Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Louis Braille — priniesol svetlo väzňom tmy

Louis Braille — priniesol svetlo väzňom tmy

Louis Braille — priniesol svetlo väzňom tmy

NAKOĽKO si ceníte schopnosť čítať a písať? Niektorí to považujú za samozrejmosť, no čítanie a písanie je samotný základ učenia. Ak nedokážete prečítať písané slovo, chýba vám kľúč k obrovskej zásobárni poznania.

Celé stáročia bolo pre nevidiacich písané slovo nedostupné. Počas 19. storočia však ich poľutovaniahodný stav podnietil záujem jedného svedomitého mladého muža, aby vynašiel spôsob dorozumievania, ktorý by otvoril nové možnosti preňho i pre milióny ďalších.

Nádej prameniaca z tragédie

Louis Braille sa narodil v roku 1809 v dedinke Coupvray (Francúzsko), asi 40 kilometrov od Paríža. Jeho otec Simon-René Braille zarábal na živobytie výrobou postrojov. Mladý Louis sa asi často hrával v otcovej dielni. Raz sa tu však odohrala strašná nehoda. Louis uchopil nejaký ostrý nástroj — možno šidlo — a nechtiac si ním pichol do oka. Poškodenie bolo trvalé. Čo bolo ešte horšie, infekcia sa mu čoskoro rozšírila aj na druhé oko. V útlom veku troch rokov Louis celkom oslepol.

Louisovi rodičia a miestny farár Jacques Palluy sa snažili čo najviac zmierniť situáciu, a tak zariadili, aby Louis chodil do miestnej školy. Louis si osvojil veľa z toho, čo počul. Niekoľko rokov bol dokonca najlepším žiakom triedy! Ale to, čo sa mohol nevidiaci človek naučiť pomocou metódy, ktorá bola určená pre vidiacich, bolo obmedzené. Preto bol Louis v roku 1819 prijatý do Kráľovského ústavu pre nevidomú mládež.

Zakladateľ ústavu Valentin Haüy bol jedným z prvých, ktorí vytvorili program na pomoc nevidiacim, aby sa mohli naučiť čítať. Túžil prekonať bežný názor, že slepota neumožňuje človeku mať úžitok z formálneho vzdelania. Haüyove prvé experimenty zahŕňali vytláčanie veľkých vypuklých písmen na hrubý papier. Hoci to bola jednoduchá metóda, zasiala semienka, ktoré neskôr zapustili korene.

Braille sa naučil čítať veľké vypuklé písmená v knihách Haüyovej malej knižnice. Uvedomoval si však, že táto metóda učenia je pomalá a nepraktická. Veď písmená boli určené očiam — nie prstom. Našťastie sa na scéne objavil ešte niekto, kto si uvedomoval tieto nedostatky.

Nápad z neočakávaného zdroja

V roku 1821, keď mal Louis Braille len 12 rokov, navštívil ústav kapitán francúzskeho delostrelectva vo výslužbe Charles Barbier. Predviedol tu spôsob dorozumievania, ktorý nazýval nočné písmo, neskôr nazvaný sonografia. Barbier vytvoril nočné písmo na dorozumievanie sa na bojiskách. Bola to hmatová metóda dorozumievania, pri ktorej sa používali vypuklé bodky usporiadané v obdĺžnikovom tvare po šesť bodiek nad sebou v dvoch stĺpcoch. Tento spôsob fonetického prepisu slov pomocou bodkových obrazcov mal v škole dobrý ohlas. Braille sa nadšene venoval tomuto novému spôsobu písania a ešte ho aj vylepšil. Ale aby vytvoril skutočne praktický písmový systém, potreboval vytrvalosť. Do svojho denníka napísal: „Ak ma moje oči neinformujú o ľuďoch a udalostiach, myšlienkach a náukách, musím si na to nájsť iný spôsob.“

Preto nasledujúce dva roky Braille zanietene pracoval na zjednodušovaní tohto písma. Napokon vytvoril prepracovanú a elegantnú metódu založenú na obrazcoch s troma bodkami nad sebou v dvoch stĺpcoch vedľa seba. V roku 1824, keď mal Louis Braille 15 rokov, dokončil systém šesťbodkových obrazcov. Krátko nato začal Braille učiť v ústave a v roku 1829 svoju jedinečnú metódu dorozumievania, ktorá je dnes známa podľa jeho mena, zverejnil. S výnimkou menších úprav zostáva jeho systém písania v podstate nezmenený až dodnes.

Sprístupňovanie Braillovho písma na celom svete

Na konci 20. rokov 19. storočia sa objavila prvá kniha, ktorá objasňovala Braillov vynález vypuklých bodiek; ale verejnosť prijímala tento vynález len veľmi pomaly. Dokonca aj v ústave bolo nové písmo oficiálne prijaté až v roku 1854 — dva roky po Braillovej smrti. Napriek tomu si však tento omnoho prepracovanejší spôsob písania získal obľubu.

Literatúru v Braillovom písme dnes vydáva niekoľko organizácií. Spoločnosť Watchtower začala sprístupňovať písomný materiál v Braillovom písme v roku 1912, keď sa toto písmo ešte len štandardizovalo pre anglicky hovoriaci svet. Dnes Spoločnosť použitím pokrokových tlačiarenských metód každý rok vytlačí v Braillovom písme v ôsmich jazykoch milióny strán a distribuuje ich do vyše 70 krajín. Nedávno Spoločnosť zdvojnásobila výrobnú kapacitu, aby vyhovela narastajúcemu dopytu po biblickej literatúre v Braillovom písme.

Jednoduché, dobre prepracované Braillovo písmo dnes sprostredkováva písané slovo miliónom zrakovo postihnutých ľudí — vďaka úsiliu, ktoré vývoju tohto písma venoval jeden chlapec pred takmer 200 rokmi.

[Rámček/obrázky na strane 15]

ROZLÚŠTENIE BRAILLOVHO KÓDU

Braillovo písmo sa číta zľava doprava jednou alebo oboma rukami. V každom z Braillových obrazcov je možné vytvoriť 63 bodkových kombinácií. Každému písmenu a interpunkčnému znamienku vo väčšine druhov abecedy možno priradiť konkrétnu kombináciu bodiek. V niekoľkých jazykoch sa používa zjednodušená forma Braillovho písma, kde niektoré obrazce predstavujú často sa vyskytujúce kombinácie písmen alebo celých slov. Niektorí ľudia sú v Braillovom písme takí zbehlí, že dokážu prečítať až 200 slov za minútu!

[Obrázky]

Pri prvých desiatich písmenách sa používajú bodky len v hornom a strednom rade

Pri nasledujúcich desiatich písmenách sa k prvým desiatim písmenám dopĺňa v dolnom rade ľavá bodka

Pri posledných piatich písmenách sa v dolnom rade k prvým piatim písmenám dopĺňajú obe bodky; písmeno „w“ je výnimka, lebo bolo do francúzskej abecedy pridané až neskôr

[Prameň ilustrácie na strane 14]

Portrét: © Maison Natale de Louis Braille – Coupvray, Francúzsko/​Photo Jean-Claude Yon