Tvárou v tvár hrozbe terorizmu

KONCOM 80. rokov 20. storočia sa zdalo, že terorizmus ustupuje. No objavil sa nový druh teroristov. Dnes sú hrozbou hlavne teroristickí extrémisti, ktorí majú vlastné zdroje financií v podobe nezákonného obchodovania s drogami, súkromného podnikania, vlastného bohatstva, charitatívnych činností a miestnej finančnej podpory. A stále sú takí krutí, ako aj v minulosti.

V posledných rokoch bol zaznamenaný prudký nárast nezmyselných teroristických činov. Budovou World Trade Center v New Yorku otriasla explózia, pričom zahynulo 6 ľudí a asi 1000 bolo zranených. Členovia kultu vypustili nervový plyn sarin v tokijskom metre, pričom zomrelo 12 ľudí a vyše 5000 bolo zranených. Terorista v meste Oklahoma City nasmeroval nákladné auto s výbušninou na budovu federálnej vlády, pričom zabil 168 ľudí a stovky ich zranil. Ako ukazuje rámček na 4. a 5. strane, teroristické činy rôzneho charakteru pokračujú až dodnes.

Vo všeobecnosti to vyzerá tak, že teroristi prejavujú menšiu zdržanlivosť, ako to  bolo v minulosti. Odsúdený bombový útočník, ktorý v roku 1995 podnikol útok na budovu federálnej vlády v Oklahoma City, sa vyjadril, že aby dosiahol určitú pozornosť, potreboval „veľa mŕtvych“ nepriateľov. Vodca skupiny, ktorá bola zodpovedná za bombový útok na World Trade Center v New Yorku v roku 1993, chcel, aby sa jedna budova zrútila na tú druhú a zabila všetkých ľudí v oboch budovách.

Novou vecou je tiež výber zbraní, ktorými disponujú teroristi. Louis R. Mizell ml., odborník na otázky súvisiace s terorizmom, uviedol: „Žijeme vo veku nepredstaviteľnej zlosti a apokalyptického arzenálu: nukleárneho, chemického a biologického.“ Extrémisti, ktorí chcú urobiť väčší dojem, siahajú po smrtonosnejších zbraniach, ktoré sa pomocou technológií stali dostupnými.

Útoky pomocou núl a jednotiek

Počítačový terorizmus využíva modernú technológiu, ako sú počítače. Jednou zbraňou môže byť počítačový vírus, ktorý likviduje dáta alebo zablokuje počítačový systém. Ďalej sú tu takzvané „logické bomby“, ktoré mätú počítače, aby robili niečo, čo nemajú robiť, a tak dosiahnu ich poruchu. Ako sa ekonomika a bezpečnosť mnohých národov stáva viac závislou od počítačových sietí, mnohí si myslia, že verejnosť je potom vo väčšej miere vystavená práve takýmto teroristickým útokom. A zatiaľ čo väčšina armád má systémy na udržanie spojenia aj počas nukleárnej vojny, civilné systémy — či už ide o dodávku elektriny, prepravu, alebo finančné trhy — môžu byť ľahším terčom sabotáže.

Ešte donedávna sa terorista, ktorý chcel spôsobiť výpadok elektriny, napríklad v Berlíne, musel najprv zamestnať vo verejnoprospešných službách, aby tak mohol sabotovať elektrickú sieť. Ale dnes niektorí hovoria, že výpadok elektrického prúdu v meste by mohol spôsobiť ktorýkoľvek zaškolený počítačový hacker, zatiaľ čo by sedel v pohodlí svojho domu v odľahlej dedinke na opačnej strane zemegule.

Prednedávnom jeden hacker zo Švédska prenikol do počítačového systému na Floride a na hodinu vyradil z prevádzky pohotovostný systém, čím ochromil reakcie policajtov, požiarnikov a záchrannej služby.

„V podstate sme vytvorili celosvetovú dedinu bez policajného oddelenia,“ poznamenal Frank J. Cilluffo, riaditeľ Bojovej jednotky informačnej vojny zo Strediska strategických a medzinárodných štúdií (CSIS). A Robert Kupperman, hlavný poradca pre CSIS, v roku 1997 poznamenal, že ak sa teroristi rozhodnú použiť vyspelé technologické metódy, tak „neexistuje, žeby si nejaké vládne zastupiteľstvo v súčasnosti vedelo poradiť s následkami ich útoku“.

 Niektorí analytici si myslia, že počítačoví teroristi majú k dispozícii technologické nástroje, aby mohli preľstiť akékoľvek ochranné zariadenia, s ktorými prídu bezpečnostné sily. „Jeden nepriateľský útočník, ktorý vie, ako preniesť ten správny vírus alebo ako sa dostať do správneho počítačového terminálu, môže narobiť ďalekosiahle škody,“ povedal George Tenet, riaditeľ Ústrednej spravodajskej služby Spojených štátov.

Teror pomocou chemikálií a mikróbov

Znepokojenie je tiež okolo použitia chemických a biologických zbraní. Svet bol začiatkom roka 1995 šokovaný správou o teroristickom útoku jedovatým plynom v tokijskom metre. Zodpovednosť za tento incident niesla apokalyptická sekta.

Brad Roberts z Inštitútu pre analýzu obrany povedal: „Terorizmus sa zmenil. Niekdajší teroristi požadovali politické ústupky. Ale teraz niektoré skupiny hovoria, že ich hlavným zámerom je masové zabíjanie. A tak sa stávajú príťažlivými biologické zbrane.“ Je ťažké získať takéto zbrane? Časopis Scientific American hovorí: „Človek môže vypestovať bilióny baktérií s pomerne malým osobným rizikom a s vybavením, ktoré nie je o nič zložitejšie ako zariadenie na kvasenie piva a kultúry s vyživujúcim bielkovinovým základom, s plynovou maskou a ochranným plastikovým odevom.“ Keď sú mikroorganizmy pripravené, je relatívne ľahké rozniesť ich. Obete ani nezistia, že zbraň už začala pôsobiť, až kým neprejde deň alebo dva. Ale vtedy už môže byť príliš neskoro.

O antraxe sa hovorí, že ako biologická zbraň je veľmi vhodnou voľbou. Choroba dostala svoje pomenovanie podľa gréckeho slova pre uhlie, čo sa vzťahuje na typické čierne chrasty, ktoré vznikajú na ranách, ktoré sa vytvárajú na pokožke toho, kto prišiel do kontaktu s dobytkom nakazeným antraxom. Plánovači obrany sa však viac znepokojujú nad infekciou pľúc zapríčinenou vdychovaním spór antraxu.  U človeka má infekcia zapríčinená antraxom vysoký stupeň úmrtnosti.

Prečo je antrax takou účinnou biologickou zbraňou? Pretože baktéria sa dá ľahko pestovať a je veľmi odolná. Až po niekoľkých dňoch zistia obete prvé príznaky — malátnosť ako pri chrípke a únavu. Nasleduje kašeľ a mierne dráždenie v oblasti hrudníka. Potom nasledujú vážne ťažkosti s dýchaním, šok a po niekoľkých hodinách nastáva smrť.

Nukleárne zbrane v rukách teroristov?

Po rozpade Sovietskeho zväzu sa niektorí zaujímali, či sa ukradnuté nukleárne zbrane neobjavia na čiernom trhu. No mnoho odborníkov pochybuje, že sa to niekedy stane. Už spomínaný Robert Kupperman poznamenal, že „neexistujú dôkazy, že by sa nejaká teroristická skupina usilovala získať nukleárny materiál“.

Bezprostrednejší záujem je o rádioaktívny materiál — tichý, ale smrtiaci príbuzný nukleárnej bomby. Nevybuchuje. Nespôsobuje žiadne škody po explózii či po vysokej teplote. Namiesto toho vyžaruje radiáciu, ktorá ničí živé bunky. Bunky kostnej drene sú zvlášť zraniteľné. Ich odumretie zapríčiňuje rad za sebou idúcich následkov vrátane krvácania a kolapsu imunitného systému. Na rozdiel od chemických zbraní, ktoré sa pri styku s kyslíkom a vlhkom rozkladajú, rádioaktívny materiál môže spôsobovať škody celé roky.

Nehoda v meste Goiânia na juhu strednej časti Brazílie názorne ukazuje, aká smrtiaca môže byť radiácia. V roku 1987 jeden nič netušiaci muž otvoril olovenú nádobu, ktorá bola súčasťou vyhodeného zdravotníckeho zariadenia. V nádobe bolo cézium 137. Muža zaujala modrá žiara sálajúca z tohto kameňa a so svojím objavom sa podelil s priateľmi. Do týždňa začali na miestnu kliniku prichádzať prvé obete. Tisíce ľudí boli dôkladne vyšetrené pre príznaky ožiarenia. Asi stovka obyvateľov ochorela. Päťdesiati z nich potrebovali hospitalizáciu a štyria zomreli. Pomyslenie na to, čo by sa mohlo stať, keby bolo cézium úmyselne rozptýlené, je nočnou morou protiteroristických expertov.

Šokujúca daň

Tragická strata ľudského života je najmarkantnejším výsledkom terorizmu. Ale sú tu i ďalšie aspekty. Terorizmus môže v krízových oblastiach na našej planéte prekaziť alebo spomaliť mierový proces. Roznecuje konflikty, predlžuje ich alebo ich prehlbuje a zrýchľuje kolotoč násilia.

Terorizmus môže mať tiež vplyv na národné hospodárstvo. Vlády sú nútené venovať obrovské množstvo času a prostriedkov na boj proti terorizmu. Napríklad v samotných Spojených štátoch vyhradili z rozpočtu na rok 2000 vyše desať miliárd dolárov na boj proti terorizmu.

Či si to uvedomujeme, alebo nie, terorizmus má dosah na nás všetkých. Ovplyvňuje spôsob, ako cestujeme, a náš výber, kam pôjdeme. Terorizmus núti krajiny po celom svete vydávať množstvo peňazí z daní na ochranu verejných činiteľov a dôležitých zariadení a na ochranu občanov.

Takže zostáva otázka: Existuje nejaké trvalé riešenie na odstránenie pohromy terorizmu? To si rozoberieme v našom nasledujúcom článku.

[Rámček/obrázok na strane 7]

Terorizmus v mene ekológie

Nový druh terorizmu nadobudol formu „podpaľačstva, bombových útokov a sabotáží v mene ochrany životného prostredia a jeho tvorov,“ uvádzajú noviny Oregonian. Tieto deštruktívne skutky dostali názov ekoterorizmus. Na západe Spojených štátov sa od roku 1980 vyskytlo prinajmenšom sto závažných činov tohto typu s celkovou škodou 42,8 milióna dolárov. Cieľom týchto zločinov je väčšinou zabrániť odlesňovaniu, využívaniu oblastí divočiny na rekreačné účely alebo zabíjaniu zvierat pre kožušinu, potravu alebo výskum.

Tieto skutky sa považujú za teroristické činy, pretože zahŕňajú násilie so zámerom zmeniť správanie jednotlivcov a inštitúcií alebo pozmeniť verejnú politiku. Ekoteroristi robia starosti vyšetrovateľom tým, že útočia na odľahlé objekty, často v noci, a zanechávajú málo dôkazov, len spálené ruiny. Ešte donedávna mali zločiny v mene ochrany životného prostredia obmedzený, miestny dosah a priťahovali len malú pozornosť. Ale v posledných rokoch vzrástol počet ich terčov. „Cieľom týchto ľudí je upozorniť na ich dôvody na zmenu,“ povedal zvláštny agent James N. Damitio, skúsený vyšetrovateľ zo spoločnosti U.S. Forest Service. „A ak si myslia, že neupútali pozornosť, tak vyskúšajú niečo iné.“

[Rámček/obrázok na strane 10]

Terorizmus a médiá

„Publicita je prvoradým cieľom a zároveň aj zbraňou tých, ktorí používajú teror proti nevinným ľuďom, aby podporili politické ciele alebo aby jednoducho spôsobili chaos,“ hovorí Terry Anderson, novinár, ktorý bol takmer sedem rokov väznený teroristami v Libanone. „Už samotné správy o politickom únose, vražde alebo o smrtiacom bombovom útoku sú prvým víťazstvom teroristov. Bez upútania pozornosti svetovej verejnosti by tieto ničomné skutky nemali zmysel.“

[Obrázky na stranách 8, 9]

1. Samovražedný bombový atentát v Jeruzaleme v Izraeli

2. Etnickí teroristi odpálili bombu v banke v Kolombe na Srí Lanke

3. V Nairobi v Keni explodovala bomba v aute

4. Rodina obetí výbuchu bomby v Moskve v Rusku

[Pramene ilustrácií]

Heidi Levine/​Sipa Press

A. Lokuhapuarachchi/​Sipa Press

AP Photo/​Sayyid Azim

Izvestia/​Sipa Press