Čo o tom hovorí Biblia?

Požehnáva nás Boh bohatstvom?

„Jehovovo požehnanie — je to, čo obohacuje, a on k nemu nepridáva žiadnu bolesť.“ — Príslovia 10:22.

ZNAMENÁ citovaný biblický text, že Boh požehnáva svojich služobníkov tak, že im dáva hmotné bohatstvo? Niektorí si to myslia. Pouvažujme nad tým, čo napísal kazateľ jednej letnicovej cirkvi v Austrálii: „V tejto knihe vám poviem, prečo potrebujete viac peňazí a ako ich môžete získať... Som presvedčený, že ak sa vám podarí zmeniť zmýšľanie a osvojiť si správny názor na peniaze, budete mať v živote Božie požehnanie, budete žiť v blahobyte a už nikdy nebudete mať problémy s peniazmi.“

Toto tvrdenie však naznačuje, že chudobní ľudia nemajú Božiu priazeň. Je hmotný blahobyt naozaj dôkazom Božieho požehnania?

Požehnaní na určitý účel

V Biblii sú uvedené prípady, keď Boh požehnával verných služobníkov bohatstvom. Napríklad Jakob odišiel z domu iba s palicou, ale o 20 rokov sa vracal s takým množstvom oviec, dobytka a oslov, že z nich vytvoril dva tábory. Podľa Biblie bol Jakobov blahobyt darom od Boha. (1. Mojžišova 32:10) Ďalším príkladom je Jób. Prišiel o celý majetok, ale Jehova ho neskôr požehnal a dal mu „štrnásťtisíc oviec a šesťtisíc tiav a tisíc záprahov rožného statku a tisíc oslíc“. (Jób 42:12) A kráľovi Šalamúnovi dal Jehova bohatstvo, o ktorom sa hovorí dodnes. — 1. Kráľov 3:13.

Na druhej strane sa v Biblii píše aj o mnohých verných a poslušných Božích ctiteľoch, ktorí boli chudobní. Z toho je zrejmé, že Boh netrestal jedných chudobou, zatiaľ čo by druhých požehnával blahobytom. Teda na aký účel dal Boh niektorým ľuďom bohatstvo?

 V každom z uvedených prípadov je to inak. Keď Boh v hmotnom ohľade požehnal Jakoba, položil základ na vytvorenie národa, z ktorého malo prísť sľúbené Semeno. (1. Mojžišova 22:17, 18) Blahobyt v prípade Jóba rozptýlil akékoľvek pochybnosti o tom, kto tomuto vernému mužovi spôsobil nešťastie, a tak bohatstvo poslúžilo na posvätenie Jehovovho mena. (Jakub 5:11) A Šalamún využil veľkú časť bohatstva, ktoré mu dal Boh, na výstavbu veľkolepého chrámu. (1. Kráľov 7:47–51) Je zaujímavé, že Jehova okrem toho Šalamúna podnietil, aby na základe osobnej skúsenosti zapísal, že bohatstvo má obmedzenú hodnotu. — Kazateľ 2:3–11; 5:10; 7:12.

Ako nás Boh požehnáva

Ježiš učil svojich nasledovníkov, aký je zdravý postoj k peniazom. V súvislosti s majetkom im povedal: „Prestaňte byť úzkostliví.“ Argumentoval tým, že ani Šalamún v celej svojej sláve nebol oblečený tak ako poľné ľalie. A dodal: „Ak Boh tak oblieka poľné rastlinstvo... nebude tým skôr obliekať vás, vy maloverní?“ Ježiš uistil svojich nasledovníkov, že ak budú hľadať najprv Kráľovstvo a Božiu spravodlivosť, potom jedlo, oblečenie a bývanie im budú pridané. (Matúš 6:25, 28–33) Ako sa spĺňa tento sľub?

Ak v živote uplatňujeme biblické rady, vedie to predovšetkým k duchovným požehnaniam. (Príslovia 10:22) Ale taký život prináša aj iný úžitok. Napríklad kresťania dostávajú v Božom Slove pokyn: „Zlodej nech už nekradne, ale radšej nech tvrdo pracuje.“ ​(Efezanom 4:28) V Písme sa tiež uvádza: „Kto pracuje nedbalou rukou, bude mať málo prostriedkov, ale ruka usilovného, tá ho obohatí.“ ​(Príslovia 10:4) Zamestnávatelia často radšej prijmú poctivých a usilovných kresťanov, ktorí sa držia týchto rád, ako niekoho iného. To môže byť jedna forma požehnania.

Navyše kresťania sa z Biblie učia vyhýbať hazardnému hraniu, ktoré je prejavom chamtivosti, fajčeniu, ktoré človeka znečisťuje, a opíjaniu, ktoré človeka degraduje. (1. Korinťanom 6:9, 10; 2. Korinťanom 7:1; Efezanom 5:5) Ľudia, ktorí poslúchajú tieto rady, majú menšie výdavky a lepšie zdravie.

Cennejšie ako striebro alebo zlato

Teda hmotný blahobyt nemožno považovať za jediný ukazovateľ toho, či má niekto Božie schválenie a požehnanie, alebo nie. Napríklad Ježiš odhalil duchovnú chudobu niektorých kresťanov v Laodicei, keď im povedal: „Hovoríš: ‚Som bohatý a nadobudol som bohatstvo a nič nepotrebujem,‘ ale nevieš, že si biedny a poľutovaniahodný a chudobný a slepý a nahý.“ ​(Zjavenie 3:17) Naproti tomu chudobným, ale duchovne zdravým kresťanom v Smyrne Ježiš povedal: „Poznám tvoje súženie a chudobu — ale si bohatý.“ ​(Zjavenie 2:9) Títo kresťania boli verní, a preto im prenasledovatelia pravdepodobne spôsobovali finančné ťažkosti. Ale oni vlastnili oveľa cennejšie bohatstvo, ako je striebro alebo zlato. — Príslovia 22:1; Hebrejom 10:34.

Jehova Boh požehnáva úsilie ľudí, ktorí sa snažia konať jeho vôľu. (Žalm 1:2, 3) Dáva im silu a prostriedky na to, aby dokázali zvládnuť skúšky, postarať sa o rodinu a hľadať najprv jeho Kráľovstvo. (Žalm 37:25; Matúš 6:31–33; Filipanom 4:12, 13) Praví kresťania teda nepovažujú za hlavný prejav Božieho požehnania hmotné veci, ale usilujú sa byť „bohatí v znamenitých skutkoch“. Tým, že si rozvíjajú blízky vzťah k Stvoriteľovi, ‚bezpečne si zhromažďujú znamenitý základ do budúcnosti‘. — 1. Timotejovi 6:17–19; Marek 12:42–44.