Čo o tom hovorí Biblia?

Existuje neodpustiteľný hriech?

EXISTUJE horší trest ako smrť? Áno, existuje, je ním smrť bez nádeje na vzkriesenie, keď niekto spácha neodpustiteľný hriech. Ježiš povedal, že existuje taký druh hriechu, ktorý ‚nebude odpustený‘. — Matúš 12:31.

Biblia však opisuje Boha ako odpúšťajúceho. Hoci ľudia môžu mať sklon prechovávať nevraživosť a občas nie sú ochotní odpustiť, Boh ‚odpúšťa vo veľkej miere‘. (Izaiáš 55:7–9) Boh v skutočnosti priniesol veľkú osobnú obeť, keď poslal svojho drahého Syna na zem, aby sa stal obeťou zmierenia, ktorá je natoľko cenná, že vďaka nej môžu byť naše hriechy vytreté. — Ján 3:16, 17; Skutky 3:19; 1. Jána 2:1, 2.

V stanovenom čase Boh vzkriesi mnohých, ktorí sa previnili vážnymi hriechmi, ale títo ľudia sa už nebudú zodpovedať za svoje predošlé skutky. (Skutky 24:15; Rimanom 6:23) Ježiš povedal, že s výnimkou neodpustiteľného hriechu „každý druh hriechu a rúhania bude ľuďom odpustený“. (Matúš 12:31) Možno sa teda pýtate: ‚Čo by mohlo byť také hrozné, že by to Boh nemohol odpustiť?‘

Keď už nie je možné pokánie

Ježišovo varovanie sa vzťahovalo na úmyselné a vedomé „rúhanie proti duchu“. V prípade tohto hriechu neexistuje žiadne oslobodenie od viny. „Nie, ani v tomto systéme vecí, ani v prichádzajúcom,“ dodal Ježiš. (Matúš 12:31, 32) Tí, ktorí sú vinní takýmto hriechom, nebudú vzkriesení.

Čo je rúhanie proti duchu? Také rúhanie vychádza zo srdca a odhaľuje zlý postoj a úmysel. Ak niekto úmyselne odporuje Božiemu svätému duchu, jeho hriech sa tým stáva závažnejším. Na znázornenie: V niektorých častiach sveta zákon rozlišuje medzi vraždou prvého stupňa a vraždou druhého stupňa na základe toho, či bola úmyselná, a podľa toho, ako bola spáchaná, pričom trest smrti sa dáva iba za úmyselnú alebo vopred premyslenú vraždu.

Apoštol Pavol bol kedysi rúhačom, ale povedal: „Bolo mi preukázané milosrdenstvo, lebo som bol v nevedomosti.“ ​(1. Timotejovi 1:13) Hrešiť proti svätému duchu znamená odporovať mu úmyselne. To prezrádza zlý stav srdca, ktorý dosiahol hranicu, keď už náprava nie je možná.

 Pavol mal očividne na mysli tento druh hriechu, keď napísal: „Nie je možné, aby tí, ktorí boli raz navždy osvietení a ochutnali nebeský veľkorysý dar a stali sa účastníkmi svätého ducha a ktorí ochutnali znamenité Božie slovo a moc prichádzajúceho systému vecí, ale ktorí odpadli, aby boli znovu oživení k pokániu.“ ​(Hebrejom 6:4–6) Apoštol Pavol tiež povedal: „Ak úmyselne hrešíme po prijatí presného poznania pravdy, nezostáva už žiadna obeť za hriechy.“ — Hebrejom 10:26.

Ježiša podnietilo hovoriť o neodpustiteľnom hriechu správanie niektorých náboženských vodcov v jeho dňoch. Oni však nedbali na jeho varovanie. Dali ho dokonca zabiť. Neskôr počuli o nepopierateľných dôkazoch, že svätý duch spôsobil zázrak. Dozvedeli sa, že Ježiš bol privedený späť k životu! Bolo jasné, že Ježiš je Kristus! No oni ďalej skazene konali proti svätému duchu a zaplatili rímskym vojakom, aby v súvislosti s Ježišovým vzkriesením klamali. — Matúš 28:11–15.

Varovanie pre pravých kresťanov

Prečo praví kresťania venujú pozornosť varovaniu pred neodpustiteľným hriechom? Lebo hoci máme presné poznanie o Bohu a o činnosti jeho ducha, mohlo by sa v nás vyvinúť zlé srdce. (Hebrejom 3:12) Musíme si dávať pozor, aby sme si nenamýšľali, že nám by sa niečo také nikdy nemohlo stať. Zamyslime sa nad Judášom Iškariotským. Spočiatku bol verným Ježišovým nasledovníkom. Bol vybratý ako jeden z 12 apoštolov, teda istotne mal dobré vlastnosti. Ale v určitej chvíli dovolil, aby sa v ňom začali rozvíjať zlé myšlienky a túžby, a tie ho napokon ovládli. V čase, keď bol očitým svedkom Ježišových neuveriteľných zázrakov, kradol peniaze. Potom pre peniaze vedome zradil Božieho Syna.

Niektorí ľudia, ktorí boli kedysi vernými kresťanmi, sa úmyselne odvrátili od Boha, možno pre zatrpknutosť, pýchu alebo chamtivosť, a teraz ako odpadlíci bojujú proti Božiemu duchu. Úmyselne sa stavajú na odpor tomu, čo sa zjavne vykonáva duchom. Dopúšťajú sa títo jednotlivci neodpustiteľného hriechu? Konečným Sudcom je Jehova. — Rimanom 14:12.

Namiesto toho, aby sme súdili iných, urobíme lepšie, ak sa budeme osobne strážiť pred páchaním tajných hriechov, ktoré môžu postupne zatvrdiť naše srdce. (Efezanom 4:30) A čerpajme útechu zo skutočnosti, že ak prejavujeme pokánie, Jehova nám odpustí vo veľkej miere, dokonca nám odpustí aj vážne hriechy, ktorých sme sa dopustili. — Izaiáš 1:18, 19.

[Obrázok na stranách 12, 13]

Niektorí farizeji sa dopustili neodpustiteľného hriechu