Od našich čitateľov
Od našich čitateľov
Cukrovka Zo srdca Vám ďakujem za sériu článkov „Život s cukrovkou“. (8. mája 2003) S cukrovkou bojujem už od štyroch rokov. Vždy som si myslela, že také veci ako manželstvo a služba celým časom sú pre mňa nedosiahnuteľné. Tieto články mi však dali nádej. Teraz, keď mám 17 rokov, som si dala za cieľ službu celým časom a urobím všetko pre to, aby som ho dosiahla.
T. A., Japonsko
Myslím si, že rada, aby rodina a priatelia nepresviedčali chorých na cukrovku, aby jedli nevhodné jedlá, je veľmi dobrá. Pre mňa je veľmi náročné navariť jedlo pre rodinu a nedať si z neho nič. Pre tých, ktorí nemajú cukrovku, sa to môže zdať ako maličkosť, ale verte mi, nie je to ľahké!
V. N., Taliansko
Som zdravotná sestra, ale pritom aj učiteľka. Začiatkom ďalšieho semestra budem svojich študentov učiť o cukrovke. Obrázok na stranách 8 a 9 je ľahko zrozumiteľný a určite ho pri vyučovaní využijem. Ďakujem Vám za to, že uverejňujete také jednoduché články s lekárskou tematikou.
C. B., Francúzsko
Ďakujem Vám za články o cukrovke. Ja túto chorobu osobne nemám, ale má ju moja 14-ročná sestra. Teraz presne chápem, čím prechádza. Je pravda, že jej choroba si aj odo mňa vyžaduje určité obete, ale zďaleka to nie je také náročné ako žiť s cukrovkou!
E. D. M., Taliansko
Moja mama má cukrovku už päť rokov. Keďže bývam od nej dosť ďaleko, často mám obavy o jej zdravie. Chcem jej poslať výtlačok tohto časopisu. Dúfam, že jej pomôže, keď už ja tam nemôžem byť.
R. W., Indonézia
Zranenie Potešil ma článok „Ako jedno zranenie zmenilo môj život“. (22. apríla 2003) Pomáha mi vyrovnať sa so zranením chrbtice, ktorým trpím už vyše 30 rokov. Zažil som veľa z toho, čo zažil brat Stanley Ombeva. Je utešujúce uistiť sa, že Božie Slovo pomáha človeku spoliehať sa na Jehovu.
G. G., Spojené štáty
Hlboko na mňa zapôsobilo, ako brat Ombeva otvorene opisuje svoju reakciu na telesné postihnutia, ktoré má. Musela som pokorne uznať, že moje problémy sú nepatrné v porovnaní s tým, čo musí prežívať on. Tento článok mi pomohol byť vďačnou za to, čo mám.
S. C., Kanada
Úžasné! Iba takto môžem opísať tento článok. Jednoducho som sa nevedel od neho odtrhnúť. Bolo úžasné vidieť, ako Písma nadobudli pre brata Ombevu celkom nový význam, keď ich najviac potreboval. Pomôže mi to prejavovať viac súcitu, keď budem poskytovať pomoc iným.
R. G., Spojené štáty
Pre mňa bolo povzbudzujúce dozvedieť sa, že aj kresťan, ktorý slúži ako zborový starší, pociťoval takýto hnev a uznáva, že si to vyžaduje čas, kým sa človek s takouto situáciou vyrovná. Brat Ombeva sa zmienil o tom, že ani vtedy, keď trpel najviac, sa nikdy nestal nečinným v službe. Som odhodlaná konať podobne.
M. K., Japonsko
Keď som bola mladšia, toľkokrát som spadla, že následkom toho teraz trpím. Pociťujem neustálu bolesť, mám problémy s chodením a mám málo energie. Som nešťastná z toho, že sa už nemôžem toľko venovať kresťanskej službe. Ale prečítať si o tom, ako sa brat Ombeva vyrovnal so svojím problémom, mi pomohlo. Veľmi pekne Vám ďakujem!
E. E., Spojené štáty