Smrtiace vlny — mýty a skutočnosti

SLNKO zapadlo len pred niekoľkými minútami. V tento pokojný piatok, 17. júla 1998, muži, ženy a deti v niekoľkých malých dedinách na severnom pobreží Papuy-Novej Guiney zrazu pocítili otrasy následkom zemetrasenia s magnitúdou 7,1. „Hlavný otras,“ píše sa v časopise Scientific American, „zasiahol pobrežie v dĺžke 30 kilometrov... a vzápätí zdeformoval oceánske dno pri pobreží. Nato sa zvyčajne pokojná hladina mora zrazu vzdula a vytvorila obávané tsunami.“

Jeden pozorovateľ hovorí, že počul akoby vzdialené hrmenie, ktoré postupne slablo, keď more pomaly klesalo pod značku najnižšieho vodného stavu. O niekoľko minút si všimol prvú vlnu, ktorá mala výšku asi troch metrov. Dohnala ho, keď sa pokúsil pred ňou utiecť. Druhá, väčšia vlna, zrovnala jeho osadu so zemou a unášala ho takmer jeden kilometer do neďalekého mangrovového lesa. „Trosky visiace z korún paliem naznačovali, že vlny dosiahli výšku 14 metrov,“ informuje časopis Science News.

V tú noc obrovské vlny usmrtili najmenej 2500 ľudí. Iróniou bolo, že jeden drevospracujúci podnik neskôr daroval drevo na výstavbu nových škôl, ale tu nezostali skoro žiadne deti, ktoré by chodili do školy. Takmer všetky — viac ako 230 — usmrtili tsunami.

Čo sú tsunami?

Tsunami je japonské slovo, ktoré znamená „vlna v prístave“. To je „vhodný termín,“ píše sa v knihe Tsunami!, „lebo tieto obrovské vlny často prinášajú smrť a skazu japonským prístavom a pobrežným osadám.“ Odkiaľ získavajú tieto neočakávané vlny svoju desivú silu a veľkosť?

 Tsunami sa niekedy nazývajú aj prílivové vlny. No ak chceme byť dôslední, prílivové vlny sú jednoducho vzdúvajúce sa a klesajúce vlny, ktoré spôsobuje gravitačná sila Slnka a Mesiaca. Dokonca aj mohutné vlny — niekedy vysoké vyše 25 metrov —, ktoré sú hnané búrkovými vetrami, sa nedajú porovnávať s tsunami. Keby ste sa ponorili pod tieto vlny, zistili by ste, že ich vplyv slabne, čím hlbšie sa ponárate. V určitej hĺbke sa voda takmer nehýbe. Ale nie je to tak v prípade tsunami. Tie ovplyvňujú oceán od jeho hladiny až po dno, hoci voda azda dosahuje hĺbku niekoľkých kilometrov!

Tsunami siahajú hlboko, lebo ich zvyčajne vyvoláva prudká geologická aktivita na morskom dne. Preto vedci niekedy hovoria o tsunami ako o seizmických vlnách. Morské dno sa môže zdvihnúť, čím vytlačí vodný stĺpec nad sebou a vytvorí mierne vlnenie na rozlohe až 25 000 štvorcových kilometrov. No oceánske dno sa môže tiež prepadnúť, čím sa na hladine oceánu nakrátko vytvorí priehlbeň.

Tak či onak, voda vystavená pôsobeniu gravitácie sa pohybuje nahor i nadol — týmto pohybom vytvára sled koncentrických vĺn podobných tým, ktoré sa vytvoria, keď do rybníka hodíte kameň. Tento jav vyvracia predstavu ľudí, že tsunami je jedna jediná ničivá vlna. Tsunami sa zvyčajne vejárovito šíria v takzvanom slede vĺn. Môžu vzniknúť aj pri sopečných erupciách alebo pri podmorských zosuvoch pôdy.

Jedna z najničivejších sérií tsunami v zaznamenanej histórii vznikla v auguste 1883 explóziou Krakatau, sopky v Indonézii. Niektoré z vĺn, ktoré sa pritom zdvihli, dosiahli neuveriteľnú výšku 41 metrov a zmietli asi 300 pobrežných miest a dedín. O život prišlo pravdepodobne viac ako 40 000 ľudí.

Dvojaký charakter tsunami

Vlny vyvolané vetrom nikdy nemajú väčšiu rýchlosť ako 100 kilometrov za hodinu a zvyčajne sú omnoho pomalšie. „Na druhej strane tsunami,“ píše sa v knihe Tsunami!, „môžu mať v hlbokých vodách oceánu väčšiu rýchlosť, ako má prúdové lietadlo, prekvapujúcich 800 kilometrov za hodinu i viac.“ Napriek svojej rýchlosti v hlbokej vode nie sú nebezpečné. Prečo?

Po prvé preto, že na otvorenom mori samotná vlna zvyčajne nie je vyššia ako tri metre, a po druhé preto, že hrebene dvoch susedných vĺn môžu byť od seba vzdialené stovky kilometrov, a tak je medzi nimi len mierne  stúpanie. Tsunami teda môžu prejsť popod loď bez toho, že by si ich niekto všimol. Kapitán jednej lode, ktorá sa nachádzala mimo pobrežia jedného z Havajských ostrovov, ani nezbadal, že prešlo tsunami, kým si nevšimol, ako obrovské vlny narážajú na vzdialený breh. Všeobecné pravidlo bezpečnosti na mori je, aby sa lode dostali na vodu, ktorá má hĺbku najmenej 100 siah, čiže 180 metrov.

Tsunami menia svoj charakter, keď sa približujú k pevnine a dostávajú sa do plytkej vody. Tu vlny spomaľuje trenie o morské dno — ale nerovnomerne. Zadná časť vlny je vždy v hlbšej vode ako predná, a preto sa pohybuje o niečo rýchlejšie. Vlna sa vlastne stláča, čím premieňa svoju klesajúcu rýchlosť na narastajúcu výšku. Medzitým zaostávajúce vlny v slede vĺn dostihnú tie, ktoré sú vpredu, a nahromadia sa na ne.

Tsunami v ich konečnej fáze môžu vystúpiť na pobrežnú oblasť ako lomená vlna alebo ako vodný múr nazývaný slapový príval, ale bežnejšie sa objavia ako rýchlo stúpajúci, prílivu podobný vodný príval, ktorý sa dvíha vysoko nad značku najvyššieho vodného stavu. Vyskytli sa prípady, keď sa voda zdvihla aj viac ako 50 metrov nad bežnú úroveň morskej hladiny a odniesla trosky, ryby a dokonca aj úlomky koralov tisícky metrov do vnútrozemia, zrovnávajúc so zemou všetko, čo jej prišlo do cesty.

Zdanie klame, lebo pri prvom signáli o približujúcom sa tsunami sa nie vždy objaví stúpajúca vlna, ktorá sa valí smerom k pobrežiu. Môže to byť presne naopak — abnormálne klesanie morskej hladiny odvodňuje pláže, zátoky a prístavy a necháva za sebou ryby, ktoré sa hádžu v piesku či v blate. Počiatočné podmienky určuje to, ktorá časť sledu vĺn sa dostane na breh prvá — hrebeň alebo základ vlny. *

Keď pláž vysychá

Na havajskom ostrove Maui bol 7. novembra 1837 pokojný večer. Kniha Tsunami! píše, že asi o devätnástej hodine začala voda z pláže ustupovať a odhalila útesy a uviaznuté ryby. Mnohí nadšení ostrovania vybehli ryby pozbierať, ale niekoľkí, tí ostražitejší, utekali na vyššie položené miesto; pravdepodobne už z minulých skúseností vedeli, čo sa má stať. Zakrátko sa prihnal strašný vodný príval a odniesol celú osadu s 26 domami z trstiny spolu s obyvateľmi a dobytkom 200 metrov do vnútrozemia a vrhol ich do malého jazera.

V ten istý večer sa tisícky ľudí zhromaždili na náboženský obrad na pláži iného ostrova. Náhle ustúpenie vody opäť spôsobilo, že zvedaví Havajčania sa hromadne zbehli na pláž. Potom sa akoby z ničoho nič objavila obrovská vlna siahajúca 6 metrov nad značku najvyššieho  vodného stavu a podľa jedného pozorovateľa sa prihnala na breh „rýchlosťou dostihového koňa“. Ustupujúca voda zmietla do mora aj dobrých plavcov, kde sa niektorí od vyčerpania utopili.

Ako často vyčíňajú?

„Od roku 1990,“ píše sa v časopise Scientific American, „usmrtilo 10 tsunami viac ako 4000 ľudí. Z celého sveta prišli správy celkove o 82 tsunami — čo je omnoho vyšší počet ako historický priemer 57 za desaťročie.“ Avšak časopis dodáva, že k tomuto zaznamenanému zvýšeniu do veľkej miery prispieva aj lepšia komunikácia, zatiaľ čo vysoké straty na životoch sú zavinené sčasti nárastom pobrežnej populácie.

Vlnami tsunami je zvlášť známy Tichý oceán, lebo jeho panva je seizmicky najaktívnejšia. „Neprejde ani rok bez toho, aby niekde v Pacifiku nevyčíňalo aspoň jedno ničivé tsunami,“ píše sa v jednom diele, v ktorom sa zároveň uvádza, že „za posledných 50 rokov v Spojených štátoch 62 percent úmrtí spojených so zemetrasením spôsobili tsunami“.

Možno ich predpovedať?

Na Havajských ostrovoch sa v rokoch 1948 až 1998 asi 75 percent varovaní pred tsunami ukázalo ako falošný poplach. Je pochopiteľné, že taký počet vyvoláva nedbanlivosť. Ale dnes je už rozvinutý oveľa lepší systém zisťovania, pri ktorom sa používa moderná technika. V srdci vylepšeného detekčného systému je zapisovač tlaku na dne (BPR), ktorý ako to naznačuje jeho názov, je umiestnený tisícky metrov dole na dne oceánu.

Tento veľmi citlivý prístroj dokáže zaregistrovať rozdiel tlaku vody, keď nad ním prechádza tsunami — ešte aj také, ktoré nie je vysoké ani centimeter. BPR pomocou zvukových vĺn prenáša dáta špeciálnej bóji, ktorá ich potom odovzdáva satelitu. Satelit zasa vysiela signál do centra varovania pred tsunami. Vedci sú presvedčení, že tento precíznejší systém včasného varovania zmenší počet falošných poplachov.

Azda najdôležitejšími faktormi bezpečnosti je uvedomelosť verejnosti a osveta. Aj ten najlepší varovný systém je neužitočný, ak ho ľudia ignorujú. Preto ak žijete v nízko položenej pobrežnej oblasti, kde je pravdepodobnosť výskytu tsunami, a miestne úrady varujú pred tsunami alebo ak zacítite zemetrasenie, či vidíte nezvyčajný odliv, dbajte na to, aby ste ihneď vyhľadali vyššie položené miesto. Pamätajte, na otvorenom mori sa tsunami môžu šíriť rýchlosťou prúdového lietadla a pri pobreží môžu mať rýchlosť ako auto na diaľnici. Keď zbadáte vlnu, nemáte veľké šance pred ňou ujsť. Ak sa však stretnete s tsunami, keď ste práve na mori a vychutnávate si plavbu alebo rybárčenie, upokojte sa — vaša šálka kávy alebo pohár vína zostanú na stole a pravdepodobne sa ani nepohnú.

[Poznámka pod čiarou]

[Nákres na strane 25]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

Tsunami sú často následkom seizmických porúch na oceánskom dne

PORUCHA

VZNIK

RAST

ZÁPLAVA

[Nákres na strane 27]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

Nová technika sa snaží pomocou hlbokomorských detektorov predpovedať tsunami

SATELITNÉ SPOJENIE

BÓJA

HYDROFÓN

KOTVA

AKUSTICKÉ SPOJENIE

DETEKTOR TSUNAMI

5000 metrov

[Prameň ilustrácie]

Karen Birchfield/​NOAA/​Pacific Marine Environmental Laboratory

[Obrázok na strane 25]

Tsunami vrazilo dosku do pneumatiky kamióna

[Prameň ilustrácie]

U.S. Geological Survey

[Obrázky na strane 26]

Maják Scotch Cap na Aljaške predtým, ako ho v roku 1946 zasiahlo tsunami (vľavo)

Neskoršie úplné zničenie (hore)

[Prameň ilustrácie]

U.S. Coast Guard photo

[Prameň ilustrácie na strane 24]

U.S. Department of the Interior