Pozorujeme svet

Vyučovať históriu náboženstva?

Pri nedávnom prieskume, ktorý uskutočnili noviny Le Monde a časopis Notre Histoire, len 57 percent Francúzov vyhlásilo, že by schválilo výučbu histórie náboženstva v štátnych školách. „Je pozoruhodné, že stúpa počet odporcov,“ uvádza časopis Notre Histoire. „To poukazuje buď na podozrievavosť voči obracaniu na vieru, alebo na predstavu, že zo školy by malo byť náboženstvo úplne vylúčené.“ Paradoxom je presvedčenie prevažnej väčšiny opýtaných, že taká výučba by u žiakov viedla k väčšej tolerancii. Vo Francúzsku je dnes podľa tohto prieskumu islam so štyrmi miliónmi prívržencov druhým hlavným náboženstvom po katolicizme, pričom súčasťou „rozmanitého náboženského spektra“ tejto krajiny sú aj protestanti, židia, budhisti, ortodoxní kresťania a Jehovovi svedkovia.

Prenos infekcie

„Infekčné choroby sa môžu prenášať z jedného človeka na druhého takým jednoduchým úkonom, ako je otočenie kohútikom alebo zdvihnutie slúchadla telefónu,“ uvádzajú londýnske noviny The Guardian. Vedci na Arizonskej univerzite v Tucsone v USA informovali, že človek so silnou nádchou, ktorý si vysiakal nos a otočil kohútikom, mohol na ňom nechať „viac ako 1000 vírusov“. Mnohými z nich sa mohol nakaziť ďalší človek, ktorý chytil kohútik, najmä ak sa potom dotkol úst, nosa alebo očí. Testy týkajúce sa baktérií a bakteriálnych vírusov ukázali, že „telefónnymi slúchadlami sa prenieslo 39 % baktérií a 66 % vírusov, pričom kohútikmi sa prenieslo 28 % [baktérií] a 34 % [vírusov]“. Ak sa prstom, na ktorom sú choroboplodné zárodky, dotknete spodnej pery, prenesiete na ňu viac ako tretinu týchto patogénov. Takto sa môžu neumytými rukami ľahko prenášať choroby vyvolané rotavírusmi a hnačka vyvolaná salmonelami.

Prostriedok na odstránenie pohromy kobyliek

„Na pomoc v boji proti najväčšej pohrome v podobe kobyliek v Číne za posledných 25 rokov bola zmobilizovaná armáda 700 000 špeciálne vycvičených kačiek a kurčiat,“ informujú londýnske noviny The Daily Telegraph. V lete roku 2000 zničili roje kobyliek 1,6 milióna hektárov úrody na severe i na východe krajiny a 3,9 milióna hektárov pastvín vo vzdialenej západnej oblasti Sin-ťiang. Kačky a kurčatá sú vycvičené tak, aby na zvuk píšťalky chytali a žrali hmyz. Čao Sinčchun, zástupca riaditeľa Úradu pre reguláciu kobyliek a potkanov v Sin-ťiangu, kde túto hydinu cvičia a používajú, vysvetľuje: „Farmári vedeli, že kurčatá veľmi rady žerú kobylky, preto sme urobili niekoľko testov [a] zistili sme, že kačky dokážu zožrať viac ako kurčatá [každá až 400 kobyliek za deň], v zlom počasí sú húževnatejšie ako kurčatá a nezožerú ich orly ani lasice... Vypustíme ich na pastvinu, zapískame na píšťalke a ony žerú kobylky.“ Táto hydina je súčasťou programu, do ktorého sú zapojené aj poprašovacie lietadlá a mikroorganizmy zabíjajúce kobylky.

Spánok nie je luxus

„Najmenej štvrtina Juhoafričanov funguje na polovičný výkon, lebo sa ochudobňuje o spánok alebo má poruchu spánku,“ uvádzajú juhoafrické noviny The Natal Witness. Podľa Dr. Jamesa Maasa, ktorý sa zaoberá výskumom spánku, spánok umožňuje mozgu dopĺňať dôležité neurotransmitery, preto je na dobrú pamäť, kreativitu, riešenie problémov a schopnosť učiť sa nevyhnutný primeraný spánok. K následkom nedostatočného spánku patrí depresia, podráždenosť, úzkosť, oslabený zmysel pre humor a spoločenské správanie, znížená schopnosť koncentrácie a pamäti, slabšia komunikácia a rozhodovanie, zvýšené riskovanie a znížená produktivita a kvalita života. U ľudí, ktorí spia päť hodín a kratšie, sa oslabuje aj ich odolnosť voči vírusom. „Pre maximálny výkon,“ hovorí Maas, „musíme investovať tretinu svojho života do spánku, ktorý predstavuje priemerne osem hodín za noc.“

 Hlbokomorské koraly

„V hlbokých, tmavých studených vodách severnej Európy boli objavené koralové útesy — útesy s rovnakou hustotou a rozmanitosťou morského života, aká je typická pre ich tropické náprotivky,“ informujú kanadské noviny National Post. Koraly živia stovky živočíšnych druhov vrátane morských hubiek, gorgónií a „hojných druhov morských červov, z ktorých mnohé vedci ešte nikdy necharakterizovali“. Vo vzorkách usadenín z morského dna sa našli početné drobné živočíchy, „z ktorých asi polovica je pre vedu nová,“ hovorí Alex Rogers z Oceánografického centra na Southamptonskej univerzite v Británii. „Musíme chrániť tieto útesy ani nie tak pre samotné koraly — tie existujú kdekoľvek v samostatných kolóniách —, ako skôr pre biotop iných tvorov, ktoré tu žijú.“ Rogers odhaduje, že medzi koralmi žije asi 900 živočíšnych druhov. Predpokladá sa tiež, že koraly sú domovom „niektorých komerčne dôležitých rýb v ranom štádiu rastu,“ uvádzajú tieto noviny.

Rozpad rodín v Británii

Británia má najväčšiu rozvodovosť v Európe a ešte početnejší je rozchod párov, ktoré spolu žijú bez uzavretia manželstva. Správa štúdie „Daň za rozpad rodiny“, vypracovanej na podnet vlády, upozorňuje: „Základnou príčinou zhoršovania životných podmienok dieťaťa je rozpad rodiny — konkrétne rozpad zväzku, v ktorom je dieťa vychovávané matkou i otcom.“ Priame následky stoja britských daňových poplatníkov priemerne 11 libier za týždeň, ale nepriame náklady zahŕňajú ďalšie domy potrebné pre rozdelené rodiny a následné ničenie prostredia. Hoci nie s úmyslom moralizovať, správa uvádza: „Sme presvedčení, že manželstvo sa počas vekov osvedčilo ako najistejší základ stabilnej spoločnosti a výchovy detí.“

Dospievajúci sloní delikventi

Mladé slonie samce sú zodpovedné za 36 zaznamenaných uhynutí nosorožcov v parku Hluhluwe-Umfolozi v Južnej Afrike od roku 1991, uvádza správa v časopise African Wildlife s názvom „Kto šetrí chobot, pokazí mláďa“. Týmito abnormálne agresívnymi dospievajúcimi slonmi sú, ako sa ukazuje, premiestnené osirotené mláďatá, ktoré prežili program selekcie slonov v Krugerovom národnom parku a dosahujú ruju omnoho rokov skôr ako zvyčajne. Výskumníci sú presvedčení, že za ich nevhodné správanie môže absencia normálnej slonej spoločenskej štruktúry. Preto z Krugerovho národného parku previezli desať starších slonov, aby zdisciplinovali tieto mrzuté mladé slony. Iná rezervácia, v ktorej zaviedli tento program v roku 1998, zatiaľ neinformovala o ďalšom úhyne nosorožcov.

Útok na čínsku terakotovú armádu

„Jedna z najslávnejších čínskych turistických atrakcií, 2200 rokov stará terakotová armáda, má nového nepriateľa,“ informujú londýnske noviny The Guardian. Štyridsať druhov húb napadlo vyše 1400 z viac ako 8000 vojakov, lukostrelcov a koní v životnej veľkosti, vykopaných pri hrobke čínskeho cisára Čchin-š-chuang-ti neďaleko Si-anu, starovekého hlavného mesta tejto krajiny. Táto veľkolepá zbierka, ktorá bola prvý raz objavená v roku 1974 a dnes je umiestnená v podzemných priestoroch, je ohrozená tiež preto, lebo „dychom a teplotou tela takmer 4300 návštevníkov denne sú pozostatky kedysi jasnej pigmentácie týchto figúr rozrušované,“ uvádzajú londýnske noviny The Times. Aby úrady mesta Si-an predišli rozšíreniu plesne na všetky figúry, pozvali si istú belgickú spoločnosť, ktorá sa špecializuje na ochranu pred hubami.

Zima — priateľ, alebo nepriateľ?

Nemecký zdravotnícky bulletin Apotheken Umschau informuje, že chladné a vlhké počasie nemusí škodiť vášmu zdraviu. Práve naopak, podľa lekárskej klimatologičky Dr. Angely Schuhovej pravidelné prechádzky v zimnom počasí môžu stimulovať srdce a krvný obeh a posilniť celé telo. Môže sa stať, že zdržiavaním sa vo vyhriatych izbách telo stratí schopnosť správne reagovať na zmeny teploty. Panuje presvedčenie, že by to mohlo zväčšiť náchylnosť na infekcie, únavu a bolesti hlavy. No telo otužované pravidelným pobytom na vzduchu aj v „zlom“ počasí sa môže stať menej citlivým na chlad a odolnejším proti chorobám.