Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Zber okrídlenej „úrody“

Zber okrídlenej „úrody“

Zber okrídlenej „úrody“

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V KOSTARIKE

TÁTO „úroda“ má krídla! Áno, čítate správne — úroda tohto farmára skutočne má krídla. Samozrejme, každý dobrý farmár vie, že dobrá, zdravá úroda je tým, okolo čoho sa točí všetka jeho namáhavá práca. To platí aj o tomto farmárovi — pozorne chráni svoju „úrodu“ pred nenápadnými škodcami, ako je napríklad hmyz, pavúky či vtáky. V čase zberu úrody sa práca zintenzívňuje a farmár robí všetko pre to, aby vzácnu úrodu, o ktorú sa celý čas tak usilovne staral, nestratil. Ak je úspešný, jeho produkt — s krídlami tých najnádhernejších farieb na svete — sa ocitne tisíce kilometrov od svojho domovského miesta. Čo je touto jedinečnou úrodou? Tušíte správne — motýle.

Chov motýľov na farmách je veľmi hodnotná práca. Je to dômyselný, nádherný a ekologický spôsob, ako pomôcť zachovať vzácne druhy motýľov. Možno sa vám teraz do mysle hrnie množstvo otázok. Napríklad: Čo je vlastne motýlia farma? Ako funguje? A čo je jej cieľom? Skôr než si na tieto otázky odpovieme, pozrime sa, ako sa vôbec začalo farmárčiť s týmito krehkými stvoreniami.

Pôvod v Číne

Číňania ako výrobcovia hodvábu celé stáročia tradične chovali priadku morušovú. No výraznejší záujem o motýlie farmy sa objavil iba nedávno. V sedemdesiatych rokoch 20. storočia sa na ostrove Guernsey blízko anglického pobrežia konala výstava živých motýľov.

Ušľachtilým cieľom tejto expozície na ostrove Guernsey bolo vytvoriť kúsok tropického pralesa, ktorému by vdýchli život motýle nespočetných farieb a tvarov. To si logicky vyžadovalo prepraviť sem tropické druhy motýľov. Ale ako dosiahnete, aby sa tropické motýle (dĺžka života niektorých druhov je len dva alebo tri týždne) dostali na miesto určenia, ktoré je vzdialené tisícky kilometrov od ich domovskej krajiny, živé, bez toho, že by z nich čo len jediný zahynul? Je pochopiteľné, že vznikla potreba, aby bol chov motýľov skomercializovaný.

Ako funguje motýlia farma

Príležitosť vidieť na vlastné oči činnosť na takejto farme je niečím očarujúcim. Už len to, že môžete na vlastné oči zblízka vidieť kaleidoskop toho množstva krídel žiarivých farieb, je úžasný zážitok! Dopisovateľ Prebuďte sa! navštívil Motýliu farmu v Kostarike, najväčšiu farmu a zároveň najväčšieho vývozcu motýľov v Strednej Amerike. Táto farma nielenže vyváža kukly motýľov, ale má tiež vzdelávací program pre tých, ktorí by sa radi dozvedeli viac o životnom cykle a biológii motýľov.

Len čo vstúpite do ohradenej motýlej záhrady, očarí vás pohľad na stovky motýľov, ktoré okolo vás poletujú odeté v súhre žiarivých farieb — niektoré poletujú hore-dolu, iné sa pôvabne vznášajú. Tieto žiarivé pestrofarebné stvorenia akoby si nevšímali vašu prítomnosť a pokračujú v činnostiach, ktoré sú každodennou náplňou ich života: prijímajú potravu, pária sa a kladú vajíčka. Neurobili by na vás dojem? Keď uvidíte hostiteľské rastliny motýľov a keď zacítite ich vôňu — sú to divé kvety typické pre toto miesto a banánovníky —, čoskoro zistíte, že slúžia motýľom aj ako potrava, aj ako miesto, kam kladú vajíčka.

To, že záhrada je celkom uzatvorená, chráni drobné vajíčka pred prirodzenými nepriateľmi. Počet motýľov, ktoré prežijú v prirodzenom prostredí od vajíčka po dospelosť, predstavuje len 2 percentá z celkového počtu nakladených vajíčok, ale keď sú chránené, ako je to na Motýlej farme, pravdepodobnosť prežitia sa zvyšuje až na 90 percent.

Pre náležitý chov a vývoj motýľov sú nevyhnutné správne rastliny. Preto táto záhrada oplýva hostiteľskými rastlinami slúžiacimi na kladenie vajíčok a tiež ako potrava pre húsenice. Medonosné rastliny slúžia ako potrava pre dospelé motýle. Každý druh motýľa kladie vajíčka iba na jeden druh rastlín, a tak sa húsenice živia iba jednou špecifickou rastlinou. Preto je nevyhnutné, aby na farme bola hojnosť hostiteľských rastlín.

Samička môže naklásť 100 alebo aj viac vajíčok naraz. Vajíčka sa podobajú drobným kvapôčkam vody veľkosti bodky na konci tejto vety. Samičky nielenže kladú vajíčka výlučne na jeden druh rastlín, ale každý druh motýľa kladie vajíčka na špecifickú časť rastliny. Farmár teda môže vajíčka rýchlo nájsť, odobrať a uložiť na určené miesto. Hostiteľské rastliny sa každý deň prezerajú, aby sa zistilo, či na nich nie sú vajíčka, a každý deň sa kontrolujú aj vajíčka, aby sa zistilo, či sa už neobjavili húsenice. Keď sa húsenice vyliahnu, sú hladné, a tak sa hostia na prázdnych obaloch vajíčok. Na Motýlej farme ich potom umiestnia na hostiteľské rastliny, ktoré sa pestujú v kvetináčoch a sú uzavreté v malých klietkach. Dôležitosť čistenia týchto klietok počas larválneho štádia ani nemožno dostatočne zdôrazniť, pretože jeho zanedbanie môže viesť k ochoreniu a spôsobiť úhyn.

Po treťom instare, čo je štádium medzi jednotlivými zvliekaniami kože, húsenice skutočne žijú iba preto, aby jedli. Hovorí sa, že ak by dieťa vážiace tri kilogramy priberalo takým tempom ako tieto húsenice, po dvoch týždňoch by vážilo osem ton!

V piatom, poslednom instare sa húsenice obyčajne prichytia na vetvičku rastliny alebo na vrchnú časť klietky, pričom sa usilujú obratne zvliecť kožu, pod ktorou je stvrdnutý obal známy ako kukla alebo kokón. Nastáva čas, keď farmár musí byť pohotový a obratný.

Je potrebné, aby sa kukly zbierali každý deň, pretože je to jediný spôsob, ako určiť ich vek. Kukly — v počte 40 až 100 — sa starostlivo naukladajú do lepenkových škatúľ medzi vrstvy bavlny. Farmári a vývozcovia majú asi desať dní na to, aby kukly dopravili k distribútorovi, ktorý ich odovzdá klientovi, obyčajne nejakému pavilónu motýľov alebo inštitúcii podobného druhu. Ak sa motýle nestihnú v tomto čase previezť, vykuklia sa už počas cesty a uhynú. No ak sa prevoz podarí uskutočniť včas, motýle sa vyliahnu z kukiel tisíce kilometrov od svojho domova, bez toho, že by si to vôbec uvedomovali. Motýlia farma odosiela mesačne 4000 až 6000 motýlích kukiel do inštitúcií po celej zemeguli.

Počet motýlích fariem prudko vzrastá na celom svete. Takéto farmy už existujú na Filipínach, v Keni, na Madagaskare, v Malajzii, Salvádore, Spojených štátoch, na Taiwane, v Thajsku a, samozrejme, v Kostarike. Každoročne tiež rastie počet pavilónov motýľov, ktoré ľuďom v mnohých častiach sveta umožňujú vidieť tieto pozoruhodné stvorenia.

Farmárčenie s motýľmi a zber tejto okrídlenej „úrody“ bude z ekologického hľadiska nepochybne aj naďalej hrať dôležitú úlohu v úsilí o zachovanie vzácnych druhov motýľov. Môže to tiež prispieť k tomu, aby si ľudia vo všeobecnosti uvedomili, aká krehká je rovnováha prírody na zemi.

[Obrázky na strane 18]

Farmári používajú sieťovinu, aby chránili vajíčka a húsenice (1). Kukly, ako je aj táto (2), sa naukladajú do škatúľ a vyvážajú do celého sveta (3)

[Pramene ilustrácií]

Vľavo hore: danaus sťahovavý a kukla: Butterfly House, Mittagong, Austrália; motýľ vľavo v strede a motýle na listoch: S láskavým dovolením Buckfast Butterfly Farm

[Prameň ilustrácie na strane 16]

K. Schafer/​Audiovise