„Temná zima“

PREDSTAVTE si nasledujúci scenár. Teroristi tajne vypustia vírus kiahní v troch nákupných centrách v Spojených štátoch. Nič netušiaci kupujúci sa nakazia vírusom. Zakrátko — o niečo vyše týždňa — lekári pozorujú túto chorobu u 20 ľudí. V nasledujúcich dňoch sa vírus prenáša na ďalších. Nastáva panika. Výtržníci vyčíňajú. Systém zdravotnej starostlivosti je preťažený. Zatvárajú sa hranice. Ekonomika sa otriasa. Dvadsaťjeden dní po prvom vypustení vírusu sa choroba rozšíri do 25 štátov USA a do 10 iných krajín. Dovtedy sa 16 000 ľudí nakazí a 1000 zomrie. Lekári odhadujú, že do troch týždňov sa počet nakazených ľudí zvýši na 300 000. Tretina z nich zomrie.

To nie je zápletka vedecko-fantastického filmu. Bolo to cvičenie simulované počítačom, prostredníctvom ktorého sa dá predvídať, čo by sa pravdepodobne stalo, keby takáto nákaza vypukla. Toto cvičenie sa uskutočnilo v júni 2001 a viedla ho skupina prestížnych expertných komisií. Dostalo označenie „Temná zima“.

Pre mnohých „Temná zima“ nadobudla nový a zlovestný význam po útokoch, ktoré sa odohrali 11. septembra 2001. Útoky na Svetové obchodné centrum v New Yorku a na Pentagon vo Washingtone dramaticky ukázali, že existujú bezcitní ľudia, ktorých poháňa nenávisť a ktorí si zaumienili, že budú hromadne ničiť ľudské životy. Okrem toho útoky dokázali, že Spojené štáty a v širšom zmysle aj všetky ostatné krajiny sú proti takýmto útokom bezbranné. Žijeme vo svete,  v ktorom teroristi odhodlaní na všetko môžu v okamihu pripraviť o život tisícky ľudí.

Krátko po útokoch z 11. septembra americkí politici a zamestnanci spravodajských médií začali dostávať listy obsahujúce antrax, smrtiace baktérie. Ľudí zachvátil strach. Médiá a odborníci šírili obavy úvahami, že teroristi môžu zaútočiť patogénmi smrtonosnejšími ako antrax — napríklad morom alebo kiahňami. Isté „darebácke štáty“ už možno hromadne vyrobili taký materiál v tajných laboratóriách. Zamyslite sa nad ukážkou toho, čo sa písalo iba nedávno:

„Svetové lekárske združenie pozoruje stupňujúcu sa hrozbu, že biologické zbrane môžu spôsobiť ničivé epidémie, ktoré sa môžu šíriť medzi národmi. Ohrozené sú všetky krajiny. Vypustenie organizmov, ako sú kiahne, mor a antrax, môže byť z hľadiska následných chorôb a úmrtí spolu s panikou, ktorú také prepuknutie chorôb vyvolá, katastrofálne.“ — Americké lekárske združenie.

„Biozbrane sú na rozdiel od bômb a nervových plynov nenápadné: inkubačná lehota choroby vedie k pomalému a nebadanému vzniku pohromy. Najprv prichádza do nemocníc iba niekoľko ľudí. Ich príznaky môžu lekárov miasť alebo sa môžu podobať príznakom bežnejších chorôb. Kým si zdravotnícki pracovníci uvedomia, čo sa deje, môžu sa nakaziť celé mestá.“ — Časopis Scientific American.

„Keby bol dnes vypustený vírus kiahní, väčšina obyvateľstva sveta by bola bezbranná a pri 30-percentnej úmrtnosti, ktorú spôsobuje tento vírus, by mohli zomrieť takmer dve miliardy ľudí.“ — Časopis Foreign Affairs.

‚Ohrozené sú všetky krajiny. Celé mestá nakazené. Môžu zomrieť dve miliardy ľudí.‘ To sú desivé vyhlásenia. Ale nakoľko je pravdepodobné, že dôjde ku katastrofálnemu biologickému útoku? Odborníci sa zamýšľajú nad touto otázkou. Nasledujúci článok vám pomôže pochopiť niektoré záležitosti, ktoré s touto otázkou súvisia.

[Obrázok na strane 4]

Reakcia vojenského personálu na simulovaný biologický útok

[Prameň ilustrácie]

DoD photo by Cpl. Branden P. O’Brien, U.S. Marine Corps