MNOHO kresťanov prejavuje plnú dôveru v citované slová Ježiša Krista a v modlitbe sa obracajú na Boha so svojimi problémami a úzkostlivými starosťami s istotou, že ich miluje a stará sa o nich. No niektorí zažívajú frustráciu, keď čakajú, že ich modlitby budú vypočuté. Máš pocit, že tvoje modlitby sú neúčinné? Počúva ťa Boh, keď sa modlíš?

I keď sa zdá, že naše modlitby zostávajú nevypočuté, neznamená to, že ich Boh nepočuje. Biblia nás uisťuje: „Jehovove oči sú obrátené na spravodlivých a jeho uši na ich pokorné prosby.“ ​(1. Petra 3:12) Teda Jehova Boh počuje modlitby spravodlivých, či už sú vyslovené nahlas, alebo vyrieknuté v srdci. (Jeremiáš 17:10) Jehova tiež skúma myšlienky a pocity, ktoré sa skrývajú za každou modlitbou a ktoré dokonca tí, čo sa modlia, možno plne nechápu a ani si ich neuvedomujú. — Rimanom 8:26, 27.

Ale ak majú byť modlitby Bohu prijateľné, musia vyhovovať určitým požiadavkám. Po prvé, musia byť adresované výlučne Bohu — nie Ježišovi, „svätým“ alebo nejakej modle. (2. Mojžišova 20:4, 5) Modlitby takisto musia byť vyslovené v mene Božieho Syna, Ježiša Krista. (Ján 14:6) Znamená to vari, že naše modlitby najprv vypočuje Ježiš a ten potom odovzdá správu Bohu? Nie. Tým, že sa k Jehovovi modlíme v mene Ježiša, dávame  najavo, že sme Ježišovi učeníci, a uznávame, že k Bohu sa môžeme približovať len vďaka Ježišovmu výkupnému. — Hebrejom 4:14–16.

Modlitby musia byť predkladané vo viere. Apoštol Pavol upozornil: „Bez viery nie je možné páčiť sa [Bohu], lebo ten, kto sa približuje k Bohu, musí veriť, že je a že sa stáva darcom odmeny tým, ktorí ho vážne hľadajú.“ ​(Hebrejom 11:6) Ako môže nejaký človek rozpoznať, či má takú vieru? Biblický pisateľ Jakub odpovedá: „Ja ti ukážem svoju vieru skutkami.“ ​(Jakub 2:18) Áno, viera vedie ku skutkom a tie zase ukazujú, že milujeme Boha a že sa mu snažíme páčiť.

Boží ctitelia musia byť v modlitbách aj vytrvalí. Ježiš to objasnil v slovách z Lukáša 11:9, 10, citovaných v úvode článku. Napokon, ak sa niekto modlí o nejakú vec len raz, je to znak toho, že to so svojou žiadosťou myslí naozaj vážne?

Bez ohľadu na to, ako často a vrúcne sa modlíme, naďalej žijeme v ‚kritických časoch, s ktorými sa dá ťažko vyrovnať‘. (2. Timotejovi 3:1) Hoci Ježiš povedal, že jeho nasledovníci budú šťastní, nehovoril, že ich život bude bezproblémový. (Matúš 5:3–11) Povedal však, že jeho učeníci môžu byť šťastní napriek tomu, že žialia, hladujú, sú smädní alebo prenasledovaní.

Šťastie, o ktorom hovoril Ježiš, nezávisí od toho, či máme ideálne okolnosti. Je to skôr vnútorná spokojnosť, ktorá vyplýva z toho, že slúžime Bohu. Preto aj keď sme obklopení nepokojom, môžeme dosiahnuť určitú mieru šťastia. — 2. Korinťanom 12:7–10.

Je teda zbytočné modliť sa k Bohu v súvislosti s takými osobnými záležitosťami, ako je nájdenie vhodného manželského partnera alebo vyrovnávanie sa s problémami, ktoré sa týkajú rodiny, zdravia alebo zamestnania? Nie, nie je to zbytočné, pretože i keď Boh nesľubuje, že zázračne zmení naše životné okolnosti, dá nám múdrosť, aby sme ich zvládli. Jakub v súvislosti so skúškami napísal: „Ak niekomu z vás chýba múdrosť, nech stále žiada Boha, lebo dáva všetkým štedro a bez výčitiek; a bude mu daná.“ ​(Jakub 1:5) Jehova nás teda povedie prostredníctvom svojho svätého ducha. To nám pomôže porozumieť biblickým zásadám a uplatniť ich, keď robíme rozhodnutia.

Samozrejme, Boží duch nerobí rozhodnutia za nás. Naopak, vyžaduje si to osobné úsilie. Napríklad ak máme nejaký problém, urobili sme v tej veci výskum a preskúmali sme rôzne aspekty a činitele danej situácie? To je činnosť, ktorá by Bohu ukázala, že máme vieru. (Jakub 2:18) Sme vytrvalí v snahe riešiť svoj problém a opakovane prosíme Boha o vedenie? (Matúš 7:7, 8) Starostlivo sme preskúmali biblické zásady, ktoré sa vzťahujú na danú situáciu? Božie Slovo nás môže urobiť ‚celkom spôsobilými, úplne vyzbrojenými pre každé dobré dielo‘. — 2. Timotejovi 3:16, 17.

Hoci je pravda, že Boh je schopný zasiahnuť do ľudských záležitostí a odstrániť všetky naše problémy, umožňuje nám, aby sme prejavili svoju slobodnú vôľu. Žiaľ, mnohí využívajú svoju slobodnú vôľu na škodu druhým. Preto niektoré problémy, v súvislosti s ktorými sa modlíme, môžu trvať, až kým nepríde Boží nový svet. (Skutky 17:30, 31) Môžu to byť pomery v oblasti, v ktorej žijeme, napríklad zločinnosť alebo ozbrojený konflikt; alebo sa to môže týkať ťažkostí, ktoré nám spôsobujú odporcovia. (1. Petra 4:4) Musíme uznať, že niektoré okolnosti sa v tomto bezbožnom svete nezmenia k lepšiemu.

Napriek tomu Boh svojich ctiteľov miluje a chce im pomáhať. Keď jeho Kráľovstvo uplatní nad zemou suverénnu vládu, úplne odstráni hrozné ťažkosti tohto sveta. (Zjavenie 21:3, 4) Dovtedy by sme mali Boha vytrvalo prosiť o vedenie, keď sa vyrovnávame so životnými problémami. Ak to budeme robiť, môžeme si byť istí, že Jehova splní sľub zaznamenaný v Izaiášovi 41:10: „Neboj sa, veď som s tebou. Nepozeraj uprene dookola, veď som tvoj Boh. Ja ťa upevním. Ja ti skutočne pomôžem. Áno, ja ťa budem pevne držať svojou pravicou spravodlivosti.“