Pasú sa medzi tŕňmi

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V JUŽNEJ AFRIKE

POĎTE so mnou navštíviť juhoafrickú oblasť nazývanú Noorsveld. Táto polopúšťová oblasť dostala svoj názov podľa pichľavých sukulentných rastlín, ktoré miestni obyvatelia nazývajú noors. Tieto sukulenty sa volajú prýštce alebo mliečniky a je ich tu naozaj veľa. Farmári v tejto oblasti chovajú dobytok, ako napríklad angorské kozy, ktoré vidíte na obrázku. Angorské kozy sú cenné pre svoju bielu vlnu nazývanú mohér. Z mohérovej vlny sa tká jemná, no pevná látka, z ktorej sa vyrába mnoho vecí — od módneho oblečenia až po koberce. Ale ako tieto zvieratá dokážu prežiť v tejto polovyprahnutej oblasti?

Kľúčom k ich prežitiu sú trsy prýštcov, medzi ktorými ich vidíte. Prýštce na obrázku, Euphorbia coerulescens, tvoria v zime vyše 40 percent ich potravy. Kozy však musia byť pri pasení opatrné, aby sa nezranili o nebezpečné ostne. Keď sa naučia odraziť ostne rohmi, kŕmenie je pre ne oveľa ľahšie.

Po výdatnom daždi kozy spásajú rastliny, ktoré narastú okolo trsov prýštcov. Ale aj to je nebezpečné. Farmár Jurgen Currie vo svojej knihe o Noorsvelde píše: „Keď chce angorská koza spásť jemné rastlinky, ktoré narástli pod trsmi prýštcov alebo uprostred nich, môže sa svojimi nádhernými prameňmi vlnitej srsti zachytiť o tŕne.“ To môže pre ňu znamenať smrť. „Na prudkom letnom slnku koza nevydrží dlhšie ako dve hodiny,“ vysvetľuje tento noorsveldský farmár.

V Noorsvelde bývajú pravidelne veľké suchá. Vtedy sú prýštce pre zvieratá jedinou záchranou. Farmári prejdú po poliach prýštcov pojazdnými kosačkami a posekajú tieto sukulenty na malé kúsky. Tieto kúsky môžu kozy spásť ľahšie a bezpečnejšie. Aj divé zvieratá sa hltavo vrhnú na prýštce. „V čase sucha,“ vysvetľuje Currie, „kudu [veľké antilopy] vďačne využijú možnosť napásť sa, aby si zachránili život. Často ich vidieť hneď pri ceste na  bielych poliach s posekanými prýštcami, lebo ich hlad zvíťazil nad strachom z človeka.“

Iný, menší druh prýštca, prýštec ozbrojený, je pokrytý takým veľkým množstvom nebezpečných ostňov, že väčšina zvierat sa nedostane k jeho jedlej stonke. Aj tieto prýštce dobre znášajú suchá, a tak môžu pomôcť zvieratám prežiť. Keď neprídu dažde, farmári a ich pomocníci prechádzajú od jedného trsu prýštcov k druhému a prenosnými plynovými horákmi a inými prostriedkami opália ich ostne. Je to úmorná práca. „Keď sú ostne opálené,“ vysvetľuje kniha Veld Plants of Southern Africa (Stepné rastliny južnej Afriky), „statok sa dychtivo pustí do spásania stoniek... Aj antilopy skákavé rýchlo zistia, že si môžu pochutiť na opálených prýštcoch, a často sa krotko pasú... v úplnej blízkosti človeka, ktorý rastliny opaľuje.“

Ako hľadíme na kozy pasúce sa medzi prýštcami, jednoducho žasneme nad rozmanitosťou Jehovovho stvorenia. Hoci prýštce pôsobia nepriateľsky a nebezpečne, pre mnohé zvieratá v tejto často suchej oblasti znamenajú život.

[Obrázok na strane 24]

Tieto prýštce tvoria v zime vyše 40 percent potravy pre kozy

[Obrázky na strane 25]

Kvitnúce prýštce a detailný záber na nebezpečné ostne