Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Šikanovanie — celosvetový problém

Šikanovanie — celosvetový problém

Šikanovanie — celosvetový problém

„Ak zajtra prídeš do školy, zabijeme ťa.“ — Takto sa kanadskej študentke Kristen telefonicky vyhrážal neznámy dievčenský hlas. *

„Nie som precitlivelá, ale dospela som až do takého stavu, že som nechcela chodiť do školy. Bolieval ma žalúdok a každé ráno som po raňajkách vracala.“ Spomína na svoju skúsenosť so šikanovaním Hiromi, mladá študentka z Japonska.

STRETLI ste sa niekedy so šikanovaním? Väčšina z nás sa s tým pravdepodobne už stretla. Možno to bolo v škole, na pracovisku alebo dokonca v rodine — kde sa v dnešnej dobe takéto zneužívanie sily vyskytuje znepokojujúco často. Napríklad istý britský zdroj odhaduje, že 53 percent dospelých slovne šikanuje ich manželský partner alebo druh, s ktorým žijú v spoločnej domácnosti. Šikanovanie sa týka tak mužov, ako aj žien, a to bez ohľadu na to, z akej spoločenskej vrstvy pochádzajú a v ktorej časti sveta žijú. *

Čo je vlastne šikanovanie? Nie je to presne to isté čo obťažovanie alebo vyhrážanie sa. Šikanovanie netvorí jeden alebo niekoľko nepríjemných zážitkov, ale často sa skladá skôr z mnohých malých incidentov, ktoré sa časom hromadia. Podľa psychológa Dana Olweusa, priekopníka v systematickom štúdiu šikanovania, sa toto správanie bežne vyznačuje napríklad bezdôvodnou agresívnosťou a výraznou nerovnováhou v sile.

Všetky aspekty šikanovania asi nemožno zhrnúť do jednej definície, ale šikanovanie bolo označené ako „úmyselná, vedomá túžba ubližovať druhému človeku a vyvolávať v ňom pocit strachu“. Tento pocit nie je spôsobený iba tým, čo sa momentálne deje, ale aj strachom z toho, čo sa môže stať. K taktikám šikanujúceho môže patriť ostrý výsmech, neustála kritika, urážky, ohováranie a nerozumné požiadavky. — Pozri rámček na 4. strane.

Kristen, ktorá je spomenutá v úvode, trpela šikanovaním väčšinu rokov, čo chodila do školy. Na základnej škole jej dávali do vlasov žuvačky, vysmievali sa jej pre to, ako vyzerá, a vyhrážali sa jej bitkou. Na strednej škole sa to ešte zhoršilo — až do tej miery, že dostávala výhražné telefonáty. Teraz má 18 rokov a hovorí: „Škola je miesto, kde človek očakáva, že sa bude učiť, a nie že ho bude niekto zastrašovať a vyhrážať sa mu smrťou.“

Jedna odborníčka na duševné zdravie hovorí: „Je to smutný, ale bežný prejav ľudskej povahy. Niektorí ľudia sa cítia lepšie, keď môžu niekoho ponižovať.“ Ak sa to stupňuje, môže to viesť k násilnej odvete, ba až k tragédii. Napríklad v jednom dopravnom podniku sa istému zamestnancovi, ktorý mal chybu reči, vysmievali a šikanovali ho do takej miery, že nakoniec zabil štyroch svojich spolupracovníkov a potom sa zastrelil.

Šikanovanie existuje vo všetkých krajinách

Šikanovanie medzi školopovinnými deťmi je rozšírené na celom svete. Jeden prieskum, ktorého výsledky boli uverejnené v časopise Pediatrics in Review, ukázal, že 14 percent detí v Nórsku buď šikanuje druhé deti, alebo je obeťou šikanovania. V Japonsku 15 percent detí na prvom stupni základnej školy povedalo, že sú šikanované, a v Austrálii a Španielsku tento problém postihuje 17 percent žiakov. Jeden britský odborník odhaduje, že v jeho krajine sa šikanovanie týka 1,3 milióna detí.

Amos Rolider, profesor na Emek Yizre’el College, urobil prieskum medzi 2972 žiakmi v 21 školách. Podľa novín The Jerusalem Post tento profesor zistil, že „až 65 percent žiakov sa sťažovalo, že ich spolužiaci už niekedy udreli, kopli, strčili do nich alebo ich obťažovali“.

Novým, rafinovaným spôsobom šikanovania je takzvané digitálne šikanovanie — posielanie výhražných textových správ cez mobilný telefón alebo cez počítač. Mladí tiež vytvárajú webové stránky, na ktorých vyjadrujú svoju nenávisť k obeti a uvádzajú aj informácie z jej súkromného života. Podľa psychologičky Dr. Wendy Craigovej z Queen’s University v Kanade táto forma šikanovania „môže dieťaťu, ktoré je jeho obeťou, veľmi uškodiť“.

Na pracovisku

Šikanovanie je jednou z najčastejších príčin sťažností, ktoré sa týkajú násilia na pracovisku. V niektorých krajinách je to dokonca častejší problém ako rasová diskriminácia či sexuálne obťažovanie. Ročne trpí šikanovaním približne každý piaty zamestnaný človek v Spojených štátoch.

V správe, ktorú v roku 2000 uverejnil britský Inštitút vedy a techniky pri Manchesterskej univerzite, sa uvádzalo, že z 5300 zamestnancov v 70 organizáciách až 47 percent povedalo, že v posledných piatich rokoch boli svedkami šikanovania. Jeden prieskum Európskej únie z roku 1996, založený na 15 800 rozhovoroch uskutočnených v jej 15 členských štátoch, ukázal, že zastrašovanie alebo šikanovanie zažilo 8 percent pracovníkov — čo je asi 12 miliónov ľudí.

Či už k šikanovaniu dochádza na školskom dvore, alebo na pracovisku, zdá sa, že vždy má jeden spoločný prvok — zneužívanie sily na ubližovanie alebo ponižovanie. Ale prečo niektorí ľudia šikanujú druhých? Aké to má následky? A čo sa s tým dá robiť?

[Poznámky pod čiarou]

^ 2. ods. Niektoré mená boli zmenené.

^ 4. ods. Hoci v týchto článkoch je za šikanujúceho často označovaný muž, uvedené zásady platia aj v prípade šikanujúcich dievčat či žien.

[Rámček na strane 4]

Formy šikanovania

Fyzické šikanovanie: Túto formu šikanovania možno odhaliť najľahšie. Násilníci si vybíjajú hnev tým, že svoju obeť bijú, strkajú do nej, kopú ju alebo ničia jej majetok.

Slovné šikanovanie: Šikanujúci slovami ubližujú svojej obeti a ponižujú ju — nadávkami, urážkami alebo neustálym ostrým výsmechom.

Ničenie vzťahov: Šikanujúci svoju obeť škaredo ohovárajú. K tomuto spôsobu šikanovania sa uchyľujú najmä ženy.

Reakcia na šikanovanie: V niektorých prípadoch obeť šikanovania sama začne šikanovať iných. Samozrejme, to, že taký človek trpel šikanovaním, neospravedlňuje jeho správanie, iba ho pomáha vysvetliť.

[Prameň]

Zdroj: Kniha Take Action Against Bullying (Zasiahnite proti šikanovaniu), Gesele Lajoiová, Alyson McLellanová a Cindi Seddonová