Mojím náboženstvom bola veda
Mojím náboženstvom bola veda
Rozpráva Kenneth Tanaka
„PRAVDA vás oslobodí.“ Tieto slová, ktoré sú na jednom znaku Kalifornského technického inštitútu (Caltech), ma motivovali nadobudnúť čo najhlbšie vedecké poznatky. Keď som sa v roku 1974 zapísal na tento inštitút, nastúpil som dráhu vedca. V Caltechu som ukončil bakalárske a magisterské štúdium geológie a ďalej som pokračoval na Kalifornskej univerzite v Santa Barbare.
Ako sa zo mňa stával vedec, prechádzal som tiež veľkými zmenami v názoroch a hodnotách. Moje poznatky o evolučnej teórii úplne zatlačili vieru v Boha, ale neskôr som bol nútený svoje názory prehodnotiť. Ako sa výskumný pracovník v odbore geológie stal aj oddaným ctiteľom Boha? Dovoľte, aby som vám to vysvetlil.
Už ako chlapca ma fascinoval vesmír
Veda ma silne priťahovala už odmala. Vyrastal som v Seattli v štáte Washington a moji rodičia ma vždy viedli k tomu, aby som sa snažil získať čo najvyššie akademické vzdelanie. Rád som čítal o vesmíre — o stavebných prvkoch hmoty a života, základných silách, priestore, čase a relativite. Keď som mal asi osem rokov, v škole si všimli môj veľký záujem o vedu a zariadili, aby som každý týždeň chodil k súkromnému učiteľovi prírodných vied.
V tom čase som chodil do nedeľnej školy baptistickej cirkvi, ale bolo to hlavne preto, aby som mohol chodiť na túry a do
táborov. Ostatní členovia mojej rodiny nemali záujem o náboženstvo ani o Boha. Ale keď som sa oboznámil s históriou a hrôzami, ktoré napáchalo náboženstvo, aj ja som kvôli svojmu svedomiu s cirkevnými aktivitami skončil. Začal som tiež pochybovať o existencii Boha, pretože som si myslel, že veda je schopná vysvetliť takmer všetko.Mením smerovanie — ale nie naposledy
Podal som si prihlášku na vysokú školu, aby som študoval fyziku, ale v poslednom ročníku strednej školy som sa prihlásil na hodiny geológie. V rámci týchto hodín sme chodili na exkurzie k pozoruhodným skalným východom hornín v štáte Washington. Vtedy som si pomyslel, že by bolo úžasné skombinovať moju lásku k prírode s mojou láskou k vede.
A tak keď som prišiel na univerzitu, hneď som zmenil študijný odbor a vybral som si geológiu. Chodil som aj na prednášky zamerané na geologické obdobia a vývoj Zeme, ktorých štúdium sa opieralo o fosílne záznamy. Pri skamenelinách sme sa učili, že jednotlivé druhy sa vyvinuli. Pochopil som, že evolúciu treba ešte len dokázať. Ale i keď bola zatiaľ len teóriou, zdala sa rozumným vysvetlením dostupných geologických dôkazov, hlavne v porovnaní so všeobecne rozšíreným kreacionizmom. Keď som sa dozvedel, že v škole sa má konať diskusia medzi kreacionistami a evolucionistami, rozhodol som sa, že na ňu nepôjdem. Bolo evidentné, že Zem nebola vytvorená len za jeden týždeň — ako tvrdia niektorí kreacionisti!
Hoci som mal silné protináboženské názory, geologické študijné cesty, ktoré som podnikol po juhozápade Spojených štátov, ma prinútili prehodnotiť svoje názory na existenciu Boha. Keď som sa v noci na púšti pozeral na prekrásnu, jasnú hviezdnu oblohu, musel som uznať, že vesmír stvoril Boh. Astronómovia potvrdili, že vesmír mal začiatok, ale uvedomil som si, že nikdy nebude čisto vedecky vysvetlené, prečo sa to stalo. Zdalo sa rozumné veriť, že vesmír, ktorého súčasťou sme aj my, naprojektoval a vytvoril inteligentný, mocný Stvoriteľ.
Mapujem Mars a kladiem si otázky
V roku 1983 som ako 27-ročný dosiahol doktorát v odbore geológie. V tom čase som už robil geologické mapovanie Marsu pre Americký úrad pre geologický prieskum. Odvtedy som pre odbornú i laickú verejnosť vydal desiatky vedeckých článkov a máp týkajúcich sa planetárnej geológie. Pracoval som v poradných výboroch Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA), kde som asistoval pri vesmírnych misiách na Mars. V rámci týchto výskumných a pracovných povinností som sa zoznámil s mnohými uznávanými astronómami z rôznych krajín, univerzít a výskumných ústavov.
Poznanie a skúsenosti v oblasti výskumu, ktoré som takto získal, postupne upravovali moje naivné detské názory na vedu. Začal som chápať, že veda nepozná a ani nikdy nebude poznať odpovede na všetky otázky. Uvedomil som si hlavne to, že veda nedáva trvalý zmysel života. Súčasné vedecké názory predpovedajú, že vesmír sa buď zrúti do seba, alebo sa rozptýli do beztvarej hmoty. Teda aký zmysel by mohla mať existencia, ak je naším nezvratným osudom neexistencia?
Naberám nový smer
V septembri 1981, keď som býval vo Flagstaffe v Arizone, prišiel som do kontaktu s Jehovovými svedkami. Prijal som ponuku biblického štúdia, pretože som im chcel dokázať, že ani oni, ani Biblia nemajú pravdu. A chcel som tiež konečne zistiť, čo presne Biblia obsahuje.
Niekoľko hodín týždenne som strávil starostlivým skúmaním biblických náuk. Na moje prekvapenie som na stránkach Biblie našiel veľké poznanie a hlboké porozumenie. 2. Timotejovi 3:1.
Fascinovalo ma skúmanie vedeckej presnosti Biblie a spĺňania stoviek detailných proroctiev týkajúcich sa udalostí, ktoré sa odohrali počas tisícov rokov ľudskej histórie. Zvlášť na mňa zapôsobilo, ako kombinácia viacerých biblických proroctiev — v knihách Daniel a Zjavenie — poskytuje spoľahlivé dôkazy, že žijeme v „posledných dňoch“. —Tým, že som začal študovať Bibliu, nevedomky som išiel v šľapajach uznávaných ľudí. Neskôr som sa dozvedel, že sir Isaac Newton, ktorého považujeme za jedného z najväčších géniov vedy všetkých čias, obdivoval Bibliu a intenzívne ju študoval. Podobne ako Newton, aj ja som sa zameral na proroctvá v Danielovi a Zjavení, ktoré predpovedajú najvýznamnejšie historické udalosti a vývoj presne tak, ako sa skutočne odohrali. * Ale oproti Newtonovi som mal nespornú výhodu, pretože žijem v čase, keď sa už mnohé proroctvá splnili alebo sa práve spĺňajú. Prekvapilo ma, že tieto proroctvá sa týkajú rôznych udalostí a časových období, sú rozsiahle a ich splnenie je nesporné a nepopierateľné. Bolo to, akoby sa mi otvorili oči, keď som si uvedomil, že hoci celú Bibliu napísalo vyše 40 mužov počas 1600 rokov, obsahuje vnútorne ucelené, zrozumiteľné a závažné posolstvo o základných udalostiach, ktoré čakajú ľudstvo v budúcnosti.
Ale viery v evolúciu som sa nevzdal len tak ľahko. Uznával som významné vedecké osobnosti, ktoré podporovali túto teóriu. Napriek tomu som zistil, že všetky biblické výroky o hmotnom svete sa úplne zhodujú so známymi faktmi a nedajú sa vyvrátiť.
Začal som si uvedomovať, že ak niekto chce získať úplné porozumenie rozsiahleho a vnútorne prepojeného obsahu Biblie, nemôže vynechať ani jednu náuku, teda ani správu o stvorení v 1. Mojžišovej. Preto som prišiel k záveru, že jediným rozumným riešením je uznať pravdivosť celej Biblie.
Vytrvalo hľadám pravdu
Keď som sa zúčastňoval na oficiálnom vedeckom výskume, často som videl, ako sa mnohé teórie začínajú všeobecne akceptovať, len aby sa neskôr dokázalo, že sú nesprávne. My vedci zápasíme okrem iného s tým, že náš predmet výskumu je zložitý a naše informácie a výskumné nástroje sú obmedzené. Preto som sa naučil byť opatrný a neprijímať ako fakt nepodložené teórie bez ohľadu na to, ako starostlivo boli vytvorené.
Musíme uznať, že veda nemôže vysvetliť mnohé základné veci vo svete prírody. Napríklad prečo sú stavebné prvky života a fyzikálne zákony, ktoré ich riadia, tak dokonale prispôsobené na to, aby podporovali zložité životné procesy a ekosystémy? Zatiaľ čo veda nemá prostriedky na to, aby odhalila Boha, jeho inšpirované Slovo nám poskytuje presvedčivé dôkazy o jeho existencii a o tom, čo ako Stvoriteľ robí. (2. Timotejovi 3:16) Keď máme toto duchovné poznanie, môžeme spoznať Toho, ktorý stojí za silou, múdrosťou a krásou viditeľnou v našom hmotnom svete.
O vedeckej spoľahlivosti Biblie som sa utvrdil, keď som si dôkladne preštudoval viaceré publikácie Jehovových
svedkov, medzi nimi knihy Ako vznikol život? Evolúciou, alebo stvorením? a Existuje Stvoriteľ, ktorý má o vás záujem? Tieto publikácie rozoberajú zložité vedecké témy a objasňujú výsledky nedávnych výskumov a závery popredných odborníkov. A navyše poukazujú na súlad známych vedeckých faktov so správnym porozumením Biblie.Napríklad ukazujú, že skameneliny potvrdzujú základnú postupnosť objavovania sa foriem života, tak ako o tom píše 1. kniha Mojžišova. Ďalej hovoria o stvoriteľskom dni, ktorý mohli ľudia v staroveku chápať aj ako dlhšie časové obdobie, podobne ako dnes veda využíva pojmy „doba“ a „éra“, keď opisuje vývoj Zeme. Teda Biblia nie je v rozpore s vedeckými závermi. Naznačuje, že stvoriteľské dni trvali dlhé časové obdobie. Nepodporuje záver kreacionistov, ktorí sa domnievajú, že každý stvoriteľský deň trval 24 hodín.
Viera verzus ľahkovernosť
Ako vedec neuznávam ľahkovernosť. Ale vysoko si vážim dobre podloženú vieru. Takáto spoľahlivá viera je definovaná v Hebrejom 11:1: „Viera je isté očakávanie vecí, v ktoré dúfame, zrejmý dôkaz skutočností, hoci ich nevidíme.“ Dôvera v Božie sľuby je založená na pevných dôkazoch, že Bibliu inšpiroval Boh. Pochopil som, že všeobecne prijímané, ale nepodložené náboženské doktríny, ktoré protirečia Písmam, sú bezpredmetné. Sú to napríklad náuky o nesmrteľnej duši, pekle a Trojici. Mnohé takéto mylné náuky majú korene v starovekej filozofii a mytológii alebo v slabom poznaní Biblie. Väčšina veriacich ľudí dnes sa drží nepravdivých náuk, ktorých výsledkom je ‚slepá viera‘, a to je dôvod, prečo mnohí vedci náboženstvo neuznávajú.
Keďže som vedec, mojou prvoradou zodpovednosťou je definovať, obhajovať a zverejňovať výsledky svojho výskumu. Podobne som cítil zodpovednosť učiť iných biblické pravdy, pretože žiadne iné poznanie nie je také dôležité. Ujal som sa tejto odmeňujúcej aktivity a približne pred 20 rokmi som bol ako Jehovov svedok pokrstený. Od septembra 2000 som zvýšil čas mojej kazateľskej činnosti na priemerne 70 hodín mesačne. Odvtedy som mal výsadu viesť biblické štúdiá až s desiatimi ľuďmi mesačne a videl som, ako sa niektorí študenti stali horlivými učiteľmi Biblie.
Stále rád skúmam Mars a iné planéty vo vesmíre pomocou „očí“ dômyselných zariadení, ktoré vysielame, aby sme preskúmali okolitý vesmír. Veda musí odhaliť ešte veľa záhad. Teším sa na čas, keď túžba po duchovnom i vedeckom poznaní uspokojí našu zvedavosť a prinesie odpovede na naše najhlbšie otázky. Dospel som k poznaniu, že pravý zmysel života závisí od presného poznania Boha a jeho predsavzatia s ľuďmi. To je skutočný zmysel Ježišových slov, ktoré sú na znaku Caltechu: „Pravda vás oslobodí.“ — Ján 8:32.
[Poznámka pod čiarou]
^ 18. ods. Sir Isaac Newton v knihe Observations Upon the Prophecies of Daniel, and the Apocalypse of St. John (Poznámky k Danielovým proroctvám a k Apokalypse sv. Jána), ktorá vyšla v roku 1733, ocenil proroctvá biblických kníh Daniel a Zjavenie.
[Zvýraznený text na strane 19]
„Myslel som si, že veda je schopná vysvetliť takmer všetko“
[Zvýraznený text na strane 20]
„Veda nepozná a ani nikdy nebude poznať odpovede na všetky otázky“
[Zvýraznený text na strane 21]
„Na stránkach Biblie som našiel veľké poznanie a hlboké porozumenie“
[Mapy na strane 18]
Mapa Marsu
[Obrázky na strane 20]
Podobne ako na Newtona, aj na mňa zapôsobili biblické knihy Daniel a Zjavenie
[Prameň ilustrácie]
University of Florida
[Obrázok na strane 21]
O to, čo som sa dozvedel z Biblie, sa delím s inými
[Pramene ilustrácií na strane 18]
Vľavo hore: S láskavým dovolením USGS Astrogeology Research Program, http://astrogeology.usgs.gov; mapa Marsu: National Geographic Society, MOLA Science Team, MSS, JPL, NASA; povrch Marsu: NASA/JPL/Caltech
[Prameň ilustrácie na strane 21]
Fotografia vesmíru: J. Hester a P. Scowen (AZ State Univ.), NASA