Pozorujeme svet

Preťažený mozog?

Niektorí výskumníci hovoria, že „robiť príliš veľa vecí naraz je záťažou pre mozog,“ oznamujú kanadské noviny Toronto Star. Štúdie naznačujú, že keď sa človek venuje viacerým úlohám naraz, znižuje sa jeho výkonnosť, robí chyby a dokonca môže ochorieť. Je možné, že to „oslabuje pamäť, spôsobuje bolesti chrbta, znižuje odolnosť voči chrípke, zvyšuje pravdepodobnosť žalúdočných ťažkostí a dokonca vedie k poškodeniu zubov a ďasien“. Štúdie uskutočnené Národným inštitútom zdravia v USA ukazujú, že pri vykonávaní určitých úloh sa aktivujú rôzne časti mozgu. Ale keď sa ľudia pokúšajú robiť dve alebo viaceré veci naraz, napríklad hovoriť do mobilného telefónu a zároveň šoférovať, „mozog v skutočnosti začína vypínať,“ hovorí Dr. John Sladky, neurológ z Emoryho univerzity. „Mozog nielenže nedokáže robiť viaceré veci naraz, ale to aj odmieta.“ Podľa výskumníkov ľudia musia spomaliť a prijať skutočnosť, že ich mozog nemôže zvládnuť všetko, čo by chceli.

 Objavili nové druhy rýb

Vedci, ktorí skúmali povodie venezuelskej rieky Caura, nedávno podali správu, že „objavili desať nových druhov rýb“. Patrí k nim maličká ryba „s krvavočerveným chvostom“, „sumec s fúzmi navrchu hlavy“ a „piraňa, ktorá sa živí ovocím i mäsom,“ píšu venezuelské noviny El Universal. Táto oblasť s takmer nedotknutým tropickým pralesom a vodnými tokmi bola opísaná ako jedna z biologicky najbohatších a najrozmanitejších oblastí na planéte. Vedci žiadajú vládu, aby túto oblasť chránila pred hrozbami, ktoré pre ňu predstavuje poľnohospodárstvo, rybolov, výstavba domov, ťažba nerastov i možná výstavba hydroelektrární.

Stres v čakárni

„Nemeckí pacienti musia čakať u lekára priemerne 48 minút, kým ich zavolajú do ordinácie, a niektorí čakajú aj oveľa dlhšie,“ píše sa v časopise Psychologie Heute. Nedávna štúdia v ambulanciách 610 lekárov, ktorú uskutočnil Inštitút pre analýzu podnikového manažmentu, poradenstvo a strategický vývoj, ukázala, že „pacienti sú s touto situáciou veľmi nespokojní“. Tam, kde lekári neurobili nič na vyriešenie tohto problému, „počet stálych pacientov klesol za rok o 19 percent,“ uvádza správa. Pri preplnenej čakárni hladina stresu lekárov aj ich asistentiek bola oveľa vyššia, ale efektivita ich práce sa o tretinu znížila. Navyše asistentky robili dvojnásobne viac chýb.

Nemajú jasno v tom, čo je správne a čo nesprávne

„Takmer každý štvrtý Austrálčan sa priznal, že kradol z práce kancelárske potreby,“ prinášajú správu sydneyské noviny The Sun-Herald. Prieskum medzi viac ako 2000 administratívnymi pracovníkmi odhalil, že k bežným zvykom na pracovisku patrí aj prezeranie si osobných informácií o kolegoch, používanie internetu v pracovnom čase na osobné účely, neoprávnené nahrávanie softvéru do firemného počítača a používanie firemného softvéru doma. „Mnoho ľudí zjavne nemá jasno v tom, čo je správne a čo nesprávne,“ poznamenal vedúci prieskumu Garie Dooley.

Pohreby domácich miláčikov — zdaniť či nezdaniť?

Budhistický chrám v Japonsku nedávno podal žalobu na daňový úrad s tvrdením, že príjem z pohrebov domácich miláčikov, z ich kremácie a z uskladňovania ich popola by mal byť oslobodený od dane, uvádzajú japonské noviny IHT Asahi Shimbun. Daňový úrad trval na tom, že kremácia a obrady pre domácich miláčikov sú „zmluvnou obchodnou činnosťou“ a že uskladňovanie popola v chráme je „poskytovaním skladových priestorov“. Chrám naproti tomu tvrdí, že „smútočný obrad je náboženský úkon, ktorého cieľom je zmierniť žiaľ trúchliacich majiteľov a pomôcť duši zvierat“, nie zarábať na týchto veciach.

Počet leteckých nešťastí sa znížil

V roku 2003 bol najnižší počet leteckých nešťastí od 50. rokov 20. storočia, keď sa začali letecké nešťastia zaznamenávať, oznamuje časopis Flight International. Počet 702 mŕtvych bol najnižší od roku 1990 napriek tomu, že hustota leteckej premávky od toho roku vzrástla o 40 percent. Londýnske noviny Daily Telegraph uvádzajú, že jedným dôvodom „celkového zlepšenia bezpečnosti je zníženie počtu nehôd spôsobených nárazom lietadla do vystupujúcich častí terénu pri omyle v navigácii. Údajne v tom hrajú úlohu nové výstražné systémy na blízkosť terénu, ale ani táto technika ‚nie je neomylná‘.“ Navyše mnohé staršie lietadlá tieto systémy ešte nemajú.

Horká soľ zachraňuje tehotné ženy

Jednoduchá, nenákladná liečba hydratovaným síranom horečnatým (horkou soľou) môže o polovicu znížiť riziko potenciálne smrteľnej komplikácie spojenej s tehotenstvom, vysvetľujú londýnske noviny The Times. Eklampsia, nebezpečná choroba prejavujúca sa vysokým krvným tlakom a kŕčmi, je na celom svete každoročne príčinou smrti 50 000 žien a ich nenarodených detí. Hoci v Spojených štátoch sa infúzie či injekcie obsahujúce síran horečnatý už roky používajú na liečbu preeklampsie, ktorá ak sa nelieči, môže prerásť do eklampsie, vo väčšine iných krajín takáto liečba nie je zaužívaná. Preto sa medzinárodný tím lekárov z Inštitútu lekárskych vied v anglickom Oxforde „rozhodol otestovať užitočnosť tejto soli na 10 000 ženách v 33 krajinách,“ uvádzajú The Times. „Po troch rokoch... bolo testovanie predčasne ukončené, lebo účinnosť tejto liečby sa jednoznačne dokázala: po podaní síranu horečnatého ženám s preeklampsiou sa riziko objavenia sa kŕčov znížilo o 58 percent a riziko úmrtia o 45 percent.“ Liečba „stojí len £3 [180 Sk] na osobu, a tak je... dostupná aj ženám v rozvojových krajinách“.

Stravovacie návyky mladých

„Znepokojujúci počet dospievajúcich školáčok vynecháva jedlá zo strachu o svoju postavu a z túžby vyzerať ako modelky a populárne speváčky,“ píšu londýnske noviny Daily Telegraph. Prieskum stravovacích návykov 300 000 žiakov, ktorý uskutočnil Britský úrad pre zdravotnú výchovu v školách, odhalil, že vyše 40 percent dievčat vo veku 14 a 15 rokov „chodieva do školy bez raňajok. V porovnaní s podobnými údajmi z roku 1984 sa počet žiačok odchádzajúcich z domu bez jedla takmer zdvojnásobil.“ Aj počet tých, ktoré vynechávajú obedy, vzrástol z 2 percent v roku 1984 na 18 percent v roku 2001. Vzhľadom na zvýšené riziko vzniku porúch príjmu potravy, ako je mentálna anorexia a bulímia, riaditelia dievčenských škôl boli vyzvaní, aby sledovali hmotnosť žiačok. Aj chlapci sa dnes viac zaujímajú o odtučňovacie diéty. Počet tých, ktorí chcú schudnúť, vzrástol u 12- a 13-ročných chlapcov z 26 percent na 31 a u 14- a 15-ročných chlapcov z 21 percent na dnešných 25 percent.