Kto zachráni dažďové lesy?

KTO chce vyriešiť problém tropických lesov, musí najprv odstrániť príčiny tohto problému. Aké príčiny? Nedá sa povedať, že tento problém spočíva len v preľudnení zeme. Úrodné oblasti by dokázali vyprodukovať dostatok potravy pre všetkých ľudí na svete, dokonca aj keby ľudí bolo ešte viac.

V skutočnosti je to tak, že v niektorých krajinách vlády znepokojuje nadmerná produkcia fariem, následkom ktorej klesá cena potravín. Niektoré vlády povzbudzujú farmárov, aby svoje pozemky využívali na rekreačné ciele, napríklad aby na nich vybudovali kempingy, golfové ihriská či parky s voľne žijúcimi zvieratami.

Prečo sa potom lesy na celom svete zmenšujú? Má to hlbšie príčiny, než sú tie, o ktorých sme hovorili.

Základné príčiny odlesňovania

Už dávno pred začiatkom súčasnej populačnej explózie mnohé vlády ničili lesy, aby získali moc a bohatstvo. Napríklad keď Britské impérium potrebovalo drevo na stavbu lodí, zničilo nielen britské dubové háje, ale aj tíkové lesy v Barme a Thajsku. Britské impérium vyrúbalo aj lesy v Indii, aby získalo palivo pre svoje železiarne. Ďalšie lesy vyklčovalo preto, aby získalo pôdu pre kaučukovníkové, kávovníkové a kakaovníkové plantáže.

Po druhej svetovej vojne začali ľudia s použitím reťazových píl a buldozérov ničiť lesy v ešte väčšom rozsahu. Ničili stále viac lesov s vysoko citlivým ekosystémom, len aby dosiahli veľký zisk.

Veľké spoločnosti skupovali obrovské plochy úrodnej pôdy a zber trhových plodín mechanizovali. Tak tisíce ľudí z vidieka prišlo o prácu a muselo sa presťahovať do miest. Ďalší boli povzbudzovaní, aby sa presťahovali do dažďových lesov. Toto územie bolo niekedy propagované ako „pôda bez ľudí pre ľudí bez pôdy“. Časom si ľudia uvedomili, aké ťažké je farmárčiť na týchto miestach, ale často bolo už príliš neskoro — obrovské pásy lesa boli zničené.

V prípade mnohých lesov sa pod rozsudok smrti podpísala aj korupcia v úradoch. Za povolenie  na ťažbu sú ľudia ochotní zaplatiť veľa peňazí. Je známe, že niektorí nečestní úradníci za úplatok vydávali krátkodobé povolenia takým spoločnostiam, ktoré lesy rabovali a nebrali pritom ohľad na ochranu prírody.

Najväčšou hrozbou pre prírodu však nie je ťažba dreva, ale vytínanie lesov s cieľom využívať pôdu na poľnohospodárske účely. V prípade, že je pôda lesa úrodná, môže byť takýto zásah ospravedlniteľný. Ale skorumpovaní a nekompetentní úradníci často zbytočne vydávali povolenia na vyklčovanie lesa tam, kde je jeho obnova už nemožná.

Ľudia ničia les aj nelegálnym spôsobom. Tajne stínajú vzácne stromy dokonca aj v národných parkoch. Niekedy režú drevo na dosky priamo v lese — čo je nehospodárne a nelegálne. Platia miestnym ľuďom, aby im na bicykloch vyviezli drevo z lesa von alebo dokonca aby im ho vyniesli na chrbte. Potom ho po zotmení odvážajú nákladnými autami po tichých horských cestách, aby sa vyhli kontrole.

Teda príčinou odlesňovania a ničenia prírody nie je vzrast populácie, ale zlé hospodárenie, chamtivosť obchodníkov, zločinnosť a skorumpovanosť vládnych úradníkov. Existuje nádej, že sa v tropických dažďových lesoch zachová obrovská rozmanitosť foriem života?

Aká je nádej pre dažďové lesy?

„Len malú časť tropických lesov na svete ľudia obhospodarujú správne,“ konštatuje kniha The Cutting Edge: Conserving Wildlife in Logged Tropical Forest. Dodáva: „V súčasnosti sa len málo lesov (ak vôbec nejaké) úspešne obhospodaruje trvalo udržateľným spôsobom.“ Trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov je naozaj možné, ale skutočnosť je iná. Na celom svete sa lesy následkom odlesňovania rapídne zmenšujú.

Pozoruhodnou výnimkou je Bolívia, kde údajne 25 percent tropického dažďového lesa má certifikát o trvalo udržateľnom obhospodarovaní. No v celosvetovom meradle je takto obhospodarované len jedno percento lesov — čo je zdrvujúco malá časť. Väčšinu tropických lesov ľudia využívajú bezohľadne. Hnacou silou v tomto ničení je sebectvo a chamtivosť. Je rozumné dúfať, že obchodníci sveta a politici zastavia tento trend a začnú chrániť naše nenahraditeľné dedičstvo?

Kniha Forests of Hope (Lesy nádeje) opisuje, aké riešenie by bolo ideálne: „Nájsť a zaviesť taký spôsob života, ktorý by bol vhodný pre ľudí na celom svete a ktorý by neničil zem s jej prírodným bohatstvom.“ Tento cieľ je pekný. Je však realistický?

Aké predsavzatie so zemou a s ľudstvom mal náš Stvoriteľ? Prvej ľudskej dvojici povedal: „Naplňte zem a podmaňte si ju a majte v podriadenosti morské ryby a nebeské lietajúce tvory a každého živého tvora, ktorý sa pohybuje na zemi.“ ​(1. Mojžišova 1:28) Teda Boh dovoľuje ľuďom, aby využívali jeho stvorenie. Mať „v podriadenosti“ však neznamená mať povolenie ničiť.

Preto vzniká otázka: Naozaj môže ľudstvo v celosvetovom meradle zmeniť svoj spôsob života a žiť tak, aby ‚neničilo zem s jej prírodným bohatstvom‘? Aby ľudia dosiahli tento cieľ, musia prejavovať lásku k blížnemu a mať úctu k Božiemu stvoreniu, čo v dnešnom svete často chýba. Veriť, že vodcovia ľudstva prijmú takýto spôsob života a budú ho presadzovať, je to isté ako veriť ilúzii.

Napriek tomu Božie Slovo predpovedá, že príde čas, keď zem bude naplnená ľuďmi, ktorí budú milovať svojich blížnych i svojho Stvoriteľa. Biblia uvádza: „Nebudú nijako škodiť ani pôsobiť skazu na celom mojom svätom vrchu; pretože zem bude istotne naplnená poznaním o Jehovovi tak, ako vody pokrývajú samotné more.“ ​(Izaiáš 11:9; Žalm 37:29; Matúš 5:5) Všimnite si, že ľudia nebudú „nijako škodiť“ ani pôsobiť „skazu“ vďaka tomu, že budú poznať Jehovu a budú ho milovať. Preto určite nebudú robiť nič, čím by ničili zem.

To nie je len sen. Už dnes Jehova zhromažďuje úprimných ľudí a vyučuje ich. Milióny ľudí po celej zemi sa z Božieho Slova učia žiť spôsobom, ktorý je založený na obetavej láske. (Ján 13:34; 1. Jána 4:21) Cieľom tohto časopisu, ako aj jeho sesterského časopisu Strážna veža je pomôcť ľuďom, aby sa dozvedeli viac o takomto spôsobe života a o tom, ako si ho môžu osvojiť. Povzbudzujeme vás stále získavať toto poznanie. Žiadne iné poznanie vám neprinesie väčšiu odmenu.

[Obrázky na strane 10]

Ľudia nebudú ničiť krásnu zem, ale sa budú o ňu starať