Mladí ľudia sa pýtajú...

Prečo nás Boh necháva trpieť?

„Boh je v nebi, kde je dobre, zatiaľ čo my tu dole trpíme.“ — Mary. *

DNEŠNÍ mladí ľudia sa narodili do krutého sveta. Zdá sa, že tragické zemetrasenia a prírodné katastrofy, pri ktorých zomierajú tisíce ľudí, sú na dennom poriadku. Vojny a teroristické útoky sú hlavnou témou správ. Choroby, zločinnosť a nehody nás pripravujú o našich milovaných. Aj Mary citovaná v úvode zažila vo svojej rodine tragédiu. Tie trpké slová vyslovila po otcovej smrti.

Keď sa nás osobne dotkne nejaká tragédia, je normálne pociťovať frustráciu, stratu či dokonca hnev. Môžeš si klásť otázky: ‚Prečo sa to muselo stať?‘ ‚Prečo práve mne?‘ a ‚Prečo teraz?‘ Takéto otázky si žiadajú uspokojivé odpovede. Ale keď chceme nájsť správne odpovede, musíme sa obrátiť na správny zdroj. Treba však pripustiť, že tak ako povedal mladý Turrell, ľudia sú niekedy „príliš zranení, než aby dokázali uvažovať o veciach s chladnou hlavou“. Preto možno budeš  musieť najprv nájsť spôsob, ako svoje city trochu upokojiť, aby si mohol uvažovať — logicky a racionálne.

Nepríjemná realita

Môže byť nepríjemné uvažovať o smrti a utrpení, ale tieto veci sú jednoducho súčasťou života. Jób to dobre vystihol: „Človek zrodený zo ženy má krátky život a je presýtený nepokojom.“ — Jób 14:1.

Biblia sľubuje nový svet, v ktorom „bude bývať spravodlivosť“. (2. Petra 3:13; Zjavenie 21:3, 4) No skôr ako budú vytvorené tieto ideálne podmienky, musí ľudstvo prejsť obdobím nebývalého zla. Biblia hovorí: „Vedz, že v posledných dňoch nastanú kritické časy, s ktorými sa bude dať ťažko vyrovnať.“ — 2. Timotejovi 3:1.

Ako dlho bude toto ťažké obdobie trvať? Ježišovi učeníci položili viac-menej rovnakú otázku. Ježiš im však nepovedal konkrétny deň ani hodinu, v ktorú by sa mal tento systém vecí plný utrpenia skončiť. Namiesto toho im povedal: „Kto vytrvá až do konca, bude zachránený.“ ​(Matúš 24:3, 13) Ježišove slová nás povzbudzujú, aby sme sa na veci pozerali z dlhodobého hľadiska. Musíme byť pripravení na to, že pred príchodom konca sa stretneme ešte s mnohými nepríjemnými situáciami, ktoré bude treba zvládnuť.

Je na vine Boh?

Je rozumné hnevať sa na Boha za to, že pripúšťa utrpenie? Nie. Veď Boh sľúbil, že ukončí všetko utrpenie. Nie je ani rozumné myslieť si, že priamo Boh pôsobí, aby sa diali zlé veci. Mnohé tragické udalosti sú jednoducho výsledkom zhody okolností. Predstav si napríklad, že pod náporom vetra spadne strom a niekoho vážne zraní. Ľudia možno povedia, že to bol Boží trest. Ale Boh nespôsobil, aby strom spadol. Biblia nám pomáha pochopiť, že v takýchto udalostiach jednoducho hrá úlohu „čas a nepredvídaná udalosť“. — Kazateľ 9:11.

K utrpeniu môžu niekedy viesť aj zlé rozhodnutia. Dajme tomu, že mladí sa rozhodnú piť alkohol a potom nasadnú do auta. Možno spôsobia vážnu nehodu. Kto je na vine? Boh? Nie, zožali následky svojho zlého rozhodnutia. — Galaťanom 6:7.

Možno sa však spýtaš: ‚Nemá Boh dostatočnú moc na to, aby už teraz ukončil utrpenie?‘ Niektorí verní muži v biblických časoch položili podobnú otázku. Prorok Habakuk sa Boha pýtal: „Prečo pozeráš na tých, ktorí konajú zradne, takže mlčíš, keď zlý pohlcuje spravodlivejšieho, ako je on?“ No Habakuk neurobil prenáhlený záver. Povedal: „Budem na stráži, aby som videl, čo bude [Boh] hovoriť mojím prostredníctvom.“ Neskôr ho Boh uistil, že v „ustanovený čas“ ukončí utrpenie. (Habakuk 1:13; 2:1–3) Musíme byť preto trpezliví a čakať, kým príde Boží ustanovený čas, aby bolo utrpenie odstránené.

Neprenáhľuj sa vo svojich záveroch, že Boh z nejakého dôvodu chce, aby sme trpeli, alebo že nás každého skúša. Je pravda, že utrpenie môže prebudiť tie najlepšie stránky našej osobnosti, a ako hovorí Biblia, skúšky, ktoré Boh pripúšťa, môžu skvalitniť našu vieru. (Hebrejom 5:8; 1. Petra 1:7) Mnohí ľudia, ktorí prežili ťažké alebo traumatické udalosti, sa stali trpezlivejšími a súcitnejšími. Ale nemali by sme si myslieť, že ich utrpenie spôsobil Boh. Ak by sme uvažovali takto, nebrali by sme do úvahy Božiu lásku a múdrosť. Biblia jasne hovorí: „Keď je niekto v skúške, nech nehovorí: ‚Pokúša ma Boh.‘ Veď Boha nemožno pokúšať zlými vecami, ani sám nikoho nepokúša.“ Práve naopak, od Boha máme „všetko dobré, čo dostaneme, a každý dokonalý dar“. — Jakub 1:13, 17.

Prečo Boh pripúšťa zlo

Odkiaľ teda pochádza zlo? Pamätaj, že Boh má aj odporcov — najmä toho, „ktorý sa nazýva Diabol a Satan, ktorý zvádza celú obývanú zem“. (Zjavenie 12:9) Naši prví rodičia, Adam a Eva, mali žiť vo svete bez ťažkostí. No Satan presvedčil Evu, že by jej bolo lepšie bez Božej vlády. (1. Mojžišova 3:1–5) Žiaľ, Eva uverila Satanovým lžiam a neposlúchla Boha. Adam sa k nej v tejto vzbure pripojil. K čomu to viedlo? „Smrť [sa] rozšírila na všetkých ľudí,“ hovorí Biblia. — Rimanom 5:12.

 Namiesto toho, aby Boh ihneď potlačil vzburu proti svojej vláde a zničil Satana a jeho nasledovníkov, považoval za vhodné nechať uplynúť istý čas. Načo to malo byť dobré? Predovšetkým sa tým malo dokázať, že Satan je luhár! Mohli sa tiež nahromadiť dôkazy, že nezávislosť od Boha je človeku len na škodu. Nevidíme to dnes všade okolo nás? „Celý svet leží v moci toho zlého.“ ​(1. Jána 5:19) Navyše sa ukázalo, že „človek panoval nad človekom na jeho škodu“. (Kazateľ 8:9) Ľudské náboženstvá sú bludiskom odporujúcich si náuk. Morálka je na takej nízkej úrovni ako nikdy predtým. Ľudské vlády vyskúšali už všetky možné spôsoby vládnutia. Podpisujú zmluvy a prijímajú zákony, ale potreby bežných ľudí zostávajú stále neuspokojené. A vojny ešte zhoršujú ľudskú biedu.

Je jasné, že potrebujeme Boží zásah, aby bolo ukončené zlo! Ale Boh zasiahne vo svojom ustanovenom čase. Dovtedy máme výsadu podporovať Božiu vládu poslúchaním jeho zákonov a pridržiavaním sa jeho zásad, ktoré sú zapísané v Biblii. Keď sa dejú zlé veci, môžeme čerpať útechu zo spoľahlivej nádeje na život vo svete bez ťažkostí.

Nie si sám

Napriek tomu všetkému, keď my osobne zažívame utrpenie, môžeme si klásť otázku: ‚Prečo práve ja?‘ Apoštol Pavol nám však pripomína, že nie sme sami, kto trpí. Pavol hovorí, že „celé tvorstvo ešte stále spolu stená a spolu trpí v bolesti až dosiaľ“. (Rimanom 8:22) Keď na to pamätáš, môže ti to pomôcť vyrovnať sa s utrpením, ktoré zažívaš. Napríklad Nicole pociťovala traumu následkom teroristických útokov, ktoré sa odohrali 11. septembra 2001 v New Yorku a vo Washingtone. Priznáva: „Bola som zdesená a vystrašená.“ Keď si však prečítala, ako sa jej spolukresťania vyrovnali s touto tragédiou, jej pohľad na veci sa zmenil. * „Uvedomila som si, že vôbec nie som sama. Pomaly sa začínam zo svojej bolesti a žiaľu zotavovať.“

V niektorých prípadoch môže byť múdre nájsť si niekoho, s kým sa dá porozprávať — môže to byť rodič, zrelý priateľ alebo kresťanský starší. Keď si vyleješ svoj žiaľ pred niekým, komu dôveruješ, môže ťa povzbudiť ‚dobrým slovom‘. (Príslovia 12:25) Istý mladý kresťan v Brazílii si spomína: „Pred deviatimi rokmi mi zomrel otec a ja viem, že Jehova ho jedného dňa vzkriesi. Ale pomáhalo mi, keď som svoje pocity dával na papier. Okrem toho som sa o nich rozprával so svojimi kresťanskými priateľmi.“ Máš takých ‚pravých druhov‘, ktorým sa môžeš zdôveriť? (Príslovia 17:17) Potom využívaj ich láskyplnú pomoc! Neboj sa plakať či vyjadriť svoje pocity. Veď aj Ježišovi raz „vyhŕkli slzy“ nad tragickou stratou priateľa! — Ján 11:35.

Biblia nás uisťuje, že jedného dňa budeme ‚oslobodení z otroctva porušiteľnosti‘ a budeme sa tešiť zo ‚slávnej slobody Božích detí‘. (Rimanom 8:21) Dovtedy budú možno ešte mnohí dobrí ľudia trpieť. Môže ťa však povzbudzovať, že vieš, prečo existuje toto utrpenie — a že toto utrpenie už nebude trvať dlho.

[Poznámky pod čiarou]

[Obrázok na strane 14]

Môže ti pomôcť, ak si pred niekým vyleješ svoj žiaľ