Pozorujeme svet

Globálna epidémia obéznych detí

„Obezita detí sa stáva globálnou epidémiou a treba začať bojovať s jej základnou príčinou, ktorou je málo hodnotná, no pritom vysoko kalorická strava,“ uvádzajú The New York Times. „Podľa Medzinárodnej komisie pre obezitu trpí v mnohých krajinách po celom svete vyše 25 percent 10-ročných detí nadváhou alebo obezitou.“ Na prvých miestach sú Malta (33 percent), Taliansko (29 percent) a Spojené štáty (27 percent). Nadváhou či obezitou trpí aj štvrtina 4- až 10-ročných detí v Chile, Mexiku a Peru. Na niektorých miestach Afriky je viac detí, ktoré majú nadváhu, ako tých, ktoré nedosahujú normálnu hmotnosť. Prečo je toľko detí obéznych? „Priemerné americké dieťa vidí ročne 10 000 reklám na jedlo, z čoho 95 percent tvoria produkty rýchleho občerstvenia, sladené nealkoholické nápoje, bonbóny a sladené cereálie — všetko vysoko kalorické, ale málo výživné výrobky,“ odpovedá The Washington Post. „Kampane na zvýšenie predaja spájajú jedlá rýchleho občerstvenia a sladené nápoje s hračkami, hrami, zberateľskými predmetmi, filmami či obľúbenými osobnosťami... Možno sa potom čudovať, že deti prijímajú asi 15 percent celkového množstva kalórií z rýchleho občerstvenia, 10 percent zo sladkých nápojov a že jedia iba polovicu z odporúčaného množstva ovocia a zeleniny?“

 Včely na odplašenie slonov

Slonia populácia v Keni rastie a to prináša aj problémy. Slony pustošia stromy a úrodu a každé dva týždne ušliapu na smrť priemerne jedného človeka. No biológ Fritz Vollrath z Oxfordskej univerzity objavil prostriedok na ich odplašenie. Keď slony vyrušia včely v úli, „náhle strácajú svoju bezstarostnosť. Dajú sa na útek a bežia celé kilometre, prenasledované včelami.“ Včely pichajú slony na zraniteľné miesta okolo očí, za uši, pod chobot a na brucho. Vollrath umiestnil obývané i prázdne úle na niektoré stromy v oblastiach buša, kde chodili slony. New Scientist uvádza, že zvieratá sa vyhli všetkým stromom, kde boli umiestnené úle so včelami, a jednej tretine stromov s prázdnymi úľmi. No zaútočili na 9 z 10 stromov, kde neboli žiadne úle. Vollrath tiež zistil, že slony sa vyhýbajú zvuku rozhnevaných včiel, aj keď vychádza iba z reproduktorov.

Pohotová reakcia na oneskorenú správu

„Pre Masajov, ktorí žijú v tomto kúte Kene [Enoosaen], kde najvyššou vecou na šírom horizonte sú akácie a žirafy, ktoré sa pasú na ich listoch, sú mrakodrapy neznámym pojmom,“ píšu The New York Times. „A tak keď sa Kimeli Naiyomah nedávno vrátil zo štúdií v Spojených štátoch, zistil, že Masajovia majú iba veľmi zahmlenú predstavu o tom, čo sa 11. septembra stalo v ďalekom meste nazývanom New York. Niektorí v tejto nomádskej komunite chovateľov dobytka o tom nevedeli vôbec nič.“ Keď Naiyomah, ktorý bol práve 11. septembra v Manhattane, povedal dedinčanom, čo na vlastné oči asi pred ôsmimi mesiacmi videl, ovládol ich smútok a chceli nejako pomôcť. Masajovia venovali na pomoc obetiam tragédie 14 kráv, ktoré patria medzi ich najcennejší majetok. No prevoz kráv by znamenal problém, a preto sa predstaviteľ amerického veľvyslanectva, ktorý ich prijímal, vyjadril, že „kravy pravdepodobne predá, kúpi masajské šperky a pošle ich do Ameriky,“ uviedli The New York Times.

Šikanovanie medzi dievčatami

„Šikanovanie medzi chlapcami máva obyčajne formu fyzickej agresie,“ uvádzajú noviny Toronto Star, kým „medzi dievčatami prevládajú skôr psychologické a citové formy“. Podľa správ dievčatá v čase dospievania prežívajú rastúce obavy a úzkosť a robia si veľké starosti s tým, ako ich vníma opačné pohlavie. Odborníci na správanie hovoria, že „dievčatá, podnecované sexuálne ladenými obrazmi v médiách, súťažia vo vplyve, aký majú na opačné pohlavie“. Denise Andrea Campbellová, bývalá prezidentka Národného akčného výboru pre postavenie žien, hovorí: „Mnohé dievčatá nevedia zvládnuť pocity hnevu a žiarlivosti.“ Preto tieto pocity „ventilujú nepriamymi a zraňujúcimi spôsobmi“. Dievčatá sa môžu obrátiť proti iným dievčatám a využívať také spôsoby, ako je ignorovanie, zlostné pohľady, klebety a šírenie rečí.

Stres na pracovisku

„Takmer jeden z piatich Kanaďanov sa vyjadril, že prežíva taký stres, že uvažoval o samovražde, aby sa zbavil emocionálneho tlaku,“ napísali The Globe and Mail. Čo je zdrojom takého stresu? V prieskume zahŕňajúcom 1002 respondentov 43 percent opýtaných uviedlo prácu. „Na moderných pracoviskách tlačíme ľudí k ich fyzickým a psychickým hraniciam,“ hovorí Shimon Dolan, pracovný psychológ a profesor na Montrealskej univerzite. „Tlak na výkon je enormný, ale zároveň je tu veľká neistota — človek nevie, či nebude zajtra bez práce.“ Ako sa Kanaďania vyrovnávajú so stresom? Najobľúbenejšie je cvičenie, uvádza Globe, „a potom je to čítanie kníh, koníčky, šport, spoločenské návštevy a trávenie času s rodinou“.

Čítanie s rodičmi deti upokojuje

„Pravidelné čítanie s rodičom môže výrazne znížiť asociálne správanie neposlušných detí, ktoré sa bijú, kradnú a klamú,“ uviedli londýnske noviny The Times. V rámci desaťtýždňovej štúdie vedenej Psychiatrickým inštitútom, ktorá zahŕňala vyše 100 päť- a šesťročných detí z centrálnej časti Londýna, boli rodičia požiadaní, aby „si ešte pred tým, ako si s deťmi sadnú k čítaniu, vypli mobilný telefón, potom povedali, o čom budú čítať, a bez náhlenia si s deťmi prelistovali úsek a pozreli obrázky“. Výsledky „jasne dokázali, že jednoduché, cieľavedomé výchovné programy môžu byť veľmi účinné pri zlepšovaní správania od útleho veku,“ píšu noviny. „To, po čom deti túžia, je pozornosť,“ povedal vedúci výskumného tímu Dr. Stephen Scott. „Čítaním s rodičmi ju môžu dostať.“

Šťastní dobrovoľníci

„Ľudia, ktorí venujú čas neplatenej práci, hovoria, že sú výrazne spokojnejší so svojím zamestnaním, pracovným časom, spoločenskými kontaktmi a duchovnosťou ako ktorákoľvek iná skupina,“ uviedli The Sydney Morning Herald. Skupina výskumníkov v Austrálii vo svojom prieskume zistila, že dobrovoľníci „sú veľmi spokojní so svojím zdravím, množstvom voľného času i s jeho využitím,“ píše sa v správe. Profesor Bob Cummins z Deakinovej univerzity uviedol, že Austrália je bohatá na dobrovoľníkov — 32 percent Austrálčanov vykonáva nejakú neplatenú prácu. Noviny Herald okrem toho napísali, že tí, ktorí pracovali vyše 60 hodín týždenne — väčšinou opatrovateľky —, „sú spokojnejší so svojím zdravím a prácou ako ľudia, ktorí pracovali menej hodín“.

Plavba severovýchodnou cestou

Skupine nemeckých cestovateľov sa na štvrtý pokus podarilo preplaviť na 18-metrovom člne severovýchodnou cestou, napísali londýnske noviny Independent. Táto cesta vedie pozdĺž severného pobrežia Ruska, zvyčajne lemovaného ľadom. Prvýkrát ju zdolal v roku 1879 švédsky cestovateľ Adolf Nordenskjöld. Jeho loď bola poháňaná parným motorom a pomocou plachiet. „Ešte som nevidel túto morskú cestu s takým malým množstvom ľadu ako toto leto,“ povedal vedúci skupiny Arved Fuchs. „Domnievame sa, že to bolo kombináciou globálneho otepľovania a nezvyčajných poveternostných podmienok, ktoré zadržali ľad ďalej od pobrežia a umožnili nám prejsť.“ S využitím ultraľahkého hydroplánu a satelitných záberov zachytávajúcich pohyb ľadových krýh, no bez pomoci ľadoborca, zvládli 15 000-kilometrovú plavbu z nemeckého Hamburgu do ruského mesta Providenija v zálive pri Beringovom mori za 127 dní. Posádka mala stravné balíčky podobné balíčkom astronautov. No jeden člen posádky povedal: „Jediným skutočným problémom bolo žiť štyri mesiace na malom priestore s 11 ďalšími ľuďmi.“