Kórejské rodiny sa opäť stretávajú — je to nový začiatok?

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V KÓREJSKEJ REPUBLIKE

BOLA nazvaná veľkou ľudskou drámou. Prilákala vyše 1300 domácich reportérov a viac ako 400 zahraničných korešpondentov. Touto udalosťou bolo stretnutie rodín zo severnej a južnej časti Kórey — rodín, ktoré boli asi 50 rokov od seba odlúčené.

Pol storočia mnohí Kórejčania nemali kontakt so svojimi príbuznými — ani listom, ani faxom, ani telefónom. Demilitarizovaná zóna, ktorá rozdeľuje túto krajinu, udržiavala rodinných príslušníkov vo vzájomnej izolácii. Čo umožnilo, aby sa opäť stretli? *

Významné stretnutie

Dňa 15. augusta 2000 pristálo lietadlo s vlajkou Kórejskej ľudovodemokratickej republiky na medzinárodnom letisku Kimpo v Kórejskej republike. Lietadlom prileteli cestujúci zo severu, ktorých upovedomil Medzinárodný červený kríž o tom, že niektorí ich príbuzní na juhu sú ešte nažive. To isté lietadlo zobralo sto Kórejčanov z juhu a smerovalo na sever, aby im umožnilo stretnúť sa s príbuznými. Predstavte si, že máte brata, sestru, matku, otca, syna alebo dcéru, či manželského partnera, ktorého ste nevideli viac ako 50 rokov! Mnohí, ktorí prišli na toto stretnutie, mali už vyše 60 alebo 70 rokov a svojich príbuzných nevideli od času, keď boli tínedžermi!

Tieto návštevy mali trvať len štyri dni a tri noci a potom sa mal každý vrátiť do svojej  krajiny. To bol nepochybne dôvod, prečo sa mnohé opätovne zjednotené rodiny takmer nepretržite rozprávali! Vzhľadom na pravdepodobné prípady traumy a šoku boli pripravení lekári, zdravotné sestry a sanitné vozidlá. Neprekvapuje, že ich bolo treba použiť.

Stretnutia sa týkali len veľmi malého zlomku z celkového počtu rozdelených rodín. Niektorí odhadujú, že od svojich blízkych je odlúčených asi 690 000 ľudí nad 60 rokov a 260 000 nad 70 rokov. Ale zo 76 000 ľudí z Kórejskej republiky, ktorí spĺňali určité požiadavky a požiadali o možnosť navštíviť svojich príbuzných na severe, bolo na toto stretnutie vybratých len sto.

Bol medzi nimi aj 82-ročný Jang Džin-jeul. Od Červeného kríža dostal upovedomenie, že jeho 70-ročný brat Jang Won-jeul zo severu hľadá svojich príbuzných na juhu. Jang Džin-jeulov mladší brat zmizol počas kórejskej vojny, keď v roku 1950 študoval na univerzite v Soule. Odvtedy o ňom nebolo nič počuť. Obaja sa spolu so svojimi sestrami stretli po piatich desaťročiach odlúčenia!

Lee Pok-jon, 73-ročný, sa stretol so svojou 70-ročnou manželkou a dvoma synmi. Naposledy videl svojich synov, keď mali jeden dva a druhý päť rokov. Jedného dňa počas vojny, keď odchádzal z domu, povedal, že ide kúpiť bicykel. Zmizol a odvtedy o ňom nepočuli. Pri ich dojímavom stretnutí mu jeho manželka, ktorej sa dnes chveje telo a má cukrovku, položila otázku, nad ktorou sa zamýšľala celé desaťročia: Prečo mu kupovanie toho bicykla trvalo tak dlho?

Lee Čong-pil, 69-ročný, bol žiakom strednej školy, keď bol v roku 1950 odlúčený od svojej rodiny a registrovali ho ako nezvestného. Znova sa stretol s Čo Won-ho, svojou 99-ročnou matkou, dvoma bratmi a dvoma sestrami z juhu. Žiaľ, jeho zostarnutá matka ho nespoznala.

To je len niekoľko z mnohých dojímavých stretnutí, ktoré sa tu odohrali. Túto udalosť odvysielalo v priamom prenose niekoľko televíznych staníc doma i v zahraničí. Diváci, sledujúci tieto stretnutia, boli tiež od radosti dojatí až k slzám! Mnohí boli zvedaví, či to povedie k ďalším podobným príležitostiam. Tieto stretnutia sa tak či tak zakrátko skončili a lúčenie sa ukázalo takmer rovnako bolestné ako prvé odlúčenie. Blízki príbuzní nevedeli, či a kedy sa ešte stretnú.

Polstoročie odlúčenia — je jeho koniec blízko?

Dňa 15. augusta 1945 Kórea zvrhla jarmo 36-ročnej koloniálnej nadvlády Japonska. No zakrátko ju mali rozdeliť politici tých dní. Vytlačením Japoncov z Kórejského polostrova získali americké jednotky kontrolu nad teritóriom južne od 38. rovnobežky a sovietske jednotky ovládali teritórium smerom na sever. Vojna, ktorá čoskoro vypukla, túto záležitosť nevyriešila. Odvtedy boli v Kórei dve vlády. Od roku 1945 a cez kórejskú vojnu boli rozdelené tisícky  rodín. Keď sa nakoniec v roku 1953 vojna skončila, demilitarizovaná zóna, husto posiata mínami, preťala túto krajinu na dvoje.

Celé desaťročia bolo málo náznakov zmierenia. No 13. júna 2000 pristálo na pchjongjanskom letisku Sunan lietadlo s prezidentom Kórejskej republiky Kimom Dä-džungom. Na príjazdovej dráhe čakal na jeho privítanie Kim Čong-il, hlava Kórejskej ľudovodemokratickej republiky. Zdalo sa, že sa nečakane otvorili dvere nádeje. Títo dvaja vodcovia sa nikdy predtým nestretli. Ale pri tejto príležitosti sa správali ako dlho odlúčení bratia. Nasledoval trojdňový summit, na ktorom sa títo dvaja vodcovia zaviazali pracovať na ukončení polstoročnej nevraživosti a dospieť k zmiereniu. Medzi prvé výsledky tohto summitu patrilo stretnutie rozdelených rodín. Onedlho sa začali pripravovať ďalšie iniciatívy.

Títo dvaja vodcovia dospeli k zhode aj v súvislosti s prepojením železnice medzi severom a juhom. Do septembra 2001 majú opraviť 12 kilometrov železnice v južnej časti Kórey a 8 kilometrov v jej severnej časti. Táto železnica bude pretínať demarkačnú čiaru a znova spojí obe časti Kórey. A keď sa železnica nakoniec spojí s Transčínskou železnicou, bude siahať z Kórejského polostrova cez Čínu až do Európy. Potom bude naozaj, vyjadrené slovami prezidenta Kima Dä-džunga, „novou hodvábnou cestou zo železa“. Iná železničná trať napokon pretne stred demarkačnej čiary a napojí sa na ruskú Transsibírsku magistrálu.

Či tieto iniciatívy skutočne ohlasujú nový začiatok, to sa ešte len uvidí. Dovtedy možno pochváliť úsilie zjednotiť rodiny. Napriek tomu je zrejmé, že ľudstvo potrebuje celosvetovú vládu Božieho Kráľovstva. (Matúš 6:9, 10) Jehovovi svedkovia začali organizovať rozširovanie tohto posolstva nádeje v Oriente už v roku 1912. Mnohí ľudia v severnej časti Kórejského polostrova ho počuli a veľký počet ho prijal. Veľa z nich však bolo za vlády Japonska uväznených, lebo odmietali ísť bojovať.

Títo kresťania, Jehovovi svedkovia, sa po skončení druhej svetovej vojny a po prepustení z väzenia začali spolu stretávať. Väčšina z nich odišla na juh, kde sa mohli tešiť zo slobody uctievania. V júni 1949 vznikol v Soule prvý zbor, ktorý sa do dnešného dňa rozrástol na veľkú organizáciu s počtom vyše 87 000 aktívnych svedkov v Kórejskej republike. Sú medzi nimi tisícky takých, ktorí boli tiež odlúčení od svojich príbuzných na severe.

Možno sa tieto udalosti vyvinú tak, že to umožní opäť zjednotiť všetky odlúčené rodiny v Kórei. Dôležitejšie však je to, že koniec tohto odlúčenia azda umožní 22 miliónom obyvateľov Kórejskej ľudovodemokratickej republiky konečne si vypočuť biblické posolstvo.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázky na strane 13]

Manželia (hore) a matka so synom (dole) sa stretli

[Obrázok na strane 14]

Muž praktizujúci uctievanie predkov sa skláňa pred portrétom otca, ktorý zomrel skôr, ako sa mohli stretnúť

[Obrázok na strane 15]

Jang Džin-jeul (celkom vľavo) sa stretol s bratom (v prostriedku) zo severu

[Prameň ilustrácií na strane 13]

Fotografie na stranách 13–15: The Korea Press Photojournalists Association