Je morálka horšia ako predtým?

KEBY ste sa historikov opýtali: „Je dnes morálka ľudí lepšia alebo horšia ako v minulosti?“, niektorí by možno odpovedali, že je ťažké porovnávať morálku rôznych časových období. Možno si myslia, že každý vek treba posudzovať podľa jeho vlastných súvislostí.

Zamyslite sa napríklad nad vývojom násilných trestných činov v Európe od 16. storočia. Vraždy neboli pred 400 rokmi také nezvyčajné. Ľudia často brali zákon do vlastných rúk a bežné boli krvné pomsty.

Napriek tomu historici Arne Jarrick a Johan Söderberg v knihe Människovärdet och makten (Dôstojnosť a moc človeka) píšu, že obdobie od roku 1600 do roku 1850 bolo na niektorých miestach „charakterizované skutočným scivilizovaním spoločenského života“. Ľudia začali brať väčší ohľad na potreby druhých — stali sa empatickejšími. Ďalší historici napríklad poznamenávajú, že krádež a majetkové trestné činy boli v 16. storočí oveľa menej rozšírené, ako sú dnes. Najmä medzi vidieckym obyvateľstvom sa zriedkavo vyskytovali organizované skupiny zlodejov.

Samozrejme, existovalo otroctvo a to viedlo k niektorým z najzávažnejších zločinov v histórii — európski obchodníci unášali ľudí z Afriky a s týmito miliónmi otrokov sa brutálne zaobchádzalo v krajinách, do ktorých ich prepravili.

Ak sa teda obzrieme späť na minulé storočia, pravdepodobne zistíme, že ak sa na spoločenské podmienky pozeráme z historickej perspektívy, v niečom to bolo lepšie a v niečom zasa horšie. Napriek tomu v 20. storočí došlo a ešte stále dochádza k niečomu úplne odlišnému a veľmi vážnemu — k niečomu, čo skutočne nemá obdobu.

Dvadsiate storočie — bod zlomu

Historici Jarrick a Söderberg zistili: „Krivka vrážd a zabití v 30. rokoch 20. storočia opäť začala stúpať a, žiaľ, odvtedy tento trend pokračoval vyše pol storočia.“

Podľa mnohých komentátorov nastal v priebehu 20. storočia rozsiahly úpadok morálky. V jednej eseji o filozofii morálky sa hovorí: „Človek môže jasne vidieť, že  postoj spoločnosti k sexu a k tomu, čo je morálne prijateľné, sa za posledných 30 až 40 rokov veľmi zmenil — zo spoločnosti, ktorá striktnými pravidlami jasne určovala, čo je morálne správne, sa stala [spoločnosť] s voľnejším a individualistickým postojom.“

To znamená, že sexuálne správanie a ďalšie stránky morálky sú záležitosťami, o ktorých si väčšina jednotlivcov myslí, že sa v nich môžu rozhodovať sami. Na znázornenie uviedla táto esej štatistiku, ktorá ukázala, že v roku 1960 sa v Spojených štátoch narodilo mimo manželstva len 5,3 percenta zo všetkých detí. V roku 1990 to bolo už 28 percent.

Americký senátor Joe Lieberman v prednáške na Univerzite v Notre Dame opísal morálku našej doby ako „hodnotové vákuum... kde sa tradičné predstavy správneho a nesprávneho postupne vytrácajú“. Podľa Liebermana tento fenomén „sa vyvíja takmer celé posledné dve generácie“.

Sekularizácia

Aká je podľa historikov a ďalších analytikov príčina tohto pozoruhodného vývoja v 20. storočí? „Jednou z najvýznamnejších zmien v spoločnosti za posledné dve storočia je sekularizácia,“ poznamenáva sa v knihe Människovärdet och makten. Sekularizácia znamenala, že „ľudia dostali možnosť zaujať k rôznym veciam vlastné stanovisko. Táto myšlienka... vznikla medzi filozofmi osvietenstva 18. storočia, ktorí prví... zavrhli Bibliu ako jediný zdroj pravdy.“ Preto ľudia už nehľadajú morálne vedenie v náboženstve, najmä nie v náboženstvách takzvaného kresťanstva, v takej miere ako v minulosti.

Ale ako to, že filozofii formulovanej v 18. storočí trvalo vyše 200 rokov, kým sa stala populárnou? „Tieto myšlienky sa medzi verejnosťou nerozširovali ľahko,“ hovorí sa v už spomenutej knihe. „Posun smerom k sekularizácii bol pomalý.“

Hoci trend opúšťať tradičné mravné normy a kresťanské hodnoty postupoval pomaly takmer celých uplynulých 200 rokov, v 20. storočí prudko narastal. To platí najmä o niekoľkých posledných desaťročiach. Prečo?

Sebectvo a chamtivosť

Významným faktorom, ktorý k tomu prispel, je prudký technický a ekonomický pokrok spoločnosti v 20. storočí. Jeden článok v nemeckom spravodajskom časopise Die Zeit uviedol, že žijeme v „dynamickej ére, a nie ako v predchádzajúcich storočiach vo svete, ktorý sa vyznačoval tým, že bol statický“. Článok objasnil, že to viedlo k systému trhovej ekonomiky,  ktorá je založená na konkurencii a je poháňaná sebectvom.

„Toto sebectvo,“ pokračoval článok, „nemožno ničím zastaviť. V jeho dôsledku rastie brutalita, ktorá je príznačná pre náš každodenný život, ako aj korupcia, ktorá sa v mnohých krajinách týka priamo až vlády. Ľudia myslia iba na seba a na maximálne uspokojenie svojich túžob.“

Sociológ Robert Wuthnow z Princetonskej univerzity pri hĺbkovom prieskume zistil, že Američania sú dnes viac zameraní na peniaze, ako boli v čase predošlej generácie. Podľa tejto štúdie „sa mnohí Američania obávajú, že túžba po peniazoch zatienila iné hodnoty, akými sú úcta človeka k druhým, poctivosť v práci a zapojenie sa do života komunity“.

Chamtivosť sa v spoločnosti naďalej rozširuje, lebo mnohí vedúci pracovníci si enormne zvyšujú mzdy a stanovujú si lukratívne dôchodky, zatiaľ čo na svojich zamestnancov naliehajú, aby zmierňovali svoje mzdové požiadavky. „Problém v súvislosti s úsilím popredných podnikateľov o zisk je v tom, že ich postoj je nákazlivý a že všeobecne u ľudí znižujú prah morálnosti,“ poznamenáva Kjell Ove Nilsson, docent etiky a riaditeľ pre teológiu vo Švédskej kresťanskej rade. „To má, samozrejme, ničivý účinok na morálku — v spoločnosti, ako aj u jednotlivcov.“

Kultúra médií

Ďalším významným faktorom, ktorý v druhej polovici 20. storočia prispieval k rapídnemu morálnemu úpadku, je kultúra médií. „Nové hodnoty určujú televízni producenti, filmoví magnáti, módni návrhári, speváci gangsta rapu a mnohí ďalší hráči v komplexe kultúry elektronických médií,“ hovorí senátor J. Lieberman. „Títo tvorcovia trendov majú mimoriadny vplyv na našu kultúru a zvlášť na naše deti a často majú len slabý alebo žiaden zmysel pre zodpovednosť za škodlivé hodnoty, ktoré rozširujú.“

Ako príklad Lieberman uvádza nahrávku jednej heavymetalovej skupiny, ktorá  sa volá Cannibal Corpse. Speváci podrobne opisujú znásilnenie ženy zastrašovanej nožom. Lieberman spolu s kolegom požiadali nahrávaciu spoločnosť, aby stiahla túto nahrávku z obehu, no ako povedal, bolo to zbytočné.

Zodpovední rodičia majú preto v kultúre médií silného konkurenta, pokiaľ ide o to, kto bude vplývať na ich deti a vychovávať ich. Ale ako je to s rodinami, kde nie sú svedomití rodičia? „V takýchto prípadoch,“ hovorí Lieberman, „je táto kultúra neohrozeným tvorcom noriem, a zmysel dieťaťa pre to, čo je správne a nesprávne, i jeho priority v živote sú formované predovšetkým tým, čo sa dozvie z televízie, filmového plátna a CD-prehrávača.“ A najnovšie možno k tomuto zoznamu pridať aj internet.

Späť k „mravnej dobe kamennej“

Ako sa prejavujú účinky týchto negatívnych vplyvov u mladých ľudí? Napríklad tak, že v posledných rokoch sa viac detí a dospievajúcich dopustilo hrubých násilných činov proti iným deťom aj proti dospelým.

Šokujúci prípad sa odohral vo Švédsku v roku 1998. Dvaja chlapci, päť- a sedemročný, zaškrtili štvorročného kamaráta! Mnohí ľudia si kládli otázku: Či nemajú deti vrodenú zábranu, ktorá im hovorí dosť, keď zachádzajú priďaleko? Jedna detská psychiatrička to komentovala takto: „Zábrana, ktorá bráni zájsť priďaleko, je niečo, čo si človek musí vštepiť,“ povedala. „Môže to súvisieť s tým... aké vzory deti majú, i s tým, čo sa učia od dospelých vo svojom okolí.“

Podobný jav možno pozorovať u násilníckych zločincov. Podľa Stena Levandera, profesora psychiatrie vo Švédsku, 15 až 20 percent všetkých uväznených sú dnes psychopati — sú to ľudia, ktorí sú príliš zameraní na seba, chýba im empatia a nie sú schopní alebo ochotní porozumieť predstave správneho a nesprávneho. Dokonca aj u detí a mladých, ktorí sú zdanlivo normálni, si pozorovatelia všimli otupenie mravného zmyslu. „Vrátili sme sa do mravnej doby kamennej,“ tvrdí Christina Hoff Sommersová, profesorka filozofie. Poznamenala, že keď sú jej mladí študenti postavení pred otázku, čo je správne a čo je nesprávne, väčšina z nich veľmi zneistie. Potom odpovedajú, že nič také ako správne alebo nesprávne neexistuje. Sú presvedčení, že každý človek si musí zvážiť, čo je pre neho najlepšie.

V poslednom čase mnohí z jej študentov namietali proti zásade jedinečnej dôstojnosti a hodnoty ľudského života. Keď sa ich napríklad opýtala, čo by urobili, keby sa mali rozhodnúť, či zachránia život svojmu zvieratku, alebo človeku, ktorého nepoznajú, mnohí povedali, že by sa rozhodli pre zviera.

„Problém nie je v tom, že by mladí ľudia boli nevedomí, nedôverčiví, krutí či zradní,“ hovorí profesorka Sommersová. „Otvorene povedané, nemajú žiadnu predstavu mravnosti.“ Tvrdí, že mnohí mladí ľudia dnes skutočne pochybujú, či existuje správne a nesprávne, a myslí si, že tento postoj predstavuje jednu z najväčších hrozieb pre spoločnosť.

Podkopávanie morálky je teda v dnešnej dobe skutočnosťou. Mnohí ľudia sa obávajú, že to môže mať hrozné následky. V už citovanom článku v novinách Die Zeit sa hovorí, že ekonomika voľného obchodu dneška môže postupne „degenerovať a jedného dňa sa možno zrúti, ako sa nedávno zrútil socialistický systém“.

Čo to všetko skutočne znamená? A akú budúcnosť môžeme očakávať?

[Obrázky na stranách 6, 7]

„Nové hodnoty určujú televízni producenti, filmoví magnáti, módni návrhári, speváci gangsta rapu...“