Pomáhajú farmárom prežiť v sertãu

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V BRAZÍLII

PRIBLIŽNE desať miliónov kôz žije v sertãu *, polovyprahnutej oblasti, ktorá pokrýva 1 100 000 štvorcových kilometrov severovýchodnej Brazílie. Leto, ktoré tu trvá deväť mesiacov, sa vyznačuje bezoblačnou oblohou, extrémnou horúčavou a spálenou pôdou stvrdnutou na kameň. Rieky miznú, stromy zhadzujú listy, fúka horúci a suchý vietor a hospodárske zvieratá sa voľne potulujú a hľadajú akúkoľvek skromnú vegetáciu, akú tu môžu nájsť.

Brazílskym kozám však tieto suché podmienky akosi neprekážajú. V najhorších obdobiach sucha počet kráv a oviec klesá, ale počet kôz stúpa. Ako dokážu kozy prežiť v týchto podmienkach?

Papuľa prispôsobená na prežitie

Mnohí ľudia, ktorí žijú v sertãu, tvrdia, že kozy zjedia všetko — vrátane čižiem, sediel a oblečenia. Profesor João Ambrósio, ktorý pracuje ako výskumník v Národnom centre pre výskum kôz so sídlom v Sobrale v severovýchodnej Brazílii, potvrdzuje, že kozy dokážu prežiť na zdanlivo nestráviteľnej potrave, ku ktorej patria korene, suché listy a kôra vyše 60 druhov rastlín. Ostatné hospodárske zvieratá, ako napríklad kravy, sú odkázané takmer výlučne na trávu.

Pre kozy je celkom výhodné, že nie sú veľmi prieberčivé, ale ich najväčšia výhoda spočíva v papuli. Profesor Ambrósio poukazuje na to, že kravy si naberajú potravu jazykom, a tak nedokážu uchopiť jednotlivé listy alebo kôru. Kozy zas využívajú malú papuľu, ohybné pery a ostré zuby na to, aby si vybrali tie najvýživnejšie časti rastliny. Touto schopnosťou vyhľadávať a vyberať si potravu aj v takých oblastiach, kde je jej málo, si kozy získali povesť ničiteľov vegetácie. Ale Ambrósio hovorí: „Vyčítajte to človeku, ktorý núti kozy žiť v takých podmienkach. Ony sa len snažia prežiť.“

Chov kôz má zmysel

Nie je prekvapujúce, že odolné brazílske kozy nadobudli kľúčovú úlohu v prežití človeka v sertãu. Pre mnohé rodiny sú kozy dôležitým zdrojom bielkovín. Keďže hovädzie mäso môže byť drahé, pečená či varená kozľacina a buxada (kozí žalúdok plnený nasekanými držkami a ryžou) sú bežným jedlom. Kozia  koža sa predáva továrňam na spracovanie kože, čo pre ľudí predstavuje vedľajší zdroj príjmu. A tak sa kozy pomerne jednoducho premenia na hotovosť v prípade, že je potrebné naliehavo kúpiť lieky alebo iné nevyhnutné veci.

Ďalšia výhoda je, že kozy sa chovajú prakticky samy. Cez deň sa menšie čriedy pasú spolu v neohradených caatingas, teda porastoch tŕnistých krovísk. Pri večernom súmraku kozy rozpoznajú hlas svojho majiteľa a poslušne sa vrátia do vlastnej ohrady. Farmár zvyčajne zasahuje do života kôz iba počas obdobia párenia, keď vyberá, ktoré kozy zabije, ošetruje choré a značí mladé. Kozy sa chovajú tak ľahko, že aj obyvatelia miest ich často majú niekoľko v záhrade alebo im dovoľujú potulovať sa po meste, čo je však proti miestnym zákonom. Nie je nezvyčajné vidieť, ako sa koza pasie v meste na námestí.

Stáročia skúseností dokazujú, že chov kôz má zmysel, zvlášť pre drobných farmárov. Vychovať osem kôz si vyžaduje rovnakú námahu ako vychovať jednu kravu, a tiež rovnako veľký pozemok. A zamyslite sa nad týmto: Povedzme, že farmár má päť kráv. Ak mu jedna uhynie, prichádza o 20 percent stáda. Ale dajme tomu, že namiesto tých päť kráv má štyridsať kôz. Chov toľkých kôz by si vyžadoval zhruba rovnakú námahu a rovnako veľký pozemok. No smrť jednej kozy by predstavovala stratu iba 2,5 percenta stáda. Je ľahké pochopiť, prečo približne milión brazílskych rodín považuje kozu za istý druh poistky, ktorou sa chránia pred obdobím sucha a neúrody.

Prečo tak ťažko pracujú

V štáte Bahia žijú niektoré z najväčších stád kôz — v niektorých stádach je ich až niekoľko tisíc. Hovorí sa, že v mestečku Uauá, ktoré leží približne 800 kilometrov od hlavného mesta štátu smerom k vnútrozemiu, kozy prevyšujú miestnych obyvateľov počtom 5 ku 1. Živobytie takmer celého obyvateľstva závisí od chovu kôz alebo vecí s nimi spojených. Miestni ľudia často žartujú: „V Uauá kozy chovajú ľudí, a nie ľudia kozy.“

Prvé kozliatka sa začínajú objavovať v máji, približne päť mesiacov po začiatku obdobia párenia. Oddaní pastieri kôz pracujú od štvrtej rána do siedmej večer — zháňajú, napájajú a zachraňujú stratené či ohrozené kozliatka. Zruční pastieri chytajú kozy lasom a denne ich doja, aby sa kozliatka neupili na smrť. Starostlivosť je potrebná aj na ošetrovanie rán a odstraňovanie strečkov, ktoré môžu spôsobiť malé dierky v koži a znížiť jej komerčnú hodnotu.

Takto sa starať o kozy je práca, na ktorú je potrebná láska. No nie je to úplne  nezištná práca. Tradičný quarteação (štvrtinový) systém vyplácania, ktorý sa používa v Uauá a iných vidieckych mestách, odmeňuje usilovných pastierov kôz. V období párenia títo pastieri dostávajú každé štvrté novonarodené kozliatko — v prípade, že majiteľ je štedrý, aj každé tretie. Každému mláďaťu je pridelené číslo a očíslované žetóny sa potom náhodne ťahajú z pohára. Keďže číslo môže padnúť rovnako na kozliatko, ktoré je chromé, ako na to, ktoré je zdravé, na chudé rovnako ako na tučné, pastieri kôz sa starajú o stádo tak, akoby bolo ich vlastné.

Väčší úžitok z brazílskych kôz

Brazílske kozy sú potomkami kôz, ktoré priviezli do krajiny európski osadníci začiatkom 16. storočia. No brazílske kozy sú všeobecne menšie a dávajú menej mlieka ako ich európske predchodkyne.

Brazílska canindé napríklad nadojí značne menej ako liter mlieka denne, zatiaľ čo jej európsky náprotivok, britská koza domáca, nadojí takmer štyri litre. Už desaťročia je sen mnohých farmárov a agronómov skombinovať odolnosť brazílskej kozy s dojivosťou jej zahraničného predka. Tak by sa „krava chudobných“, ako mnohí nazývajú kozu, mohla stať pre farmárov v sertãu zlatou baňou.

Kríženie brazílskych kôz so zahraničnými sa ukázalo ako rýchly spôsob na zvýšenie veľkosti a dojivosti zvierat. Istej poľnohospodárskej výskumnej skupine v štáte Paraíba v severovýchodnej Brazílii sa už podarilo úspešne skrížiť brazílske kozy s talianskymi, nemeckými a anglickými plemenami. Výsledkom boli väčšie kozy, ktoré odolávajú suchým podmienkam a majú vyššiu dojivosť. Plemená, ktoré predtým dávali menej ako liter mlieka denne, teraz dávajú od dvoch do štyroch litrov.

Výskumné stredisko v Sobrale prišlo na rovnako výnosný objav, ktorý sa však realizuje lacnejšie. Výskumníci si všimli, že kozám obzvlášť chutia listy určitých stromov. No tieto listy boli kozám dostupné len vtedy, keď boli stromy v stave vegetačného pokoja a zhodili listy. Aby kozám zväčšili tento zdroj potravy, na vybraných stromoch začali orezávať všetky konáre nad určitou výškou. Tak boli stromy nútené púšťať konáre nižšie, v dosahu kôz. Aký bol výsledok? Kozy, ktoré sa pásli v špeciálne pripravených oblastiach, mali štvornásobný vzrast hmotnosti.

Napriek týmto zlepšeniam farmári s menšími stádami kôz môžu čeliť ešte jednému problému, ktorý vedecký výskum pravdepodobne nevyrieši. Akému? Jeden farmár to vystihol takto: „Kozy si zvyknú na ľudí, ktorí sa o ne starajú, a stávajú sa ich domácimi miláčikmi. Preto môže byť ťažké zarezať ich.“ Majitelia sa jednoducho nechcú rozlúčiť so svojimi domácimi miláčikmi! Žeby to bol ďalší dôvod, prečo sa kozám tak darí?

[Poznámka pod čiarou]

[Rámček/obrázok na strane 27]

Pravda o kozom mlieku

Mnohí hovoria, že sa ťažko trávi; iní, že zapácha. No neverte všetkým tým negatívnym správam o kozom mlieku. Ak máte problémy s trávením kravského mlieka, váš lekár alebo dietetik vám ako alternatívu pravdepodobne predpíše výrobky z kozieho mlieka. Hoci kozie mlieko obsahuje viac bielkovín a tuku, tukové kvapky v ňom sú menšie a ľahšie sa trávia. A čo ten zápach?

Kozie mlieko je v skutočnosti bez zápachu. Ak zacítite silný, odporný zápach, môže to byť preto, že kozu dojili v nehygienických podmienkach alebo bola v tesnej blízkosti capa. Pachové žľazy, ktoré má cap za rohmi, vytvárajú hormón, ktorý priťahuje samice. No zároveň kontaminuje všetko, čoho sa cap dotkne.

[Prameň ilustrácie]

CNPC–Centro Nacional de Pesquisa de Caprinos (Sobral, CE, Brasil)

[Mapa na strane 25]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

„Sertão“

[Obrázok na strane 26]

Kozy si dokážu papuľou vybrať tie najlepšie časti rastliny

[Prameň ilustrácie]

Dr. João Ambrósio–EMBRAPA (CNPC)

[Pramene ilustrácií na strane 25]

Mapa: Mountain High Maps® Copyright © 1997 Digital Wisdom, Inc.; kozy: CNPC–Centro Nacional de Pesquisa de Caprinos (Sobral, CE, Brasil)