Opracovanie alabastru — starodávne remeslo mesta Volterra

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V TALIANSKU

Predstavte si prirodzene sa vyskytujúci materiál, ktorý sa dá ľahko pretvoriť na hladké, jemné tvary — materiál s rozmanitými farbami, ktorého krása, priehľadnosť a žilkovanie ho robí vhodným na rytie ozdobných detailov a úžasných figúr. Viete, o aký materiál ide?

OPISUJEME alabaster. O tomto kameni sme vedeli málo, dokiaľ sme nenavštívili tradičné stredisko jeho opracovania v Taliansku — toskánske mesto Volterra.

Opracovávanie alabastru má vo Volterre dlhú históriu, ktorá siaha k Etruskom, starovekým obyvateľom tohto regiónu. Medzi mnohými artefaktmi, ktoré sme obdivovali v miestnom múzeu Etruskov, boli stovky urien z alabastru — obdĺžnikové kamenné schránky, do ktorých sa po kremácii ukladal popol zosnulých —, ktoré sa datujú do obdobia medzi štvrtým až prvým storočím pred n. l. Tieto kamenné schránky sú bohato zdobené reliéfom, ktorý často zobrazuje údajnú cestu zosnulého človeka na onen svet.

Samozrejme, Etruskovia neboli jediní, čo v staroveku používali alabaster. V hojnej miere ho používali aj Egypťania. No medzi týmto orientálnym alabastrom — o ktorom sa zmieňuje aj Biblia — a oveľa mäkším vápencovým alabastrom z Volterry je rozdiel v chemickom zložení.

V starovekom gréckom a rímskom umení sa v hojnej miere používal mramor, ale v porovnaní s takým „ušľachtilým“ materiálom sa vápencový alabaster považoval za chudobného príbuzného. Je to mäkší, krehkejší kameň, ktorý sa ľahko poškriabe, a preto hral v architektúre a umení v porovnaní s mramorom vždy podradnú úlohu. Alabastrové sochy rýchlo podliehajú vplyvu poveternostných podmienok. V architektúre sa alabaster používa predovšetkým v interiéroch. Na druhej strane, jeho tvárnosť ho robí zvlášť vhodným na rytie drobných detailov.

 Rozvoj priemyslu

V storočiach, ktoré nasledovali po ére Etruskov a Rímskej ríše, neexistuje žiaden dôkaz o opracovaní alabastru vo Volterre. V historických záznamoch sa však zachovali zmienky o existencii tohto remesla v polovici 16. storočia. V tom čase Francesco de’ Medici, veľkovojvoda Toskánska, získal od jedného majstra z Volterry vzácnu a nádhernú vázu vyrobenú na sústruhu a daroval ju vojvodovi Bavorska. V 17. storočí boli miestni majstri veľmi zamestnaní výrobou umeleckých predmetov a menších ozdobných predmetov. V priebehu 18. storočia sa toto remeslo tešilo pozoruhodnému rozmachu vďaka  kvalitným kópiám klasických sôch. V tom čase sa sláva alabastru z Volterry rozšírila už po celej Európe i mimo nej.

Počas tohto obdobia rozprúdil obchod s alabastrom miestny šľachtic Marcello Inghirami Fei, ktorý mal povesť umelecky nadaného človeka s obchodníckou prezieravosťou. Začal ťažiť tento nerast v novoobjavených podzemných ložiskách a v roku 1791 založil školu, v ktorej sa mohlo viac než 100 učňov učiť umeniu opracovať alabaster pod vedením majstrov pozývaných z rôznych regiónov Talianska i zo zahraničia. Priemysel prekvital.

Osem alebo deväť dielní na opracovanie alabastru, ktoré existovali v roku 1786, sa znásobili na 60 v roku 1830. V tých rokoch asi 50 podnikavých volterrských obchodníkov cestovalo z Európy na svetové trhy do Ameriky, Indie a na Ďaleký východ, aby predávali výrobky z vysokokvalitného alabastru. Niektorí si nazhromaždili veľké bohatstvo. Rozmach remesla trval do roku 1870 a odvtedy sa striedajú obdobia prosperity a stagnácie. Napriek tomu zostáva opracovanie alabastru jedným z pilierov miestnej ekonomiky.

Odpoludňajšia prechádzka po Volterre

Volterra, mesto obklopené očarujúcim toskánskym vidiekom, má svoju typickú atmosféru vďaka tichým, úzkym uličkám vydláždeným kamením, kamenným budovám, malebným nárožiam a slnečným námestiam. Vyzerá to, akoby sme sa vrátili späť do stredoveku. Na našej letnej odpoludňajšej prechádzke nechceme vynechať návštevu impozantnej etruskej klenutej brány Porta all’Arco, datovanej do štvrtého storočia pred n. l., ktorá je časťou stredovekých mestských hradieb.

Zastavujeme sa pred výkladmi obchodov a s úžasom hľadíme na kŕdeľ letiacich vtákov, vzpínajúce sa kone plné vitality a pôvabné ľudské postavy — všetko z alabastru, ktorý žiari priesvitnosťou matného skla. V klenutých výkladoch sú vystavené urny ozdobené viničmi so strapcami hrozna a reprodukciami klasických plastík a tiež zložito perforované a gravírované vázy, svietniky, šachovnice s figúrkami, šperkovnice a množstvo iných dekoratívnych predmetov.

Naši priatelia si všímajú náš záujem a sú radi, že nás môžu zobrať do prašných dielní, aby sme na vlastné oči videli, ako umelci menia nerastnú surovinu na tieto nádherné výrobky. Dozvedáme sa, že vo vápencovej vrstve tvoriacej základ volterrského regiónu sa nepravidelne vyskytujú vajcovité balvany, ktoré vážia 2 až 1000 kilogramov. Kamene sa ťažia v kameňolome alebo zo štôlní hlbokých až 280 metrov. Alabaster sa vyskytuje v rôznych farbách, od priesvitnej bielej po slonovinovú a žltú, od červenkastej po tmavohnedú a od sivozelenej po čiernu, často s odlišným žilkovaním a stupňom priehľadnosti.

V rôznych dielňach, ktoré navštevujeme, si všímame odlišné techniky opracovania. Spoznávame Gloriu, ktorá ryje jemné ozdoby do podnosov, a Franca zaneprázdneného vytváraním ozdôb na sústruhu. Týmto spôsobom sa opracúva mnoho oblých predmetov, od podnosov a misiek po tienidlá a lampy, na ktoré je zvlášť vhodný priesvitný alabaster. Náradie a remeselné výrobky sú v očividnom neporiadku — rašple a pilníky, kladivká a dláta, frézy na stlačený vzduch, brúsny papier a napoly dokončené busty. Dozvedáme sa, že ľudské a zvieracie figúry, ktorými sú zapratané police, sa používajú ako modely na reprodukciu podobných prác.

Všetko pokrýva hrubá vrstva alabastrového prachu. Aj tento prach má svoj účel. Nalievaním zmesi alabastrového prachu a polyesterovej živice do foriem sa vo veľkom vyrábajú sošky — ale ako mnoho remeselníkov pohotovo zdôrazňuje, výsledný produkt si netreba mýliť s autentickým, ručne vyrobeným predmetom.

Vášnivá debata

Hovorí sa, že Volterrčania majú alabastrový prach v krvi a počas rozhovoru s priateľskými remeselníkmi je čoskoro zjavné, že vášnivo debatujú o svojom historickom remesle. Niektorí trvajú na tom, že lacné predmety s malou alebo žiadnou umeleckou hodnotou kazia dobré meno výrobkom, ktoré majú tradične vysokú kvalitu. Iní tvrdia, že na trhu je priestor pre rôzne druhy výrobkov, od unikátnych umeleckých diel až po dekoratívne predmety vyrábané vo veľkom. Táto debata nie je ničím novým a ani zďaleka sa neskončila. Napokon, množstvo ľudského úsilia zatieňuje nemilosrdná konkurencia a komerčné záujmy a je pravdepodobné, že tieto faktory si svoj vplyv udržia aj naďalej.

Jedno je však isté. Umelecké schopnosti, ktorými náš Stvoriteľ obdaril ľudí, budú existovať navždy. To, čo sme videli na našej návšteve vo Volterre, je len jedným príkladom očarujúcej zručnosti, ktorú budú môcť všetci žijúci rozvíjať do dokonalosti, keď sa stanú svedkami splnenia prorockých slov Jehovu Boha: „Moji vyvolení budú plne užívať diela svojich rúk.“ — Izaiáš 65:22.

[Obrázky na strane 26]

1. Alabaster sa ťaží zo štôlní hlbokých až 280 metrov 2. Remeselník opracúva vázu na sústruhu 3. Zdobená alabastrová urna 4. Moderná alabastrová plastika