Divy a tajomstvá hlbočiny

DVAJA vedci a ich lodivod, zavretí v malom ponornom člne Alvin, pomaly zostupovali do hĺbok Tichého oceánu pri pobreží Ekvádoru. Kam smerovali? Na miesto nazývané Galapágsky rift (trhlina). Alvin, vybavený reflektormi, kamerou a početnými vedeckými prístrojmi, sa ponáral stále hlbšie do sveta večnej tmy, ktorý ľudské oči nikdy predtým neuzreli, až do hĺbky 2800 metrov.

Premýšľali ste niekedy o tom, čo sa skrýva v pohoriach, kaňonoch a priekopách v tmavej hlbine svetových oceánov? Ak áno, potom vás pozývame prečítať si o objavoch, ktoré sa začali uskutočňovať spomenutým priekopníckym ponorením Alvina v roku 1977. To, čo jeho posádka uvidela, vás možno prekvapí. I títo skúsení vedci mali dojem, že vidia život z inej planéty.

Cieľom Alvina bolo nájsť hydrotermálne pramene — podmorské gejzíry, ktoré vystrekujú stĺpce horúcej vody do oceánu. Galapágsky rift bol sľubným miestom, lebo patrí k vysokovulkanickému podmorskému riftu obklopenému zložitým reťazcom pohorí, ktorý sa tiahne po celej zemeguli a nazýva sa systém stredooceánskych chrbtov. Tento obrovský systém, dlhý asi 65 000 kilometrov, ovíja celú planétu ako šev na tenisovej loptičke. Keby oceány zanikli, „zrejme by to bola najvýraznejšia štruktúra na povrchu planéty, lebo zaberá väčšiu plochu ako všetky veľké suchozemské pohoria dohromady,“ píše Jon Erickson v knihe Marine Geology.

Zvlášť zaujímavou črtou systému stredooceánskych chrbtov je, že je to v podstate dvojitý systém — dve pohoria prechádzajú súbežne popri sebe a dvíhajú sa do výšky 3000 metrov nad oceánskym dnom. Medzi týmito pohoriami sa nachádzajú najväčšie priepasti na zemi — kaňony, ktoré sú na niektorých miestach až 20 kilometrov široké a 6 kilometrov hlboké, čiže štyrikrát hlbšie ako Veľký kaňon v Severnej Amerike! Na dne týchto priepastí sú riftové zóny, ktoré sa vyznačujú hojnou sopečnou činnosťou. Keď vedci prvýkrát skúmali atlantickú časť systému oceánskych chrbtov, ktorá sa volá Stredoatlantický chrbát, ich prístroje zachytili takú intenzívnu sopečnú činnosť, „že sa zdalo, akoby sa Zem mala zvnútra vyliať,“ hovorí Erickson.

Alvin sa po 90-minútovom klesaní zastavil tesne nad morským dnom, posádka zapla reflektory a čln sa začal  pohybovať vodorovne. Nemôžeme týmto vedcom zazlievať, že sa cítili, akoby boli na inej planéte. Reflektory odhalili ich zraku množstvo mihotajúcich sa teplých prameňov vyvierajúcich z morského dna, kde je voda obyčajne takmer na bode mrazu. Pri týchto žriedlach zbadali výskumníci niečo ešte zvláštnejšie — celé spoločenstvá dovtedy neznámych živých tvorov. O dva roky neskôr výskumníci na palube Alvina objavili vo Východopacifickom chrbte pri pobreží Mexika mimoriadne horúce žriedla. Mnohé z týchto žriediel vytvárali strašidelné komíny, niektoré až 10 metrov vysoké. Nachádzali sa tu mnohé zo živočíchov, ktoré vedci predtým videli v Galapágskom rifte. V nasledujúcom článku sa podrobnejšie pozrieme na tieto fascinujúce formy života a na svet nepredstaviteľných extrémov, ktorý je ich domovom.

[Prameň ilustrácií na strane 3]

OBÁLKA a 3. strana: OAR/​National Undersea Research Program