Dobrovoľníci pri práci

KAŽDÝ piatok popoludní premení Sirley, brazílska učiteľka v strednom veku, svoju obývaciu izbu na triedu. Asi o druhej popoludní prichádza jedna z jej žiačok, Amélia. Nevynechá ani jednu hodinu a číta už lepšie ako mnohí mladí na strednej škole. Amélia má 82 rokov.

Amélia kráča v šľapajach viac ako 60 starších ľudí, ktorí sú absolventmi bezplatných kurzov čítania a písania, ktoré Sirley vedie vo svojom domovskom meste. Nedávno bola Sirleina dobrovoľnícka práca predstavená v brazílskych novinách Jornal do Sudoeste. Po zmienke o tom, že „veľmi prispela k životu komunity“, novinový článok uviedol, že Sirleina metóda vyučovania starších ľudí je taká efektívna, že „už po 120 hodinách píšu listy, čítajú noviny, poradia si s číslami a s ďalšími každodennými úlohami“. Článok dodáva, že Sirley používa ako učebnicu brožúrku Naučte sa čítať a písať, ktorú zostavili Jehovovi svedkovia. *

Od pocitu hanby k dôstojnému životu

Ďalšia Sirleina študentka, 68-ročná Dona Luzia, si spomína, že predtým ako sa naučila čítať a písať, sa hanbila rozprávať s druhými ľuďmi. Dokonca aj nakupovanie jej robilo ťažkosti. „Teraz píšem listy svojim príbuzným v iných mestách a ustrážim si peniaze. Už ma o ne nikto viac neoberie,“ hovorí s úsmevom. Maria, ktorá má tiež 68 rokov, si spomína, ako sa hanbila, keď mala odtlačkom palca potvrdiť dôchodkový šek. „Cítila som sa ako invalid,“ hovorí. Ale vďaka kurzu čítania a písania sa dnes Maria s radosťou podpisuje.

 Vyjadrenia chvály od študentov a absolventov urobili Sirleinmu bezplatnému programu takú popularitu, že sa jej obývacia izba prepĺňa. Zakrátko sa kurzy presťahujú na priestrannejšie miesto.

Ocenený program

Sirley je Jehovovou svedkyňou. Niet pochýb, že už poznáte biblické vzdelávacie dielo, ktoré Jehovovi svedkovia vykonávajú ako dobrovoľnícku službu. Sirlein úspech však nie je ojedinelý. Svedkovia prostredníctvom kurzov čítania a písania, ktoré vedú v stovkách sál Kráľovstva v celej  Brazílii, už pomohli naučiť sa čítať a písať viac ako 22 000 ľuďom v tejto krajine.

Podobné programy Jehovových svedkov zožali úspech aj v ďalších častiach sveta. Napríklad výsledky programu svedkov na zvyšovanie gramotnosti v africkej krajine Burundi tak potešili zástupcov Štátneho úradu pre gramotnosť dospelých (oddelenie ministerstva školstva), že štyrom učiteľom tohto programu udelili cenu za „úsilie, ktoré venovali tomu, aby druhých naučili čítať“. Vládnych úradníkov zvlášť zaujalo, že 75 percent tých, ktorí sa naučili čítať a písať, tvorili dospelé ženy — čo je skupina, ktorá sa zvyčajne zdráha navštevovať takéto programy.

V Mozambiku je v kurzoch čítania a písania, ktoré vedú svedkovia, zapísaných 4000 žiakov a za posledné štyri roky sa naučilo čítať a písať viac ako 5000 žiakov. Jeden bývalý žiak napísal: „Chcel by som vyjadriť svoje úprimné ocenenie. Vďaka tejto škole viem čítať a písať.“

Núdzová pomoc, ktorá „nie je formálna, ale praktická“

Núdzová pomoc je ďalšia forma dobrovoľníckej služby, ktorú vykonávajú  Jehovovi svedkovia. Nie tak dávno to v jednom skladisku pri Paríži vyzeralo ako v úli. Asi 400 dobrovoľníkov venovalo víkend baleniu jedla, šatstva a liekov do škatúľ. Na konci víkendu bolo pripravených na odoslanie deväť veľkých kontajnerov plných zásob núdzovej pomoci v hodnote takmer jeden milión amerických dolárov. Krátko potom prišla zásielka do strednej Afriky zmietanej vojnou, kde miestni dobrovoľníci z radov svedkov pohotovo distribuovali tieto zásoby. Aj väčšinu zásob darovali svedkovia.

Jedny noviny v Kongu (Kinshasa) chválili humanitárnu pomoc Jehovových svedkov za to, že „nie je formálna, ale praktická“. Svoju podporu podobne vyjadrili aj predstavitelia Úradu vysokého komisára pre utečencov pri OSN (UNHCR). Jednej predstaviteľke UNHCR v Konžskej demokratickej republike sa tak páčila organizovanosť svedkov pri poskytovaní núdzovej pomoci, že dobrovoľníkom dala k dispozícii svoje auto. Pôsobí to aj na miestnych obyvateľov. Keď si pozorovatelia všimli, ako pohotovo sa zásoby núdzovej pomoci dostali ku všetkým ľuďom v núdzi, niektorí sa v úžase pýtali: „Ako ste organizovaní, že sa dokážete dostať ku každému?“

Núdzová pomoc Jehovových svedkov a ich kurzy čítania a písania sú len dva príklady služieb, ktoré svedkovia vykonávajú na celom svete už celé desaťročia. Svedkovia sa však venujú aj inej forme dobrovoľníckej služby — službe, ktorá prináša skutočne dlhodobý úžitok. Tým sa bude zaoberať nasledujúci článok.

[Poznámka pod čiarou]

[Rámček/obrázok na stranách 6, 7]

Zmeny v oblasti dobrovoľníctva

Julie sa počas obchodných ciest po celom svete snaží do svojho programu vtlačiť aj trocha dobrovoľníckej práce — niekoľko hodín tu a nejaký ten deň tam. Keď bola nedávno v Južnej Amerike, strávila popoludnie pomáhaním v jednom sirotinci pri Santiagu v Chile. Hovorí, že cestovanie otvára „veľké možnosti“ na dobrovoľníctvo.

Podobne ako Julie, venuje svoj čas aj rastúci počet dobrovoľníkov — ale v stále menšom rozsahu. „Je to nový trend,“ hovorí Sara Meléndezová, vedúca výskumnej skupiny, ktorá zostavuje štatistiky o práci dobrovoľníkov. „Ľudia sa dávajú k dispozícii, ale väčšinou je ich pomoc sporadická.“ V dôsledku toho organizátori pociťujú nedostatok dobrovoľníkov a zápasia s tým, aby svoje programy obsadili ľuďmi.

„Pružné dobrovoľníctvo“

Niektorí organizátori si myslia, že tento nový trend — venovať sa dobrovoľníctvu v kratších časových intervaloch — spôsobuje zmena v postoji dobrovoľníkov. „Typ dobrovoľníctva ‚budem tu dovtedy, kým ma budete potrebovať‘ sa vytratil,“ hovorí Susan Ellisová, poradkyňa dobrovoľníckych skupín. „Ľudia si na seba nechcú brať záväzky.“ Žurnalistka Eileen Daspinová s tým súhlasí. Po rozhovoroch o nedostatku dobrovoľníkov s vedúcimi niekoľkých dobrovoľníckych skupín dospela k záveru, že „dobrovoľníctvo postihla vážna fóbia zo záväzkov“.

Kathleen Behrensová, riaditeľka New York Cares, o ktorej sme sa už v tejto sérii článkov zmienili, si však myslí, že dobrovoľníci pracujúci v zhone to tak robia nie preto, že nie sú oddaní veci, ale pre nedostatok času. Ľudia, ktorí sa snažia skĺbiť viac ako 50-hodinový pracovný týždeň so starostlivosťou o deti alebo o zostarnutých rodičov, sa jednoducho nemôžu dávať pravidelne k dispozícii ako dobrovoľníci. „Avšak práve to, že služba komunite je napriek tomu súčasťou života týchto zaneprázdnených ľudí,“ hovorí Kathleen Behrensová, „ukazuje, že ich oddanosť veci je vlastne veľmi silná.“

Kathleen Behrensová hovorí, že pre týchto dobrovoľníkov s obmedzeným časom je riešením „pružné dobrovoľníctvo“. Mnohé dobrovoľnícke organizácie teraz ponúkajú dokonca i jednodňové projekty. „To ľuďom umožňuje dávať sa k dispozícii pre zmysluplnú prácu, ale mať pritom pružnosť, ktorú potrebujú, aby to mohli robiť aspoň sčasti pravidelne.“

Rastúci počet dobrovoľníkov pracuje tiež na vlastnom počítači doma, kde zapisujú dáta a robia rešerše. „Dobrovoľníctvo online,“ poznamenávajú noviny The Wall Street Journal, „je azda najnezvyčajnejšie, ale niektorí ľudia hovoria, že je zároveň najsľubnejšie z toho, čo sa začalo nazývať ‚pružné dobrovoľníctvo‘.“

[Rámček/obrázky na strane 8]

Na pomoc Kóbe!

Keď v januári 1995 postihlo prosperujúce prístavné mesto Kóbe v Japonsku zemetrasenie, spôsobilo nesmiernu spúšť. Zahynulo vyše 5000 ľudí; bolo to najsmrtonosnejšie zemetrasenie, aké postihlo Japonsko od roku 1923. Jehovovi svedkovia v Japonsku i na celom svete začali ihneď poskytovať pomoc obetiam tohto zemetrasenia. Po založení fondu na pomoc obetiam prišlo za tri pracovné dni vyše milióna amerických dolárov. Do Kóbe začala prúdiť pomoc každého druhu.

Istý kresťanský starší, ktorý sa podieľal na tejto pomoci, zistil, že jeho sála Kráľovstva sa zakrátko zaplnila väčšími zásobami, ako bolo možné použiť. Čo s tým všetkým urobiť? Navrhol, aby darovali niečo zo zásob blízkej nemocnici. Svedkovia naložili dodávku a razili si cestu pomedzi trosky. Cesta im namiesto zvyčajných niekoľkých minút trvala celé hodiny. V nemocnici ponúkli hlavnému lekárovi svoje zásoby prikrývok, matracov, plienok, čerstvého ovocia a liekov, ktoré nie sú na lekársky predpis. Lekár sa potešil a povedal, že nemocnica s radosťou prijme všetko, čo môžu svedkovia dať. Zvlášť uvítal ovocie, lebo nemali dostatok jedla pre všetkých pacientov.

Keď svedkovia vykladali zásoby, lekár tam stál a pokojne na nich pozeral — napriek tomu, že mal naliehavú prácu. Potom sa im pokorne uklonil a poďakoval. Keď odchádzali, ešte tam stál, aby im prejavil vďačnosť. Starší, ktorý sa na tom podieľal, si všimol, že táto nemocnica neskôr začala veľmi ochotne spolupracovať s pacientmi, ktorí sú Jehovovými svedkami.

[Rámček/obrázky na strane 9]

Dobrovoľnícka práca — sila dobra

Keď skupina dobrovoľníkov v Kabezi, malej komunite v Burundi, chcela postaviť sálu Kráľovstva Jehovových svedkov, miestny správny úradník im predložil nezvyčajnú požiadavku. Požiadal svedkov, či by mohli opraviť cestu popri plánovanom stavenisku. Svedkovia s radosťou súhlasili s opravou poškodenej cesty a všetko to urobili ručne. Títo dobrovoľníci vykonali prácu tak dobre, že miestni úradníci vyjadrili ocenenie za ich usilovnú prácu a ochotného ducha. Potom dobrovoľníci postavili sálu Kráľovstva (je na obrázku hore). Dnes majú krásnu budovu, ktorá bude slúžiť na biblické vzdelávanie mnoho nasledujúcich rokov. Dobrovoľnícka práca vo svojich mnohých podobách môže mať ďalekosiahly úžitok.

[Obrázky na stranách 6, 7]

Sirley nachádza uspokojenie, keď učí druhých čítať

[Prameň ilustrácie]

Nelson P. Duarte-Jornal do Sudoeste