Pozor —  je to pasca!

Od dopisovateľa Prebuďte sa! v Británii

JE VŠEOBECNE známe, že živočíchy sa živia rastlinami. Ale vedeli ste, že aj niektoré rastliny sa živia živočíchmi? Existuje okolo 550 objavených druhov mäsožravých alebo hmyzožravých rastlín a stále sa objavujú ďalšie. Tieto nezvyčajné rastliny majú schopnosť fotosyntézy, ale keďže rastú v chudobnej pôde, nemajú dostatok takých potrebných živín, ako sú napríklad dusičnany. Preto je hmyz pre tieto hladné rastliny dôležitým potravinovým doplnkom.

Každá rastlina má vlastný spôsob chytania koristi. Niektoré vytvárajú sklápacie pasce, zatiaľ čo iné lákajú svoje obete na šmykľavé steny alebo lepkavý povrch, z ktorého nemožno uniknúť. Pozrime sa však na tieto mäsožravé rastliny bližšie.

Sklápacie pasce

Pravdepodobne najznámejšou mäsožravou rastlinou je mucholapka, ktorá dorastá do výšky 30 centimetrov. Rastie v Severnej Amerike v rašeliniskách Severnej a Južnej Karolíny a vytvára lesklé listy živej farby. Na ich okraji sa nachádzajú žľazy produkujúce nektár — pokušenie, ktorému hmyz len ťažko odolá! Tieto listy sú však preň nebezpečné. V strede každého listového laloka sa nachádzajú 3 chĺpky, ktoré spúšťajú reakciu listu. Keď sa ich neopatrný hmyz dotkne, listové laloky sa spoja. Tak ako čeľuste oceľovej pasce, aj hroty na okraji lalokov presne zapadnú do seba, takže korisť nemôže uniknúť.

Ak sa do pasce chytí niečo iné, čo do nej privial vietor — napríklad kúsok suchej vetvičky —, po niekoľkých dňoch sa list opäť otvorí. Ale keď zmyslové orgány listu rozpoznajú prítomnosť dusíka, list začne produkovať tráviace enzýmy, ktoré telo chyteného hmyzu rozložia, aby z neho mohla rastlina vstrebať živiny. Tento proces trvá od 10 do 35 dní v závislosti od toho, aká je korisť veľká.

Je zaujímavé, že ak len jeden chĺpok zaregistruje dotyk, dajme tomu pri dopade dažďovej kvapky, pasca sa nezaklapne. Rastlina zareaguje, až keď sa niečo dotkne dvoch alebo viacerých spúšťacích chĺpkov, hoci aj v rozmedzí 20 sekúnd. Rýchlosť, s akou sa pasca zavrie, závisí od okolitej teploty a slnečného svetla. Za istých podmienok sa však dokáže zavrieť už za tridsatinu sekundy.

Niektoré rastliny reagujú ešte rýchlejšie ako mucholapka. Zamyslite sa nad bublinatkou, ktorá je v podstate vodnou rastlinou, pretože listy vytvára pod vodou. Na jej listoch sa nachádza veľké množstvo bubliniek alebo mechúrikov, z ktorých každý je vyzbrojený záklopkou s viacerými dlhými chĺpkami. Keď sa nejaký drobný živočích, ako napríklad dafnia, dotkne chĺpkov, záklopka mechúrika sa otvorí. Keďže vnútri mechúrika je menší tlak vody ako v jeho okolí, drobná obeť je vtiahnutá dnu a záklopka sa za ňou ihneď zavrie. To celé sa môže udiať v priebehu jednej tridsaťpätiny sekundy!

Šmýkačky končiace v pasci

K najväčším mäsožravým rastlinám patria krčiažniky. Niektoré z nich, ako napríklad druhy rastúce v juhovýchodnej Ázii, patria k popínavým rastlinám, ktoré vyrastajú až k vrcholkom stromov. Vytvárajú pasce, ktoré môžu obsahovať až dva litre tekutiny, a môžu sa do nich chytiť aj také veľké živočíchy, ako je žaba. Hovorí sa, že niektoré tieto rastliny chytili dokonca aj potkana. Ale ako tieto pasce fungujú?

Každý list krčiažnika pripomína krčah, nad ktorým je viečko, aby doň nenapršalo. Hmyz priťahuje žiarivá farba a hojný nektár krčiažnika, ale okraj pasce má klzký povrch. Keď sa hmyz snaží dostať k nektáru, pošmykne sa a spadne do tekutiny naspodku nádržky. Chĺpky vnútri nádržky rastú smerom nadol, a tak zabraňujú hmyzu uniknúť. Okrem toho nektár niektorých rastlín vytvárajúcich krčiažteky obsahuje omamné látky, ktoré otupia zmysly prilákaného hmyzu.

Najpozoruhodnejšie krčiažteky vytvárajú nepochybne darlingtónie, ktoré rastú v horách Kalifornie a Oregonu v Spojených štátoch. Ich krčiažteky pripomínajú vztýčenú kobru pripravenú na útok. Hmyz nájde cestu  do otvoru krčiažteka, ale potom ho pomýli svetlo, ktoré preniká dnu cez malé plôšky pripomínajúce okienka. Obeť v márnej snahe uniknúť stále lieta za svetlom, až napokon vyčerpaná padne do tekutiny naspodku pasce a utopí sa.

Užitočné doma i v poľnohospodárstve

Tučnice majú lepkavé listy, ktoré priťahujú smutnice a molice. Tieto dva druhy škodcov sa bežne vyskytujú tak v skleníkoch s plodinami pestovanými na predaj, ako aj na izbových rastlinách. Pomôcky na chytanie hmyzu, ktoré vymysleli ľudia, sú síce účinné, ale zabíjajú aj včely a pestrice. Lep tučníc je dômyselnejšou pascou, lebo sa naň prilepia len malí škodcovia.

 Severoamerické saracénie sa teraz stávajú obľúbenou rastlinou záhradkárov. Nie sú náročné na pestovanie, a pritom ich krásne kvety a elegantné tvary listov sa svojou krásou vyrovnajú iným rastlinám. Navyše saracénie vo veľkom množstve chytajú muchy. Každý trs listov môže chytiť za jednu sezónu tisícky múch. Včely nie sú ohrozené, lebo ako sa zdá, krčiažteky saracénie ich nelákajú. Ale ako sú kvety opeľované bez toho, aby sa hmyz, ktorý ich opeľuje, chytil do pasce? Kvety sa objavujú ako prvé, keď ešte krčiažteky nie sú plne vyvinuté. Kým krčiažteky dorastú, kvety odkvitnú a hmyz, ktorý ich opeľuje, sa presunie na iné miesto.

Ďalšou rastlinou, ktorá sa ľahko pestuje a ktorá navyše znáša veľký rozsah teplôt, je austrálska rosička Drosera dichotoma s listami vidlicovitého tvaru. „Je to ideálna rastlina na pestovanie, ak vás večer pri posedení vonku obťažujú komáre,“ hovorí Chris Heath, odborník na mäsožravé rastliny z Environmentálneho vzdelávacieho centra Walworthskej záhrady v Londýne. „Vysaďte si ju do visiaceho košíka a jej žiarivé kvapôčky lepkavej tekutiny budú lákať komáre.“ Každý komár, ktorý sa dotkne listu, sa prilepí k lepkavým chĺpkom, ktoré sa začnú ohýbať smerom k obeti a pritlačia ju k povrchu listu.

Ochrana mäsožravých rastlín

Žiaľ, mnohé oblasti, v ktorých rastú mäsožravé rastliny, ľudia ničia. Napríklad v juhovýchodnej Ázii je krčiažnik ohrozeným druhom, pretože ľudia v tejto oblasti získavajú poľnohospodársku pôdu metódou výrubu a vypaľovania lesa. V iných oblastiach ľudia kultivujú pôdu vysúšaním mokradí. Niektoré druhy už následkom toho vyhynuli. *

Chceli by ste aj vy pestovať mäsožravú rastlinu? Nemusíte ju hľadať vo voľnej prírode, pretože mnohé tieto rastliny môžete ľahko získať od dodávateľov, ktorí ich pestujú zo semena alebo ich rozmnožujú odrezkami. Návod na ich pestovanie je jednoduchý: Udržiavajte pôdu stále vlhkú tým, že ju budete zalievať dažďovou vodou. Mäsožravým rastlinám sa dobre darí na slnečnom mieste, ale druhy z mierneho pásma majú rady cez zimu nižšiu teplotu. Na ich pestovanie potrebujete trpezlivosť, pretože môže trvať aj tri roky, kým niektoré rastliny úplne dospejú. Pozitívne je, že pre ne nemusíte kupovať potravu. Veď si ju chytia samy!

[Poznámka pod čiarou]

[Rámček na strane 27]

▪ Mäsožravé huby

Najmenšími mäsožravými organizmami z rastlinnej ríše sú huby, ktoré chytajú mikroskopické pôdne hlísty. Niektoré z týchto húb majú na svojich vláknach lepkavé hrbolčeky, kým iné vytvárajú oká s tromi bunkami citlivými na dotyk. Tieto oká sú hrubé len štyridsatinu milimetra, a keď do nich hlísta mimovoľne vojde, napuchnú a hlístu pevne zovrú. Potom vlákna huby okamžite preniknú do hlísty a hlísta zahynie. Vedci skúmajú, či sa tieto huby nedajú využiť na ochranu proti škodcom, pretože pôdne hlísty spôsobujú každý rok škody v hodnote miliónov dolárov.

[Rámček na strane 27]

▪ Hmyz s účinnou obranou

Nie každý hmyz podľahne osídlu hmyzožravých rastlín. Napríklad bzučivka má na každej nohe ostrohu. Vďaka nej sa ako horolezec, ktorý má na topánkach pripevnené horolezecké mačky, dokáže vyšplhať po chĺpkoch orientovaných do stredu pasce, ktoré rastú na stene krčiažteka. Larvy, ktoré sa vyliahnu z vajíčok bzučivky, sa živia rozkladajúcimi sa telami chyteného hmyzu. Neskôr, keď sú pripravené na zakuklenie, urobia do krčiažteka dieru a uniknú. Húsenice jedného nočného motýľa dokážu z krčiažteka uniknúť zase tak, že obalia chĺpky vnútri pasce pavučinou. Niektoré pavúky si prefíkane robia v hornej časti krčiažteka svoju sieť, aby ako prvé zachytili akýkoľvek zvedavý hmyz. A najmenej jeden druh pavúka je taký odolný, že sa v prípade ohrozenia môže ukryť priamo v tráviacich šťavách rastliny.

[Obrázok na strane 24]

List krčiažnika

[Obrázok na stranách 24, 25]

Mucholapka

Na liste vľavo môžete vidieť chytenú muchu, na liste vpravo vidno chĺpky, ktoré slúžia ako spúšťače

[Prameň ilustrácie]

Rastliny: Copyright Chris Heath, Kentish Town City Farm, London

[Obrázok na strane 25]

Kvet a ešte nevyvinutý list darlingtónie

[Prameň ilustrácie]

Copyright Chris Heath, Kentish Town City Farm, London

[Obrázok na strane 26]

Severoamerická saracénia

Jej kvet je veľký asi ako pomaranč

[Obrázok na strane 26]

Tučnica

Na jej lepkavých listoch sú chytené smutnice a molice

[Obrázky na strane 26]

Listy severoamerickej saracénie

Vložený obrázok: Mucha si pochutnáva na nektári, ktorý otupí jej zmysly

[Obrázok na strane 26]

Rosička „Drosera dichotoma“

Hmyz sa chytil na lepkavé chĺpky listu

[Prameň ilustrácie]

Rastliny: Copyright Chris Heath, Kentish Town City Farm, London