Od našich čitateľov
Od našich čitateľov
Cystická fibróza Ďakujem Vám za článok „Život s cystickou fibrózou“. (22. októbra 1999) Hoci mám len 17 rokov a nemám žiadne vážne zdravotné problémy, príbeh Jimmyho Garatziotisa ma ohromil. Pomohol mi zamyslieť sa nad mnohými vecami vrátane toho, aké je nevyhnutné vážiť si to, čo mám. Jimmy si napriek mučivej chorobe zachováva radosť a pevnú vieru v Jehovove sľuby. Modlím sa o to, aby Jimmy i Deanne mali aj naďalej silu zvládať svoje skúšky.
E. Z., Rusko
Povery Nepatrím k Jehovovým svedkom, ale už dva roky čítam Vaše publikácie. Chcela by som sa Vám poďakovať za sériu článkov „Ovláda osud váš život?“ (8. augusta 1999) a „Povery — prečo sú také nebezpečné?“ (22. októbra 1999) Kedysi som bola fatalistkou a bola som poverčivá, lebo som tak bola vychovávaná. No teraz si myslím, že v súvislosti s pravým kresťanstvom hovoríte pravdu.
N. D., Francúzsko
Tie články o poverách sa ma dotkli. Som oddaná rímskokatolíčka a v jednom z článkov sa hovorí, že cestujúci, ktorí sa ‚prežehnávajú‘, sú poverčiví. Katolíci pripájajú prežehnávanie k modlitbe o bezpečnú cestu. Je to jedno zo základných kréd našej viery a sotva by sa to mohlo považovať za poverčivosť.
S. W., Spojené štáty
Nemožno poprieť, že mnohí sa prežehnávajú bez pomyslenia na náboženskú oddanosť. Jeden austrálsky futbalista na otázku, prečo sa na ihrisku prežehnáva, priznal: „Myslím si, že je to tak trocha poverčivosť.“ Neprekvapuje, že tento rituál mal od svojho počiatku nádych poverčivosti. „The Catholic Encyclopedia“ hovorí: „Od najranejšieho obdobia sa [prežehnávanie] vždy používalo pri vyháňaní zlých duchov a pri zaklínaní ako zbraň proti duchom temnoty.“ — VYD.
Drogy Chcem sa Vám poďakovať za sériu článkov „Ovládnu svet drogy?“ (8. novembra 1999) Môjho otca zviedol vplyv jeho priateľov a teraz je závislý od drog a alkoholu. Domov nie je útočiskom, ale miestom, kde ma často niečo ohrozuje. Napriek všetkému nikdy neprestanem nabádať rodičov, aby zažili radosť z uctievania Boha.
M. L., Taliansko
Raz do týždňa chodí do našej školy jeden policajt a rozpráva nám o drogách a alkohole. Raz som sa rozhodla, že keď nabudúce príde do našej triedy, dám mu tie články o drogách. Veľmi naňho zapôsobili a niektoré výňatky z nich prečítal v triede. Z článkov mali úžitok všetci moji spolužiaci!
C. D., Spojené štáty
Invalidné dieťa Príbeh Rosie Majorovej, „Naučili sme sa spoliehať na Boha za nepriaznivých okolností“ (22. novembra 1999), ma hlboko dojal. Bývali sme vo veľkomeste, ale nepáčilo sa mi, ako to vplývalo na moju najstaršiu dcéru. Preto sme si našli bývanie na vidieku. Vo všetkom sa nám darilo, až kým som neprišla o prácu s ročným zárobkom 56 000 amerických dolárov. Teraz žijeme s troma deťmi na vidieku a splácame hypotéku. O strese netreba ani hovoriť! No po prečítaní príbehu Rosie Majorovej sa môj ekonomický problém zdal taký bezvýznamný, že som sa až zahanbila. Na svete žije toľko ľudí, ktorí naozaj potrebujú pomoc od Boha! Mohla by som pravidelne odoberať Strážnu vežu a Prebuďte sa!?
M. F., Spojené štáty
S veľkou radosťou sme vyhoveli žiadosti tejto čitateľky. — VYD.