Pozorujeme svet

Vyhynú v Európe medvede hnedé?

Podľa Celosvetového fondu na ochranu prírody (WWF) sú medvede hnedé v západnej Európe ohrozené. Ich počet sa zredukoval len na šesť malých populácií. „Populácie medveďov hnedých sú najviac ohrozené vo Francúzsku, Španielsku a Taliansku, kde ochrancovia prírody upozorňujú na to, že pravdepodobne zaniknú, ak sa nedoplní ich stav medveďmi z iných oblastí,“ uvádzajú londýnske noviny The Daily Telegraph. „V Taliansku v južných Alpách žijú len štyri medvede,“ dodávajú tieto noviny. V Grécku je vážnym problémom pytliactvo roľníkov a chovateľov včiel, ktorí majú zlosť, keď im medvede zabijú dobytok alebo zničia úle. Naproti tomu z niektorých častí východnej Európy prichádzajú správy o prosperujúcej populácii medveďov. Striktné ochranné opatrenia v Rumunsku a revitalizačné programy prispeli k rozšíreniu populácie medveďov a k jej nárastu. A v Rusku, kde je tento medveď chránený, žije asi 36 000 medveďov. „Žiaduce sú naliehavé opatrenia na záchranu posledných medveďov v západnej Európe,“ hovorí Callum Rankine z Kampane na ochranu európskych mäsožravcov v rámci WWF. „Bez okamžitého zásahu tieto medvede vyhynú.“

Nákladná dobročinnosť

V čase krízy majú milióny ľudí úžitok z darovaných liekov. Nedávny prieskum Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) však odhaľuje, že darované lieky sú často nedostatočne označené alebo majú obmedzenú expiračnú dobu. Hoci sú posielané s najlepšími pohnútkami, mnohé lieky „nemôžu uspokojiť skutočne najnaliehavejšie zdravotnícke potreby, a keď už v krajine sú, blokujú už aj tak preplnené distribučné systémy a je ťažké sa ich zbaviť,“ hovorí predstaviteľ WHO Dr. Jonathan Quick. Vyše polovice liekov darovaných do Bosny bolo nevyhovujúcich. Na likvidáciu nevhodných liekov bolo nutné poslať do Arménska a do Mostaru v Bosne a Hercegovine špeciálne zariadenia na spaľovanie odpadu. Odhadované náklady na prepravu 1000 ton nevyhovujúcich liekov z Chorvátska na náležitú likvidáciu niekde inde sú od dvoch do štyroch miliónov amerických dolárov.

Zvukové vnadidlo

Zatiaľ čo väčšina rastlín láka opeľovačov svojou farbou a vôňou, tropická Mucuna holtoni dosiahne to isté pomocou odrazu zvuku, oznamuje nemecký časopis Das Tier. K tejto popínavej rastline prilietavajú netopiere, ktoré si vytvárajú obraz o svojom prostredí vysielaním ultrazvukových signálov. Vedci na Erlangenskej univerzite zistili, že nektár tejto rastliny pôsobí ako „akustická odrazka“, ktorá odráža ultrazvukové signály späť priamo k netopierom. „Tak rastlina uľahčuje netopierom vyhľadávanie kvetov,“ hovorí sa v tomto časopise.

Nebezpečné huby

„Vo východnej Európe a v severnom Taliansku, kde zbieranie húb je tradíciou, sa každý rok vyskytne značný počet úmrtí a otráv,“ oznamujú londýnske noviny The Times. Keďže ľudia si používanie divo rastúcich húb v kuchyni obľúbili, odborníci varujú pred konzumáciou asi 250 jedovatých druhov rastúcich na britskom vidieku. Konzumácia muchotrávky zelenej a muchotrávky končistej sa môže končiť smrťou, ak došlo k ich stráveniu. Hubári sú nabádaní, aby sa chránili a pripájali sa k skupinám, ktoré vedú kvalifikovaní hubári. „Neexistujú žiadne jednoduché pravidlá na rozlíšenie, či je nejaká [huba] jedlá, alebo jedovatá, preto je nerozvážne zbierať huby na vlastnú päsť, bez odborníka,“ varuje predstaviteľ Britskej mykologickej spoločnosti.

Ekonomické dôsledky aidsu

V Afrike nie je aids len tragédiou verejnej zdravotníckej starostlivosti, ale rýchlo sa stáva aj ekonomickou katastrofou, oznamujú noviny Le Monde. S asi 23 miliónmi HIV-pozitívnych ľudí a dvoma miliónmi každoročne zomierajúcich na tento vírus „epidémia aidsu čoskoro potlačí úžitok z rozvoja v Afrike“. Africké spoločnosti v dôsledku tejto choroby zápasia s narastajúcou absenciou či smrťou svojich zamestnancov. Jedna národná železničná spoločnosť stratila vyše 10 percent svojho personálu. V inom veľkom podniku  je z 11 500 pracovníkov 3400 HIV-pozitívnych. Poľnohospodárstvo upadá, lebo roľníci zomierajú na aids. Navyše, vzdelanosť sa znižuje a negramotnosť sa zvyšuje, lebo rodiny nemajú peniaze ani čas, aby posielali deti do školy, a stovky učiteľov zomreli na aids.

Astronómovia žiadajú o ticho

Rádioastronómovia skúmajúci signály, ktoré hovoria o zrode prvých galaxií a hviezd, sú stále viac znechutení „prístrojmi modernej civilizácie“, oznamujú noviny International Herald Tribune. Televízne stanice, rozhlasové vysielače, komunikačné satelity a mobilné telefóny prehlušujú základný šum z vesmíru, ktorý sa títo vedci snažia počúvať. Aby mohli astronómovia vo výskume pokračovať, hľadajú tiché miesto, „kde by boli všetky formy rádiového prenosu zakázané“. Na takom mieste navrhujú vybudovať sústavu parabolických rádioantén rozmiestnených na území niekoľkých stoviek kilometrov, ktorá by bola „100-krát výkonnejšia ako dnes používané prístroje“. Vedci dúfajú, že zhromaždené informácie im pomôžu odpovedať na otázky týkajúce sa vzniku času, priestoru a hmoty.

V meste Mexiko sa premnožuje vtáčia populácia

Populácia vtákov sa v Mexiku vymyká spod kontroly. Podľa správy v novinách Reforma žije dnes na území tohto veľkomesta 1 335 000 holubov. Obľúbeným miestom odpočinku týchto vtákov sú pomníky a sochy. Odborníci na kontrolu stavu vtákov informovali, že „vtáky, ktoré sa adaptovali na život v hlavnom meste, delia svoje denné cesty na tri fázy,“ hovorí sa v týchto novinách. „Vyberú si jedno miesto, na ktorom strávia noc, iné, kde si hľadajú potravu, a ďalšie na odpočinok, ale na [každom mieste] nechávajú stopy v podobe trusu.“ Sú tiež príčinou rôznych ochorení od alergií po bakteriálne, hubové a vírusové infekcie. Medzinárodné združenie ekologickej ochrany a nenásilného premiestňovania mestských holubov „navrhlo vytvoriť zákon zakazujúci kŕmenie týchto vtákov na verejných priestranstvách“. Navrhuje však aj „potrestanie každého, kto zabíja vtáky v rámci regulácie ich stavu“.

„Objímaný na smrť“

„Jeden z najstarších a najväčších stromov na svete je objímaný na smrť,“ oznamujú noviny The Australian. K stromu damarovníka, nachádzajúcemu sa severne od Aucklandu na Novom Zélande, každoročne prichádzajú tisíce turistov, ktorí zo zvyku obopínajú rukami jeho obrovský obvod, šliapuc tak po jeho koreňoch. „Strom je vysoký vyše 50 metrov, ale nepatrí medzi najvyššie na svete,“ hovorí sa v novinách. „Podľa objemu dreva však patrí medzi najväčšie.“ Je známy ako „starec lesa“, oficiálne má 2000 rokov, ale predpokladá sa, že je možno aj dvakrát starší. Po prežití všetkých tých rokov prírodných katastrof, náporu škodcov a hroziaceho zoťatia môže byť teraz vyobjímaný na smrť. Jeden ochranár prírody hovorí: „Pravdepodobne zomiera, ale či je to nezvratné, alebo nie, nevieme.“

Reguluje dojčenie hmotnosť?

Výskumníci hovoria, že objavili ďalší úžitok dojčenia — dojčenie môže dojčatám pomôcť, aby v neskorších rokoch života nezískali nadváhu. Ako uviedol nemecký publicistický časopis Focus, tím výskumníkov z Mníchovskej univerzity zisťoval hmotnosť 9357 detí od piatich do šiestich rokov a skúmal, akú stravu dostávali ako dojčatá. Výsledky ukázali, že u detí dojčených tri až päť mesiacov bola pravdepodobnosť nadváhy v čase, keď začali chodiť do školy, o 35 percent menšia ako u tých detí, ktoré matky nikdy nedojčili. V skutočnosti čím dlhšie matka dieťa dojčila, tým nižšia bola pravdepodobnosť nadváhy. Jeden výskumník to pripisuje blahodarnému účinku zložiek materského mlieka, ktoré podporujú metabolizmus.

Koľko vody deti potrebujú?

Deti vo veku od jedného do štyroch rokov často veľmi málo pijú. Odhalila to jedna štúdia Výskumného ústavu detskej výživy v Dortmunde v Nemecku, ktorú zverejnil časopis pre spotrebiteľov Test. Jedno- až štvorročné deti sú zvlášť citlivé na dehydrovanie a mali by piť aspoň jeden liter tekutín denne okrem tekutín, ktoré prijímajú v jedle. V priemere pijú o tretinu menej — a nie vždy si to zvolia samy. Výskumníci zistili, že v jednom z piatich prípadov žiadosť dieťaťa o niečo na pitie odmietol rodič. Aký je najlepší nápoj? Tam, kde je to bezpečné, je ideálna čistá voda, uvádza časopis Test.