Nový domov pre zraneného vrabca

„NAOZAJ potrebujeme viac práce?“ To bola moja prvá reakcia, keď manželka priniesla domov malého vrabca domového, ktorý vypadol z hniezda. Pri bližšom pohľade na trasúceho sa vtáčika mi zmäklo srdce. No uvažoval som, ako môže tento krehký tvor prežiť. *

Spočiatku sme nášho hosťa museli nabádať, aby zjedol trochu rozmixovaného jedla. Na ďalší deň sa však malý vrabec hlasno dožadoval pravidelného kŕmenia. Jeho čvirikanie bolo počuť dokonca aj vonku na schodisku cez dvojité dvere nášho bytu!

Z operenia tohto vtáčika bolo jasné, že náš vrabec je samička. Časom znovu nadobudla silu a bola schopná lietať. Ale naše snahy poslať ju späť do prírody boli márne! ‚Možno len nemá dosť odvahy, aby opustila dom,‘ mysleli sme si. Preto sme si kúpili klietku a adoptovali sme si nášho malého vrabca ako domáceho miláčika. Dali sme jej meno „Spatzi“, čo je zdrobnenina nemeckého slova, ktoré znamená „vrabec“.

Jedného dňa sme varili ryžu, ktorá je podľa všetkého jedným z jedál, ktoré má Spatzi najradšej. Keďže ryža bola ešte dosť horúca, manželka ju dala nabok a namiesto toho rozsypala pred Spatzi nejaké semienka. Ako reagovalo naše malé vtáča? Naklonilo hlavu a zobáčikom zmietlo semienka zo stola! S manželkou sme sa na seba prekvapene pozreli a zasmiali. Rýchlo sme pred Spatzi položili malé množstvo vychladenej ryže a zdalo sa, že je s tým celkom spokojná!

Starostlivosť o toto rozkošné malé vtáča nám pripomína, čo Ježiš povedal svojim učeníkom: „Či sa nepredávajú dva vrabce za mincu malej hodnoty? A predsa ani jeden z nich nespadne na zem bez vedomia vášho Otca.“ Potom im Ježiš povedal: „Nebojte [sa]: Máte väčšiu cenu ako mnoho vrabcov.“ — Matúš 10:29–31.

Je naozaj utešujúce vedieť, že Jehova vidí naše ťažkosti a pamätá si našu vytrvalosť. (Izaiáš 63:9; Hebrejom 6:10) Áno, súcit, ktorý máme k malému vtáčikovi, je iba náznakom lásky, ktorú má Jehova Boh k tým, ktorí mu slúžia! — Poslané.

[Poznámka pod čiarou]