sandefura je v Spojených štátoch „asi 40 percent detí, ktoré teoreticky majú nárok na výživné, ale nemajú žiadne [súdne] rozhodnutie o výživnom, a štvrtina tých, ktorí rozhodnutie majú, nedostáva nič. Menej ako tretina detí dostáva celú sumu, ktorá im patrí.“

[Rámček/obrázok na strane 7]

NEBEZPEČENSTVÁ PRI VÝCHOVE BEZ OTCA

Vyrastať bez otca predstavuje pre deti vážne nebezpečenstvo. Hoci pre niekoho môže byť nepríjemné uvažovať o nasledujúcich informáciách, prvým krokom v prevencii alebo aspoň v minimalizovaní ujmy je uvedomiť si nebezpečenstvá. Uvedomte si aj to, že štatistické štúdie sa vzťahujú na skupiny, nie na jednotlivcov. Mnohé deti vyrastajú bez otca a nezažívajú žiadne z týchto problémov. Ako ukáže náš záverečný článok, pôsobenie rodičov a uplatňovanie biblických zásad môže veľmi pomôcť zmierniť tieto potenciálne ťažkosti. Zamyslite sa teda nad niekoľkými možnými nebezpečenstvami, s ktorými sa môže stretnúť dieťa bez otca.

Zvýšené nebezpečenstvo sexuálneho zneužitia

Prieskum jasne ukazuje, že život bez otca zvyšuje nebezpečenstvo sexuálneho zneužitia dieťaťa. Jedna štúdia odhalila, že z 52 000 prípadov zneužitia detí „72 percent sa týkalo detí žijúcich v domácnosti bez jedného alebo oboch biologických rodičov“. Kniha Fatherless America tvrdí: „Narastajúce nebezpečenstvo sexuálneho zneužívania detí v našej spoločnosti pramení hlavne z rastúcej neprítomnosti ženatých otcov a rastúcej prítomnosti nevlastných otcov, priateľov a ďalších cudzích mužov či druhov.“

Zvýšené nebezpečenstvo predčasného sexuálneho života

Mladí z domácností s jedným rodičom majú často viac príležitostí na nemravné správanie, lebo je pravdepodobnejšie, že nie sú pod dostatočným rodičovským dohľadom. Ďalším faktorom môže byť aj menej rodičovského školenia. „U dievčat, ktoré vyrastajú bez otca, je dvaapolkrát pravdepodobnejšie, že otehotnejú,“ uvádza Ministerstvo zdravotníctva a sociálnych vecí USA.

Chudoba

Jedna štúdia o černošských dospievajúcich dievčatách v Južnej Afrike viedla k záveru, že chudoba je bežným následkom rodičovstva mimo manželstva. „Asi v 50 percentách prípadov,“ hovoria autori štúdie, „je pravdepodobné, že sa teenager nevráti do školy.“ Mnohé nevydaté matky skončia ako prostitútky a priekupníčky s drogami. Situácia v západných krajinách nie je omnoho lepšia. V Spojených štátoch „žilo [v roku 1995] 10 percent detí z úplných rodín v chudobe v porovnaní s 50 percentami detí z domácností, v ktorých je len matka“. — America’s Children: Key National Indicators of Well-Being 1997 (Deti Ameriky — kľúčové národné ukazovatele blahobytu 1997).

Zanedbávanie

Slobodní rodičia sú nútení postarať sa o seba sami, sú preťažení svojimi povinnosťami a nemôžu tráviť so svojimi deťmi dostatočné množstvo času. Jedna rozvedená žena si spomína: „Cez deň som pracovala a večer som chodila do školy — bola som na roztrhanie. Samozrejme, že som zanedbávala deti.“

Emocionálna ujma

V rozpore s tvrdením niektorých odborníkov, že deti sa z rozvodu rýchlo zotavia, výskumníci, ako napríklad Dr. Judith Wallersteinová, zistili, že rozvod spôsobuje deťom dlhotrvajúce emocionálne rany. „Viac ako tretina mladých mužov a žien vo veku od 19 do 29 rokov je len málo alebo nie je vôbec ctižiadostivá ešte desať rokov po rozvode rodičov. Nechávajú sa unášať životom bez stanovených cieľov... a s pocitom bezmocnosti.“ ​(Second Chances od Dr. Judith Wallersteinovej a Sandry Blakesleeovej) U mnohých detí z rozvedených rodín je možné pozorovať nízku sebaúctu, depresiu, delikvenciu a pretrvávajúci hnev.

Kniha The Single-Parent Family (Rodina s jedným rodičom) hovorí: „Početné štúdie ukazujú, že chlapci vychovávaní bez silného mužského vzoru prejavujú neistotu v otázke pohlavnej identity, majú nízku sebaúctu a neskôr v živote majú problémy s vytváraním dôverných vzťahov. Problémy, ktoré môžu vzniknúť u dievčat, ktoré žijú bez mužského vzoru, sa zvyčajne ukážu až v období dospievania alebo neskôr a patrí k nim aj problém vytvárať v dospelosti úspešné vzťahy medzi mužom a ženou.“