Možnosti a súvisiace otázky

Predstavte si úzkosť manželskej dvojice, ktorá zúfalo túži po dieťati, no nemôže ho mať. Začne hľadať pomoc a zistí, že lekárska veda ponúka mnohé postupy a metódy liečby neplodnosti. Záleží na tom, ktorú metódu si dvojica zvolí, ak sa pre nejakú rozhodne?

DNES majú neplodné dvojice možnosti, ktoré pred niekoľkými desaťročiami ešte neexistovali. Ale s týmito možnosťami prichádza aj vážna otázka: Aké etické a morálne dôsledky prinášajú so sebou jednotlivé metódy asistovanej reprodukcie? Skôr ako sa nad tým zamyslíme, pozrime sa, ako sa na tieto metódy liečby pozerajú rôzne náboženské skupiny.

Názory cirkví a náboženských skupín

V roku 1987 katolícka cirkev vydala dokument, ktorý sa vyjadroval k morálnosti metód liečby neplodnosti. V tomto vyhlásení nazvanom Donum Vitae (Dar života) uviedla, že ak liečebná metóda pomáha, aby manželský akt viedol k splodeniu dieťaťa, možno sa na ňu pozerať ako na morálne prijateľnú. Naproti tomu dokument naznačil, že ak liečebná metóda nahrádza manželský akt, taká liečba je z morálneho hľadiska neprijateľná. Podľa tohto názoru chirurgické spriechodnenie vajíčkovodov a užívanie liekov podporujúcich plodnosť sa považuje za morálne, ale oplodnenie v skúmavke je nemorálne.

Nasledujúci rok výbor Kongresu USA uskutočnil prieskum postoja náboženských skupín k liečbe neplodnosti. Záverečná správa ukázala, že väčšina z nich prijíma tradičné lekárske zásahy, umelé oplodnenie manželovými spermiami i oplodnenie in vitro, ak vajíčko i spermia patria manželskému páru. Navyše väčšina náboženských skupín zahrnutá do prieskumu vyhlásila, že zničenie embryí, umelé oplodnenie spermiami darcu a náhradné materstvo sú z morálneho hľadiska nesprávne. *

V roku 1997 Európska ekumenická komisia pre cirkev a spoločnosť (EECCS), ktorej členmi sú protestantské, anglikánske a pravoslávne cirkvi, v oficiálnom stanovisku naznačila, že jej členovia majú k asistovanej reprodukcii rozdielne postoje. Vyzdvihla, že je to na svedomí každého jednotlivca a na jeho osobnej zodpovednosti, a uviedla: „Z toho vyplýva, že je ťažké hovoriť o jednoznačnom postoji členov cirkví EECCS. Skôr by sme mohli hovoriť o mnohých rôznych postojoch.“

Je zjavné, že názory na asistovanú reprodukciu sa veľmi líšia. Svetová zdravotnícka organizácia pripúšťa, že metódy asistovanej reprodukcie „stále vyvolávajú otázky o spoločenských, morálnych a etických normách a predstavujú problém pre právne systémy“. Čo by mali ľudia zvážiť, skôr ako sa rozhodnú pre asistovanú reprodukciu?

Súvisiace otázky

Základnou vecou, ktorú treba vziať do úvahy, je otázka, čo je ľudské embryo. Táto otázka totiž súvisí s inou veľmi dôležitou otázkou: Kedy sa začína život — pri počatí alebo  neskôr počas tehotenstva? Odpoveď by určite ovplyvnila rozhodnutie mnohých manželských dvojíc. Ak sú manželia presvedčení, že život sa začína počatím, mali by pouvažovať o niekoľkých dôležitých otázkach.

● Má manželská dvojica dovoliť lekárom postupovať podľa bežnej praxe a oplodniť viac vajíčok než jedno, aby sa získala zásoba embryí na budúce použitie, alebo ich viac vložiť do maternice?

● Čo sa stane s uskladnenými embryami, ak manželia už nebudú môcť alebo nebudú chcieť mať ďalšie deti?

● Čo sa stane s uskladnenými embryami, ak sa manželská dvojica rozvedie alebo ak jeden z partnerov zomrie?

● Kto prevezme zodpovednosť za zničenie týchto embryí?

Otázku, čo urobiť s nepoužitými alebo uskladnenými embryami, nemožno brať na ľahkú váhu. Právne predpisy v určitých krajinách dnes vyžadujú, aby dvojica dala písomný súhlas, v ktorom určí, čo sa má stať so zvyšnými embryami — či majú byť uskladnené, darované, použité na výskum, alebo zničené. Manželia by mali vedieť, že na niektorých miestach sa považuje za eticky prijateľné, keď klinika bez akéhokoľvek písomného povolenia zničí uskladnené embryá, o ktoré sa nikto nezaujímal viac ako päť rokov. Dnes sú na celom svete uskladnené státisíce zmrazených embryí.

Ďalšou vecou, ktorú treba vziať do úvahy, je otázka, či nebude na manželskú dvojicu vyvíjaný nátlak, aby darovala nepoužité embryá na výskum kmeňových buniek. Napríklad Americká asociácia na pomoc neplodným povzbudzuje dvojice, aby nepoužité uskladnené embryá dali k dispozícii na výskum. Jedným z cieľov výskumu kmeňových buniek je nájsť nové spôsoby liečby rôznych chorôb. Ale táto oblasť výskumu je predmetom mnohých  sporov, lebo odobratím kmeňových buniek sa embryo vlastne zničí. *

Nové genetické technológie vyvolávajú ďalšie etické otázky. Pouvažujme napríklad o predimplantačnom genetickom vyšetrení. (Pozri rámček „Ako je to s predimplantačným genetickým vyšetrením?“) Pri tomto postupe sa embryá geneticky vyšetria a potom sa z nich vyberie jedno, ktoré sa vloží do maternice. Rozhodujúcim faktorom pri výbere môže byť pohlavie alebo neprítomnosť génov, ktoré spôsobujú určité choroby. Kritici varujú, že toto vyšetrenie by mohlo viesť k diskriminácii na základe pohlavia alebo by ho niektoré dvojice mohli neskôr zneužívať na výber dieťaťa podľa farby vlasov a očí alebo  iných genetických čŕt. A aj predimplantačné genetické vyšetrenie vyvoláva etickú otázku: Čo sa stane s embryami, ktoré sa nepoužijú?

Nenaruší to manželské puto?

Pri určitých metódach liečby neplodnosti treba vziať do úvahy ešte ďalší aspekt. Ako náhradné materstvo alebo použitie darovaných spermií či vajíčka ovplyvní manželské puto? Pri niektorých postupoch je do procesu zrodu dieťaťa zapojená tretia osoba (darca) alebo aj štvrtá osoba (dvaja darcovia) a možno i piata osoba (dvaja darcovia a náhradná matka).

Pri použití darovaného genetického materiálu je nutné, aby zapojené osoby vzali do úvahy aj ďalšie faktory.

● Aké dlhodobé emocionálne následky by mohlo zanechať na rodičoch narodenie dieťaťa, ktorého genetickým rodičom je len jeden z nich alebo ním nie je ani jeden?

● Ako bude dieťa reagovať, keď sa dozvie, že prišlo na svet takýmto nezvyčajným spôsobom?

● Malo by sa dieťa dozvedieť o svojom pôvode a malo by mu byť umožnené zistiť, kto je jeho biologickým otcom či matkou?

● Aké morálne a zákonné práva a povinnosti majú tí, ktorí darovali genetický materiál?

Otázka anonymity

V mnohých krajinách zostávajú darcovia v anonymite. Úrad pre ľudskú fertilizáciu a embryológiu, ktorý určuje pravidlá používania ľudského reprodukčného materiálu v Británii, vysvetľuje: „Ak darcom nie je zámerne niekto, koho príjemca pozná, súčasní i minulí darcovia zostanú anonymní tak pre dvojice, ktoré dostali ich vajíčka alebo spermie, ako aj pre deti, ktoré sa takto narodili.“

No otázka anonymity je na niektorých miestach predmetom prudkých debát. V niekoľkých krajinách tieto debaty dokonca viedli k zmene postupov či zákonov. Ľudia, ktorí sú proti anonymite darcov, zdôrazňujú, že deti musia poznať úplnú pravdu o svojej identite. Jedna správa hovorí: „Vyše 80 percent adoptovaných ľudí hľadá svojich pokrvných príbuzných, mnohí z nich len preto, aby uspokojili svoju dlhoročnú túžbu poznať svoj pôvod, a takúto túžbu má predsa väčšina ľudí. Takmer 70 percent ich chce zistiť dôležité informácie o možných dedičných chorobách svojich biologických rodičov.“

Iná správa založená na rozhovore so 16 dospelými, ktorí boli počatí použitím spermií od darcu, odhalila, že „mnohí boli šokovaní, keď sa dozvedeli o svojom biologickom pôvode“. Táto správa dodáva: „Mnohé deti sú frustrované z toho, že nepoznajú svoj biologický pôvod, a cítia sa opustené. Majú pocit, že boli podvedené, a svojej rodine nedôverujú.“

Ako sa rozhodnete?

Lekárska veda bude nepochybne ďalej rozvíjať metódy asistovanej reprodukcie. Niektorí predpovedajú, že v budúcnosti bude týmito metódami počatých 30 percent narodených detí. Debata o súvisiacich etických a morálnych otázkach bude pokračovať.

Praví kresťania pri svojom rozhodovaní berú do úvahy ešte niečo dôležitejšie — stanovisko nášho Stvoriteľa, toho, ktorý nám dal reprodukčné schopnosti. (Žalm 36:9) Samozrejme, Biblia sa priamo nevyjadruje k moderným metódam asistovanej reprodukcie, lebo takéto metódy v biblických časoch ešte neexistovali. No poskytuje jasné zásady, ktoré vrhajú svetlo na Boží postoj a názor. (Pozri rámček „Čo hovorí Biblia?“) Tieto zásady nám pomáhajú robiť z etického a morálneho hľadiska správne rozhodnutia a mať čisté svedomie pred Bohom. — 1. Timotejovi 1:5.

[Poznámky pod čiarou]

[Rámček/obrázok na strane 8]

Čo je predembryo?

Výraz „predembryo“ sa vzťahuje na štádium vývoja nenarodeného dieťaťa počas prvých 14 dní po oplodnení vajíčka. Po tomto období sa až do konca ôsmeho týždňa nazýva embryo. Po ôsmom týždni sa mu hovorí plod. Prečo sa však používa výraz „predembryo“?

Podľa International Journal of Sociology and Social Policy sa tento výraz „používa na ospravedlnenie výskumu ľudských embryí“ počas prvých 14 dní od oplodnenia vajíčka. Kniha Incredible Voyage—Exploring the Human Body (Neuveriteľná objavná cesta — skúmanie ľudského tela) uvádza: „Ak embryo zadefinujeme ako štrukturálne usporiadanie buniek, z ktorého má vzniknúť dieťa, tak jeho začiatok možno badať až dva týždne po spojení spermie s vajíčkom.“ Ale môže sa predembryo považovať iba za masu buniek vhodnú len na výskum? Zamyslite sa, čo sa deje v tých prvých dvoch týždňoch.

Keď spermia prenikne do vajíčka, trvá asi 24 hodín, kým sa chromozómy muža a ženy spoja. Počas najbližších niekoľkých dní prebiehajú bunkové delenia. Do štyroch alebo piatich dní po oplodnení vajíčka sa zo zhluku buniek sformuje dutá guľa (ešte stále menšia ako špendlíková hlavička) s vrchnou vrstvou buniek a vnútornou skupinou buniek. V tomto štádiu sa nazýva blastocysta. Z mnohých buniek vrchnej vrstvy vzniknú tkanivá, ktoré nebudú súčasťou embrya. Z vnútornej skupiny buniek sa však vyvinie samotné dieťa.

Asi týždeň po oplodnení sa vajíčko uhniezdi v maternici. Blastocysta sa pevne spojí so svalovinou maternice a začne sa vytvárať placenta, ktorá umožní prechod kyslíka a živín z krvného obehu matky, ako aj odvádzanie odpadových látok. Podľa spomínanej knihy približne v deviatom dni sa z vnútornej skupiny buniek začne „vyvíjať nová ľudská bytosť“. Kniha dodáva: „Tých asi 20 buniek musí v priebehu ďalších piatich alebo šiestich dní prejsť viacerými zmenami štruktúry a diferenciáciami, aby vznikol prvý štrukturálny základ skutočného embrya.“ Tak sa koncom druhého týždňa začína objavovať „prvý štrukturálny základ“, z ktorého sa napokon vyvinie centrálny nervový systém.

Vzhľadom na tento postupný prípravný proces, ktorý prebieha v počiatočnom štádiu ľudského embrya, niektorí argumentujú, že „neexistuje žiaden konkrétny biologický jav ani moment, ktorý by bolo možné považovať za začiatok nového ľudského embrya“.

Praví kresťania však veria, že život sa začína počatím. Skutočnosť, že pôvodná oplodnená bunka obsahuje program na vznik placenty, na uhniezdenie vajíčka, na spojenie s matkiným krvným obehom a tak ďalej, ich ešte viac napĺňa obdivom k božskému Tvorcovi, Jehovovi Bohu.

[Obrázok]

Ľudské embryo v treťom dni (asi 400-krát zväčšené)

[Prameň ilustrácie]

S láskavým dovolením University of Utah Andrology and IVF Laboratories

 [Rámček/obrázok na strane 9]

AKO JE TO S PREDIMPLANTAČNÝM GENETICKÝM VYŠETRENÍM?

Novým postupom pri oplodnení in vitro je dnes takzvané predimplantačné genetické vyšetrenie. Ide o genetické vyšetrenie embryí a výber toho, ktoré bude vložené do maternice. O dôsledkoch tohto postupu kniha Choosing Assisted Reproduction—Social, Emotional and Ethical Considerations (Voľba metódy asistovanej reprodukcie — sociálne, emocionálne a etické otázky) píše:

„Čoskoro budú [vedci] schopní zistiť telesné črty a tiež inteligenčné a možno aj citové a spoločenské predpoklady embrya. A tak v nie príliš vzdialenej budúcnosti bude možné, aby si rodičia zvolili potomka podľa niektorých čŕt. Hoci veľký počet ľudí by súhlasil s predimplantačným genetickým vyšetrením u dvojíc, ktoré sú nositeľmi nejakej obávanej choroby, mnohí by nesúhlasili, aby sa toto vyšetrenie robilo u dvojíc, ktoré si prajú mať dieťa určitého pohlavia — prípadne v budúcnosti dieťa s modrými očami či s hudobným nadaním alebo dieťa, ktoré by bolo vysoké.

Tak ako mnohé iné postupy, aj predimplantačná genetika vyvoláva otázku, či sa niečo má robiť len preto, že sa to dá... Dilemou je, či v tejto oblasti existuje nejaká hranica, ktorej prekročenie by znamenalo začiatok záhuby, a ak áno, kde tá hranica je.“

 [Rámček/obrázok na strane 10]

ČO HOVORÍ BIBLIA?

Biblia sa, samozrejme, priamo nevyjadruje k moderným metódam asistovanej reprodukcie. No umožňuje nám spoznať Boží názor na určité kľúčové otázky. Poznanie odpovede na dve základné otázky môže pomôcť pravým kresťanom urobiť rozhodnutie, ktoré sa páči Bohu.

Kedy sa začína ľudský život? Biblia naznačuje, že život sa začína počatím. Všimnite si slová žalmistu Dávida, ktorý pod inšpiráciou o Bohu napísal: „Tvoje oči videli i môj zárodok a v tvojej knihe boli zapísané všetky jeho časti.“ ​(Žalm 139:16) Zamyslite sa aj nad nariadením v 2. Mojžišovej 21:22, 23, kde text v pôvodnom jazyku ukazuje, že človek, ktorý zranil nenarodené dieťa, mal byť za to braný na zodpovednosť. Z toho vyplýva poučenie, že náš Stvoriteľ považuje život človeka za cenný už aj vo veľmi skorých štádiách jeho vývoja v maternici. Úmyselné zničenie zárodku, čiže embrya, by bolo v Božích očiach to isté ako vyvolanie potratu. *

Existujú nejaké obmedzenia v tom, ako by mal človek používať svoje reprodukčné schopnosti? Boží názor na túto otázku môžeme nájsť v 3. Mojžišovej 18:20, kde sa píše: „Nedáš svoj výron ako semeno manželke svojho spoločníka, aby si sa tým neznečistil.“ Z tohto biblického nariadenia vyplýva zásada: Semeno muža možno použiť len na oplodnenie jeho manželky, nie inej ženy, a ani žena by nemala porodiť dieťa niekomu inému než vlastnému manželovi. Inými slovami, reprodukčné schopnosti sa majú používať len v rámci manželstva, nie mimo neho. Praví kresťania sa preto vyhýbajú náhradnému materstvu, ako aj všetkým metódam, pri ktorých sa používajú darované spermie, vajíčka či embryá. *

Keď sa praví kresťania rozhodujú pre nejakú metódu asistovanej reprodukcie, musia starostlivo zvážiť, čo nám Biblia zjavuje o Božom názore. * Veď Boh je Pôvodcom manželského a rodinného usporiadania. — Efezanom 3:14, 15.

[Poznámky pod čiarou]

[Obrázok na strane 7]

Uskladnené zmrazené embryá

[Prameň ilustrácie]

© Firefly Productions/​CORBIS