Takmer na zjedenie!

Od dopisovateľa Prebuďte sa! v Japonsku

VAŠE oči uprene hľadia na jedlo, ktoré vyzerá naozaj lahodne. Dostávate naň chuť a v ústach sa vám zbiehajú sliny. No je čudné, že toto „jedlo“ nemá žiadnu vôňu, chuť ani výživovú hodnotu. Nikdy sa neskazí a nemusíte ho dať do chladničky. Čo je to za jedlo? V Japonsku na to existuje iba jedna odpoveď — plastový model jedla. Plastové jedlo je vinylová napodobenina nejakého pokrmu, ktorý nájdete na jedálnom lístku reštaurácie. Je vyrobené tak, aby malo rovnakú veľkosť, tvar a farbu ako skutočné jedlo uvedené na jedálnom lístku.

Ponuka jedál určených na ukážku je rozmanitá — od tradičných japonských pokrmov, ako je suši, až po jedlá obľúbené na Západe, ako je napríklad pizza a špagety. Vyrábajú sa aj napodobeniny nápojov, predkrmov a dezertov. Škála je naozaj veľmi pestrá. Jeden výrobca má v ponuke vyše 10 000 druhov pokrmov!

Plastové jedlo vyzerá ako skutočné. Drobné detaily — napríklad hrbolčeky na koži  pečeného kurčaťa, náhodne rozmiestnené semienka na kúsku melóna a jemný záhyb na šalátovom liste — sú majstrovsky vypracované. Ale ako sa plastové jedlo stalo takým populárnym v japonských reštauráciách?

Koncom 19. storočia niektoré reštaurácie vystavovali ukážky svojich pokrmov, aby japonskej verejnosti predstavili cudzie jedlá. Okoloidúci si tak mohli jedlo prezrieť a nemuseli vojsť do reštaurácie. Samozrejme, vystavené jedlo nelákalo len ľudí, ale aj zvieratá a muchy. Jedlo sa vplyvom tepla a vlhka kazilo a bolo veľmi nákladné každý deň pripravovať nové ukážky.

Časom boli skutočné jedlá nahradené maľovanými voskovými napodobeninami. Ale vosk mal vážny nedostatok — v horúčave sa topil. Nakoniec vosk nahradili vinylové plasty. Konečne tu bol výrobok, ktorý bol trvácny a zároveň schopný odolávať horúčave a priťahovať tých správnych zákazníkov — ľudí. Ale ako sa vyrábajú plastové napodobeniny?

Najprv je potrebné vyrobiť formu jedla. Napríklad kúsok steaku sa vloží do štvorcovej nádoby a zaleje sa silikónom. Keď silikón stuhne, obsah nádoby sa vyklopí. Steak sa odstráni a v silikónovej forme zostane jeho odtlačok. Do formy sa potom vleje farebný vinyl a pečie sa pri teplote 80 °C. Keď „steak“ vychladne, vyberie sa z formy a môže sa maľovať.

Pri výrobe sendviča sa každá zložka — chlieb, mäso, syr a šalát — odlieva zvlášť. Potom sa postupuje podobne ako pri príprave skutočného sendviča. Medzi dva krajce sa na seba poukladajú jednotlivé zložky. Pri plastovom sendviči drží jednotlivé kusy pokope lepidlo.

V určitom zmysle je výroba plastového jedla formou umenia. „Kľúčom k výrobe plastového jedla, ktoré vyzerá ako skutočné, je dôkladné skúmanie jeho predlohy,“ hovorí Kacudži Kanejama, ktorý sa tejto práci venuje asi 23 rokov. „Ľudia sa na jedlo pozerajú ako na niečo, čo chcú zjesť. My sa na jedlo pozeráme ako na niečo, čo chceme napodobniť.“

Ak sa bližšie pozriete na misku čerstvo uvarenej japonskej ryže, všimnete si, že jednotlivé zrnká sú akoby pozliepané. Ryža v miske je „v tvare kopčeka,“ vysvetľuje Kanejama. Na vytvorenie tohto efektu je potrebné každé zrnko vyformovať zvlášť. Ale iba dať zrnká na kopu nestačí. Musia sa starostlivo prilepiť na správne miesto, aby kôpka mala správny tvar ako pri skutočnej ryži. Realistický nádych robí jedlo príťažlivým aj pre náročné oko.

Stať sa odborníkom na výrobu plastového jedla si vyžaduje roky skúseností. Učeň sa prvých niekoľko rokov učí základným zručnostiam, pričom začína s jednoduchšími jedlami, napríklad s hubami. Na to, aby človek dokázal vyrobiť hodnovernú napodobeninu čerstvo chytenej ryby so zložitou štruktúrou a farbou šupín, je potrebných asi desať rokov štúdia. Kým sa z niekoho stane odborník v tomto odvetví, môže prejsť aj 15 rokov.

Ak v Japonsku náhodou pôjdete okolo reštaurácie a vo výklade zbadáte jedlá, pri ktorých sa vám budú v ústach zbiehať sliny, spomeňte si, koľko usilovnej práce sa za tým skrýva. Možno pri tom budete uvažovať, či si vyžaduje viac šikovnosti príprava jedla, alebo výroba jeho plastovej napodobeniny.

[Rámček na strane 27]

Vo svetle reflektorov

Ak nabudúce uvidíte jedlo vo filme, v televíznom programe alebo v reklame, lepšie sa naň pozrite. Nemusí byť skutočné. Podľa Chrisa Olivera, ktorý sa v Los Angeles zaoberá aranžovaním pokrmov, sú napodobeniny jedla ideálne na dlhé hodiny natáčania scény. „Sú drahšie ako skutočné jedlo, ale oveľa praktickejšie,“ hovorí. Pod prudkým svetlom reflektorov je plastové jedlo vynikajúcou náhradou za skutočné.

[Obrázok na strane 26]

Vedeli by ste povedať, ktoré je skutočné? (Odpoveď je na strane 27)

Odpoveď: Skutočné jedlo drží žena na podnose v pravej ruke.

[Prameň ilustrácií na strane 26]

Spodné fotografie: Hachiman Town, Gujyo City, Gifu Prefecture, Japan