Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Farebný baribal

Farebný baribal

Farebný baribal

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V KANADE

„Stoja na zadných labách, sedia na zadnej časti tela... dokonca počas spánku chrápu... Sú inteligentné, zvedavé, rýchlo sa učia a dobre sa prispôsobujú a zdá sa, že prežívajú rovnaké nálady ako my.“

WAYNE McCrory, biológ, ktorý študuje divo žijúce zvieratá, povedal tieto slová o jednom z najzriedkavejších medveďov na svete — o bielo sfarbenom medveďovi zvanom baribal, žijúcom na severozápadnom pobreží Kanady. Vedecký svet sa po prvý raz oboznámil s týmto medveďom v roku 1900 prostredníctvom Williama Hornadaya, člena Newyorskej zoologickej spoločnosti. Hornaday katalogizoval medvedie kožušiny z mesta Victoria v Britskej Kolumbii a dostal sa k nezvyčajnej kožušine. Bola krémovobiela so svetlozlatým nádychom a podobala sa kožušine medveďa čierneho.

Hornaday, zaujatý týmto objavom, pozval riaditeľa Provinčného múzea Britskej Kolumbie Francisa Kermodeho, aby mu pomohol zozbierať viac informácií o — ako si on myslel — novom druhu medveďa. V roku 1905 Hornaday dal tomuto medveďovi na znak uznania Kermodeho úsilia pri získavaní vzoriek a informácií názov Ursus kermodei — medveď Kermodeho.

Baribaly patria do rovnakej čeľade ako medveď čierny, ktorého farba nie je vždy taká, ako naznačuje ich názov. Domorodí Indiáni, ktorí hovoria tsimshijským jazykom a žijú na území baribala, volajú tohto medveďa muskva, čiže biely medveď. Boli spozorované už aj oranžové, gaštanovočervené, zlaté, jasnožlté, modrosivé a dokonca škvrnité čierno-hnedo-biele medvede.

Biológovia si ešte stále nie sú istí, prečo sa vyskytuje biely baribal. Okrem iného sa predpokladá, že toto výrazné sfarbenie spôsobuje náhodná genetická mutácia. V skutočnosti len jedna desatina spozorovaných baribalov je biela. Baribaly z tichooceánskeho severozápadného pobrežia Kanady sú rozhodne unikátne a zaslúžia si viac ako len zbežný pohľad.

Návšteva na území baribala

Baribaly možno vidieť na severnom pobreží Britskej Kolumbie v oblasti s rozlohou približne 75 000 štvorcových kilometrov. Ak cestujete z Vancouveru asi 600 kilometrov na severozápad, dostanete sa k ostrovu Princess Royal Island a k oblasti Douglas Channel pri Kitimate. Asi 150 kilometrov severovýchodne smerom do vnútrozemia je pri rieke Skeena drevorubačská osada Terrace. Táto oblasť je srdcom územia baribala. Býva opisovaná ako najdivokejšia a najbohatšia divočina západnej Kanady.

Ak chcete čo i len zazrieť tohto bieleho tuláka, potrebujete skúseného sprievodcu divočinou, ktorý pozná správanie tohto baribala. Najvhodnejším časom na pozorovanie baribalov je október, keď sa rieky Britskej Kolumbie hemžia tisíckami neresiacich sa lososov. Počas tejto každoročnej udalosti baribaly schádzajú z vysočiny na lososiu hostinu. Jeden očitý svedok opísal spôsob stravovania hodujúcich medveďov: „Vyberú si taký exemplár, aký chcú, jednou labou prichytia hlavu a potom z neho od žiaber smerom dozadu strhnú kožu, čím odkryjú mäso, na ktorom si pochutnávajú.“

Aké sú

Baribaly sa môžu zdať priateľské, maznavé a hravé, ale v skutočnosti aj ony môžu byť nevypočítateľné a nebezpečné, tak ako všetky medvede. Údajne majú slabý zrak. Ich malý kužeľovitý ňucháč a dlhé nozdry sú prispôsobené na to, aby čuch bol čo najcitlivejší. Hoci sa pohybujú zdanlivo nemotorne, sú veľmi rýchle. Na krátke vzdialenosti bola niektorým nameraná rýchlosť vyše 50 kilometrov za hodinu!

Dospelé samice majú dĺžku 130 až 190 centimetrov a vážia 50 až 180 kilogramov. Samce sú väčšie a ich hmotnosť niekedy presiahne 200 kilogramov. Keď stoja na zadných labách, dosahujú výšku 250 až 275 centimetrov. Sú dobrými plavcami. Istý strážnik z rybárskej hliadky pozoroval jedného medveďa, ako pláva z blízkeho ostrova na pevninu. Keď sa s člnom priblížil k medveďovi, prekvapilo ho, že sa ponoril a plával pod vodou a vynáral sa, len aby sa nadýchol.

Stretnutia s ľuďmi

Keď si medvede začnú ľudí spájať so zdrojom potravy, často strácajú plachosť pred človekom a môžu byť dosť agresívne a nebezpečné. Také medvede musia byť často usmrtené. Preto keď nabudúce uvidíte medveďa vo voľnej prírode a bude od vás žobrať potravu, pamätajte, že ak ho kŕmite, nielenže privolávate nebezpečenstvo sami na seba, ale máte podiel aj na jeho predčasnej smrti.

Keď uvažujeme o tomto udivujúcom medveďovi, sme očarení rozmanitosťou čeľade medveďovité. Aké nádherné a milé sú Božie stvoriteľské diela! A akú zodpovednosť má človek, ktorý sa má starať o tieto fascinujúce tvory!

[Prameň ilustrácie na strane 27]

Howie Garber/www.wanderlustimages.com