Zmena postoja k starším ľuďom

V AKOM veku ste starý? Zdá sa, že odpoveď závisí od toho, koho sa na to pýtate. Tínedžeri by do tejto kategórie pokojne zaradili každého nad 25 rokov.

Na druhej strane operní speváci sú na vrchole svojej kariéry až omnoho neskôr. A správa v austrálskych novinách The Sun-Herald o ľuďoch, ktorých cieľom je stúpať po spoločenskom rebríčku, tvrdí: „Pravda je dnes taká, že ak ste to nedokázali do veku 40 rokov, už nikdy to nedokážete.“

Bežné domnienky

Niektorí sa domnievajú, že starší ľudia sú náchylnejší na nehody, pomaly sa učia a fyzicky rýchlo upadajú. Sú takéto domnienky opodstatnené? Nuž podľa štatistík Svetovej zdravotníckej organizácie sa v celej Európe „každé tretie úmrtie pri dopravnej nehode týka ľudí mladších ako 25 rokov“. Navyše k najrýchlejšiemu telesnému úpadku dochádza vo veku 30 až 40 rokov a niet dôkazu, žeby sa intelektuálne schopnosti zdravého človeka vekom strácali.

A čo domnienka, že starší ľudia bývajú chorľaví? „Bežným mýtom je, že starnutie a choroba sú synonymá,“ uvádza časopis The Medical Journal of Australia. Mnohí starší ľudia sa v skutočnosti tešia z primeraného zdravia a nepovažujú sa za starých. Niektorí sa cítia rovnako ako americký štátnik Bernard Baruch, ktorý povedal: „Pre mňa je vysoký vek vždy o pätnásť rokov viac, ako mám ja.“

Prečo teda starší ľudia často znášajú diskrimináciu a občas dokonca aj vyložené predsudky? Odpoveď do veľkej miery súvisí s postojom k starnutiu.

Postoj k starším ľuďom

„Američania sú opojení mladosťou a mediálny obraz starších ľudí skreslili,“ tvrdí Max Frankel v časopise The New York Times Magazine. „Seniori boli prakticky odsunutí z médií,“ hovorí s ľútosťou. To azda vysvetľuje súčasný paradox, ktorý si všimol časopis The UNESCO Courier: „Spoločnosť... nikdy neurobila toho toľko pre svojich starších členov. Majú úžitok z ekonomického a sociálneho zabezpečenia, ale predstava, ktorú spoločnosť o nich má, je veľmi negatívna.“

Voči takémuto predsudku nie sú imúnni dokonca ani pracovníci v zdravotníctve. Podľa časopisu The Medical Journal of Australia „mnohí lekári, ako aj verejnosť vo všeobecnosti sú presvedčení, že pre ľudí nad 65 rokov je na preventívnu starostlivosť príliš neskoro... Tento negatívny postoj... znamená, že starších ľudí nezahŕňajú do mnohých dôležitých štúdií.“

Ten istý časopis uvádza: „Negatívny postoj k starším ľuďom, prejavujúci sa v tom, že sú označovaní za ‚geriatrických pacientov‘, možno použiť ako ospravedlnenie za poskytovanie menej kvalitnej lekárskej starostlivosti. Veľa bežných, hoci menších funkčných problémov, ako je oslabený zrak alebo sluch, je prehliadaných  alebo prijímaných ako normálna súčasť starnutia... Stredobodom efektívneho preventívneho programu je zmena v postoji k starším ľuďom.“

„Pravdepodobne nastal čas zrevidovať smerom nahor tradičnú definíciu toho, čo predstavuje vyšší vek, prinajmenšom v rozvinutých krajinách,“ odporúča britský lekársky časopis The Lancet. Prečo je to dôležité? Tento časopis vysvetľuje: „Pozmenená definícia by mohla odstrániť pesimistické, odsudzujúce a skľučujúce vyhlásenia, ktoré sa až príliš často používajú na podporu predsudkov o ‚prívaloch‘ starších ľudí, ktoré pohltia ‚veľké sumy‘ už aj tak nedostačujúcich prostriedkov na zdravotnú starostlivosť.“

Sivá vlna

Je pravda, že sivá vlna už je tu — a nie je to len vlna, ale mohutný príval. „Na celom svete sa počet ľudí vo veku 65 rokov a viac zvýši do roku 2025 oproti roku 1955 štvornásobne a ich percentuálny podiel na celkovej populácii sa zdvojnásobí,“ informuje The UNESCO Courier.

Počet starších ľudí v Indii je už väčší ako celková populácia Francúzska. A v Spojených štátoch údajne 76 miliónov takzvaných  „baby boomers“ — ktorí sa narodili za 18 rokov počas prudkého nárastu populácie po druhej svetovej vojne — odíde do dôchodku v nasledujúcom polstoročí. Zatiaľ čo tento trend smerom k starnúcej populácii sveta robí mnohým ekonómom a zdravotníckym pracovníkom starosti, núti nás to zamyslieť sa aj nad niektorými našimi vopred vytvorenými predstavami o starnutí.

Prepísanie scenára

Niektorí azda prirovnávajú život k divadelnej hre s troma dejstvami. Očakáva sa, že v prvom dejstve dominuje mladícky zápal a vzdelávanie. Zodpovednosť za výchovu rodiny a neúprosný tlak v práci vytvárajú atmosféru druhého dejstva. V treťom dejstve sú herci nabádaní, aby sa stiahli do kresla mimo svetiel reflektorov a smutne čakali na záverečné spustenie opony.

Ale z rôznych dôvodov vrátane pozoruhodného pokroku v zdravotníckej starostlivosti a hygiene v 20. storočí sa čas, ktorý „herci“ dnes trávia počas „tretieho dejstva“ v zákulisí, predĺžil až na 25 rokov. Mnohí už viac nie sú spokojní, že sú odsunutí do dôchodku naplneného leňošením. Rozširujúce sa rady  týchto aktívnych starších ľudí sa začínajú domáhať prepísania scenára.

Veľký prínos

Všeobecne rozšírená predstava, že väčšina starších ľudí je závislá od druhých, nie je pravdivá. Časopis The New York Times Magazine informoval, že v Spojených štátoch „väčšinu starších ľudí tvoria sebestační spotrebitelia spomedzi strednej vrstvy, ktorí majú viac prostriedkov ako mladé páry... a sociológovia si všimli, že sa vynára silne zastúpená skupina... majetnejších starších ľudí“. Spomenul to aj Philip Kotler, profesor marketingu na Severozápadnej univerzite v Spojených štátoch. „Obchodníci,“ povedal, „budú čoskoro považovať za najvýnosnejší demografický cieľ bohatých spotrebiteľov vo veku 55 rokov a viac.“

Prínos aktívnych starších ľudí predstavuje oveľa viac ako len silu peňazí. Sydneyské noviny The Sunday Telegraph poznamenali, že v Austrálii „dnes staré matky vykonávajú polovicu z celkovej neformálnej práce súvisiacej so starostlivosťou o deti, pričom viac ako tretine zamestnaných žien, kým sú v práci, sa o deti starajú staré matky“.

Na takých miestach, ako je francúzske mesto Troyes, sa nazhromaždená múdrosť starších ľudí považuje za cenný zdroj. Z tejto múdrosti čerpajú vtedy, keď starších ľudí nechávajú po vyučovaní učiť deti také remeslá, ako je tesárstvo, výroba skla, brúsenie kameňov, stavebné práce a inštalatérstvo. Okrem toho, že starší ľudia učia, vo veľkom počte tiež chodia do škôl, aby získali rôzne odbornosti.

Podľa časopisu The UNESCO Courier z januára 1999 „Medzinárodná asociácia univerzít tretieho veku so základňou v Paríži“ uvádza, že „na celom svete existuje viac ako 1700 univerzít pre seniorov“. Tento časopis v súvislosti s týmito univerzitami informuje: „Hoci ich štruktúra a manažment sú v každej krajine iné, univerzity pre starších ľudí majú zvyčajne spoločnú túžbu pomáhať starším ľuďom zohrávať plnohodnotnú úlohu v kultúrnom a spoločenskom živote.“ Jedna takáto inštitúcia v Japonsku má údajne 2500 študentov!

„Výsledný prínos starších ľudí pre ich rodiny a pre komunity je obrovský, aj keď je ťažko merateľný, lebo z veľkej časti je nevyčísliteľný,“ hovorí Alexandre Kalache, vedúci skupiny Programu pre starnutie a zdravie pri Svetovej zdravotníckej organizácii. Kalache tvrdí: „Krajiny... by nemali považovať svoju starnúcu populáciu za problém, ale za potenciálne riešenie problémov... [mali by ju považovať] v prvom rade za zdroj, z ktorého možno čerpať.“

Naša schopnosť tešiť sa z pokročilého veku môže byť nepopierateľne ovplyvnená predstavami a predsudkami druhých, ale do veľkej miery ju predurčuje aj náš postoj k životu. Čo môžete urobiť vy osobne, aby ste zostali duševne i telesne aktívny, aj keď vaše telo starne? Prečítajte si rámček na stranách 12 a 13 a všimnite si, čo hovoria niektorí starší ľudia o tajomstve toho, ako zostať aktívny a tešiť sa zo života.

Usilujte sa viesť aktívny život

Môžete si všimnúť, že obyčajne typickou črtou týchto aktívnych starších ľudí je to, že si udržiavajú zmysluplný plán práce — či už vo svetskom zamestnaní, alebo ako dobrovoľní pracovníci. Pravidelne tiež cvičia, aktívne sa zaujímajú o ľudí všetkých vekových skupín a uspokojujú svoje základné duchovné potreby. Ako si môžete všimnúť, toto tajomstvo vedúce k šťastnému a aktívnemu životu prospeje tak mladým, ako aj starým.

Je to trpká pravda, ale pri čítaní tohto článku starnete aj vy. (Kazateľ 12:1) Urobíte však múdro, ak budete venovať pozornosť zhrnutiu v Bulletine Svetovej zdravotníckej organizácie: „Tak ako zdravie prispieva k aktivite, aj aktívny život je tá najlepšia možnosť, ako byť zdravý.“

[Rámček/obrázky na stranách 12, 13]

Sú aktívni a tešia sa zo života

▪ JUŽNÁ AFRIKA: Piet Wentzel, 77 rokov, dobrovoľník celým časom.

„Uvedomujem si, že na to, aby som si udržal dobrú kondíciu, je dôležité pravidelne cvičiť. Už niekoľko rokov sa starám o svoju záhradku. Po takomto cvičení sa cítim ako celkom iný človek. Aby som urobil čo najviac, snažím sa motivovať zásadou: ‚nerozhodnosť je zlodejom času; otáľanie je jej hlavným spoluvinníkom‘.“

[Obrázok]

„Uvedomujem si, že je dôležité pravidelne cvičiť.“ — Piet

▪ JAPONSKO: Jošiharu Šiozaki, 73 rokov, pracuje ako konzultant v oblasti nehnuteľností.

„Mám lumbago, vysoký krvný tlak a Menierov syndróm. Z domu do kancelárie dochádzam na bicykli štyri dni v týždni; tam a späť je to 12 kilometrov. Je to pre mňa dobré cvičenie, lebo nevyvíja tlak na chrbticu a pritom posilňuje svalstvo nôh. Snažím sa udržiavať pokoj s druhými vrátane susedov. Snažím sa nevyhľadávať na druhých chyby a nedostatky. Uvedomil som si, že ľudia reagujú ochotnejšie, keď ich povzbudím, než keby som ich kritizoval.“

[Obrázok]

„Snažím sa nevyhľadávať na druhých chyby a nedostatky.“ — Jošiharu

▪ FRANCÚZSKO: Léone Chalonyová, 84 rokov, evanjelistka celým časom.

„Keď som v roku 1982 odišla do dôchodku, bolo to ťažké, lebo som milovala prácu kaderníčky. Nemala som žiadne záväzky, preto som sa stala priekopníčkou, ako sa nazývajú evanjelisti celým časom z radov Jehovových svedkov. To, že mám veľa biblických štúdií so záujemcami, mi pomáha, aby som zostala duševne aktívna. Nemám auto, preto chodím veľa pešo. To prispieva k môjmu zdraviu.“

[Obrázok]

„Som stále duševne aktívna, lebo mám veľa biblických štúdií.“ — Léone

▪ BRAZÍLIA: Francisco Lapastina, 78 rokov, dobrovoľník celým časom.

„Zvyčajne sa nenahnevám, keď mi niekto ublíži alebo ma ignoruje. Predpokladám, že ten človek môže znášať tlaky a problémy. Každý z nás má dni, keď nie je veľmi spoločenský. Snažím sa nebyť zatrpknutý a pamätať na to, že ľudia musia vydržať i so mnou. To mi pomohlo nájsť si veľa pravých priateľov.“

[Obrázok]

„Snažím sa nebyť zatrpknutý.“ — Francisco

▪ AUSTRÁLIA: Don MacLean, 77 rokov, stále pracuje 40 hodín v týždni.

„Štyri roky po vykonaní bypassu na srdci mám naďalej výborné zdravie. Nepovažoval som túto operáciu za postihnutie na celý život. Každý deň chodím na prechádzky, ako som to robil celé roky. Keď som bol mladý a pozoroval som, ako ľudia predčasne starnú, bol som odhodlaný nikdy si neosvojiť rovnaký postoj mysle. Nachádzam skutočné potešenie v spoznávaní ľudí a v rozvíjaní konverzácie. Ak má náš život duchovný rozmer, potom zažijeme to, čo je opísané v Žalme 103:5: ‚[Jehova] sýti čas tvojho života dobrým; tvoja mladosť sa stále obnovuje tak ako orlia.‘“

[Obrázok]

„Nedovoľte, aby ste predčasne zostarli.“ — Don

▪ JAPONSKO: Čijoko Čonanová, 68 rokov, evanjelistka celým časom.

„Kľúčom k udržaniu dobrého zdravia je vyhýbať sa hromadiacemu sa stresu a vyčerpanosti. Snažím sa nebrať všetko príliš vážne a zisťujem, že mi pomáha z času na čas zmena rytmu. Nedávno som sa začala učiť počítať na abakuse, aby som si cvičila prsty a myseľ. Myslím si, že je dobré začať sa učiť nové veci.“

[Obrázok]

„Myslím si, že je dobré začať sa učiť nové veci.“ — Čijoko

▪ FRANCÚZSKO: Joseph Kerdudo, 73 rokov, dobrovoľník celým časom.

„Na to, aby ste starli dôstojne, je dôležité zostať aktívnym dovtedy, kým je to len možné. Práca prináša uspokojenie a treba dávať pozor na stravu a robiť nevyhnutné úpravy. Myslím si, že keď máte zmysel života, mení vás to. Myslím si, že duchovnosť je veľmi dôležitá a pomáha nám udržať si dobré zdravie. Predtým ako som sa stal Jehovovým svedkom, som bol veľmi nerozhodný a pesimistický. Poznanie biblických právd má výnimočnú moc, ktorá človeku dáva duševnú silu zvládať rozličné situácie.“

[Obrázok]

„Duchovnosť je veľmi dôležitá.“ — Joseph