Zriedkavé stretnutie s tichým lovcom

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V KANADE

„POZRI! Tam na lúke,“ zašepkal som vzrušene. S manželkou sme na kanoe splavovali majestátnu rieku Nechako v strednej časti Britskej Kolumbie a mali sme pôžitok z pohľadu na panenskú pustatinu a z počúvania jej zvukov. Znenazdajky sa objavil nejaký tvor a vrhol sa na nič netušiaceho zajaca. Napadnuté zviera v stotine sekundy vyrazilo do bezpečia. Dravec vycítil našu prítomnosť a na okamih zmeravel. Uprel na nás studený pohľad a zavrčal, akoby chcel povedať: ‚Ďakujem vám, že ste mi pokazili raňajky.‘ Potom sa potichu stratil v tme kríkov. „Čo to bolo?“ opýtala sa ma manželka. „Rys,“ odpovedal som. Hneď nato sa v sviežom rannom vzduchu ozvalo ďalšie zavrčanie, od ktorého behal mráz po chrbte, tentoraz dlhšie a hlasnejšie.

Zriedkavý pohľad

To bolo naozaj ojedinelé stretnutie. Kedysi sa rysy túlali po lesoch a horách na celej severnej pologuli, ale dnes ich možno nájsť iba v izolovaných oblastiach sveta. Ich výskyt bol potvrdený v odľahlých horských oblastiach Eurázie a tiež ďaleko na juhu v španielskych horách. Najviac ich však žije na Sibíri a v súvislých hustých lesoch severnej Kanady a Aljašky. Jedna príručka o divých mačkovitých šelmách uvádza: „Rys potrebuje na pohodlný život dva druhy biotopu: husté plochy hlbokého, poprerastaného dospelého lesa ako úkryt i ako brloh na vrhnutie mláďat a svieže, šťavnaté lúky a mladé lesy, kde môže loviť zajace.“

Niektoré dospelé rysy sú asi šesťkrát väčšie ako veľká domáca mačka a dospelému človeku siahajú asi po stehno. Samec severoamerického rysa môže vážiť 10 až 15 kilogramov a samica 5 až 10 kilogramov. Severoamerické  rysy dosahujú asi polovičnú veľkosť svojho európskeho bratranca. Niektoré z týchto divých mačkovitých šeliem môžu dorásť do dĺžky jedného metra.

Medzi poznávacie znaky, ktorými sa rys nápadne odlišuje od väčšiny druhov mačkovitých šeliem, patrí predĺžená srsť na lícach. Jeho prednej časti hlavy, ktorá je širšia a kratšia ako pri väčšine mačkovitých šeliem, to dodáva klamlivý vzhľad hanblivého a takmer mierumilovného zvieraťa. Severoamerickému rysovi v zime narastie hustá kožušina z mäkkej srsti dlhej asi 10 centimetrov, ktorá je zvyčajne svetlosivá s tmavosivými škvrnami na hlave. Eurázijský rys môže mať svetlohnedé sfarbenie s tmavohnedými škvrnami. Rys má aj charakteristický krátky kýpťovitý chvost s čiernou špičkou, ktorý je dlhý asi 10 centimetrov. Môžete si tiež všimnúť veľké trojuholníkové ušnice, ktoré majú na špičkách štetôčky čiernych chlpov. Tie fungujú ako antény, lebo pomáhajú rysovi lokalizovať zvuky, ktoré vydáva malá korisť.

Presnosť a utajenie umožňujú tomuto bežne samotárskemu lovcovi chytiť korisť. Vďaka svojim veľkým labám podobným snežniciam,  na ktorých zaťahuje pazúry, dokáže bez námahy bežať po snehových závejoch. Mimoriadne dlhé, silné zadné nohy umožňujú rysovi dosiahnuť okamžité zrýchlenie a odraziť sa do dvoj- až trojmetrového skoku. Dokáže sa tiež vo vzduchu obrátiť ako akrobat a počas prenasledovania zmeniť smer. Každá naháňačka však zvyčajne trvá krátko. Ak sa rys svojej koristi nezmocní asi do piatich skokov, vzdá sa. Často musí naháňať tri až desať zajacov, aby chytil aspoň jedného. Premrhaná šanca znamená prázdny žalúdok. Keď sa rys zmocní svojej koristi, silnou krátkou čeľusťou — vybavenou 28 zubami, z ktorých 4 sú očné a fungujú ako dýky — prehryzne svojej koristi krk.

Loví najmä pred východom slnka alebo na súmraku. Rys, tak ako väčšina mačkovitých šeliem, vidí aj za šera. Na nočné videnie potrebuje iba šestinu svetla, ktoré potrebujú ľudia. Oči mačkovitých zvierat majú za sietnicou špeciálnu membránu, ktorá funguje ako zrkadlo a odráža svetlo späť cez sietnicu, aby ju maximálne stimulovala. To spôsobuje, že keď sa na vás priamo pozrú, oči im v tme svietia ako sklenené guličky. Jedna kniha o divých mačkovitých šelmách sveta uvádza: „Rysy sa spoliehajú na svoj zrak, že zbadajú korisť na veľkú vzdialenosť. Údajne môžu vidieť myš na 75 metrov a zajaca menivého na 300 metrov — čo je viac ako dĺžka troch futbalových ihrísk.“

Obľúbenou potravou rysa v Kanade je zajac menivý a uloví ich priemerne dva každé tri dni. Dobre živený rys môže žiť až 15 rokov. Keďže nie je prieberčivým lovcom, žerie aj myši, hraboše, tetrovy, kačky, bobry a veveričky. Správy potvrdzujú, že niektoré rysy zabili dokonca aj vysokú zver, čím si získali povesť zúrivých a agresívnych lovcov.

Porozumenie pre rysa a jeho ochrana

Keď je samica rysa pripravená na párenie, signalizuje to pachovými značkami a prenikavým mňaučaním. Po párení vrhá asi štyri mláďatá, zriedkavo až sedem, ak má dostatok potravy. Je zaujímavé, že pri nedostatku potravy sú vrhy menšie.

Rys je od prírody plachý, preto sa vyhýba oblastiam s ľudskou činnosťou. Ochranárska činnosť prispieva k tomu, aby sa rozšíril v mnohých oblastiach Britskej Kolumbie. Pomôcť môžu aj moderné selektívne postupy pri ťažbe dreva, lebo na malých lesných čistinách sa vytvárajú lúky, na ktorých sa môžu pásť zajace. Keď sa rozrastá zajačia populácia, rozrastá sa aj rysia populácia.

Tento úchvatný tvor je dôležitou súčasťou zložitého ekosystému. Takisto ako iné dravce je závislý od koristi. Ako to zhrnula jedna kniha o prírode, ‚aj on je závislý od trávy a konárikov, ktorými sa sýti jeho korisť. Podobne je závislý od organizmov v lesnej pôde, ktoré vyživujú rastliny, ktoré vyživujú korisť.‘ Zložitosť prírody nás učí o dôležitosti žiť v súlade s ňou a chrániť naše životné prostredie pre tvory, ako je rys.