Prekonávanie úskalí staroby

„VŠETKO, čo máme, je sedemdesiat rokov — osemdesiat, ak sme silní; ale prinášajú nám iba ťažkosti a žiaľ; život sa čoskoro skončí a nás niet.“ ​(Žalm 90:10, Today’s English Version) Táto poetická pieseň zložená pred vyše 3000 rokmi potvrdzuje, že pokročilý vek sa už oddávna spája s ťažkosťami. Napriek chvályhodnému lekárskemu pokroku niektoré stránky vyššieho veku so sebou stále prinášajú „ťažkosti a žiaľ“. Ktoré sú to a ako niektorí ľudia prekonávajú ťažkosti, ktoré sú s nimi spojené?

Duševná čulosť vo vyššom veku

„Najviac sa obávam senility,“ vyjadruje svoje obavy 79-ročný Hans. Hansa, podobne ako mnohých starších ľudí, znepokojuje zábudlivosť. Bojí sa, že stratí kontrolu nad ‚zlatou miskou‘, ako jeden staroveký básnik opísal náš vzácny mozog s cennými spomienkami. (Kazateľ 12:6) Hans sa pýta: „Musí každý starý človek duševne upadnúť?“

Ak podobne ako Hans zabúdate mená alebo vás zaujíma, či výpadky pamäti sú začiatkom vážneho duševného úpadku, môžeme vás uistiť, že zábudlivosť je bežná v každom veku a zmeny v duševnej činnosti vo vyššom veku obyčajne nevyplývajú z demencie. * Hoci určitá strata pamäti je v neskoršom veku bežná, „väčšina starších ľudí má aj na sklonku života úplnú kontrolu nad svojimi duševnými schopnosťami,“ píše Dr. Michael T. Levy, vedúci oddelenia psychológie vo fakultnej nemocnici univerzity v Staten Island v štáte New York.

Je pravda, že mladší ľudia sa zvyčajne dokážu rýchlejšie rozpamätať na určité údaje než starší ľudia. Ale „ak neberiete do úvahy rýchlosť reakcií,“ hovorí neurológ Richard Restak, „starší ľudia podávajú vo všeobecnosti prinajmenšom rovnaký výkon ako mladší.“ Primerané vzdelávanie a cvik umožňuje, aby sa zdravý mozog aj vo vyššom veku  ďalej učil, pamätal si a dokonca sa v určitých schopnostiach zlepšoval.

Ťažkosti s pamäťou a možnosti liečby

Ale čo ak má niekto vážnejšie ťažkosti s pamäťou? Ani tak by nemal automaticky dospieť k záveru, že príčinou je demencia. Ťažkosti s pamäťou a náhly nezvyčajný zmätok môžu byť príznakmi mnohých iných porúch, ktoré vznikajú vo vyššom veku. Ľudia takéto poruchy nesprávne označujú za „starobu“ alebo „senilitu“ — ba niekedy to robia aj lekári, ktorí majú skreslené informácie. To však nielenže podkopáva dôstojnosť starších pacientov, ale môže to viesť aj k tomu, že nedostanú náležitú liečbu. Čo patrí k niektorým týmto poruchám?

Príčinou náhleho nezvyčajného zmätku môže byť podvýživa, dehydratácia, anémia, zranenie hlavy, poruchy štítnej žľazy, nedostatok vitamínov, vedľajšie účinky liekov alebo mätúca zmena prostredia. Ťažkosti s pamäťou môžu vyplývať z dlhodobého stresu a za zmätenosť starších ľudí môžu často infekcie. Stratu pamäti a zmätenosť môže u starších pacientov spôsobiť aj depresia. Preto Dr. Levy radí: „Náhla zmätenosť by sa nikdy nemala prehliadať ani považovať za beznádejnú senilitu.“ Dôkladnou lekárskou prehliadkou sa môžu zistiť skryté príčiny symptómov.

Ako prekonávať depresiu

Depresia nie je medzi ľuďmi nič nové, a to ani medzi vernými Božími služobníkmi. Takmer pred dvetisíc rokmi považoval apoštol Pavol za potrebné poradiť spolukresťanom: „Hovorte utešujúco so skľúčenými dušami.“ ​(1. Tesaloničanom 5:14) V dnešnej dobe plnej stresu je to potrebné ešte viac. Žiaľ, depresia u starších ľudí často nie je diagnostikovaná alebo je diagnostikovaná nesprávne.

Keďže panuje nesprávny názor, že s pribúdajúcim vekom sú ľudia skľúčenejší a náladovejší, príznaky depresie môžu druhí ľudia — i sami starší ľudia — považovať za bežnú súčasť starnutia. „No nie je to pravda,“ uvádza sa v knihe Treating the Elderly (Starostlivosť o zostarnutých ľudí). „Depresia nie je súčasťou bežného procesu starnutia.“

Dlhotrvajúca klinická depresia je na rozdiel od bežného smútku alebo chvíľkovej skleslosti vážne ochorenie, ktoré môže mať vážne následky a nemalo by sa prehliadať. Neliečená depresia sa môže zhoršiť a natoľko sa zakoreniť, že niektorí zúfalí pacienti si  siahnu na život. Podľa Dr. Levyho je na depresii u starších pacientov smutné to, že „psychická choroba, ktorá je najľahšie liečiteľná, je príčinou najväčšieho počtu úmrtí“. Ak depresia pretrváva, možno by mal pacienta liečiť odborník, ktorý má skúsenosti s liečbou porúch nálady. * — Marek 2:17.

Skľúčení ľudia si môžu byť istí, že Jehova je „veľmi nežný v náklonnosti a milosrdný“, čiže súcitný. (Jakub 5:11) „Je blízko tých, ktorí majú zlomené srdcia.“ ​(Žalm 34:18) Áno, Jehova vie najlepšie ‚potešiť skrúšených‘. — 2. Korinťanom 7:6.

Niet dôvodu na pocit neužitočnosti

„Neodvrhuj ma v čase staroby; práve, keď zlyháva moja sila, ma neopúšťaj,“ modlil sa pred vyše 3000 rokmi verný kráľ Dávid. (Žalm 71:9) Ani v 21. storočí nie sú takéto pocity neobvyklé. Starší ľudia sa obávajú, že už nebudú považovaní za užitočných. Obmedzenia spojené s chabým zdravím ľahko vyvolajú pocit nedostatočnosti a nedobrovoľný odchod do dôchodku môže podlomiť sebadôveru.

Ale ak sa zameriame na to, čo sme schopní robiť, a nedáme sa skľúčiť tým, čo už robiť nemôžeme, zachováme si sebadôveru a pocit, že sme užitoční. V tejto súvislosti OSN v jednej správe odporúčala ‚stály rast formálnym i neformálnym vzdelávaním, účasť v miestnych organizáciách a náboženskú aktivitu‘. Úžitok zo ‚stáleho rastu vzdelávaním‘ má aj Ernest, Jehovov svedok zo Švajčiarska, ktorý bol pekárskym majstrom a teraz je na dôchodku. Po sedemdesiatke sa rozhodol kúpiť si počítač a naučiť sa na ňom pracovať. Prečo sa tak rozhodol, keď pre mnohých ľudí v jeho veku je technika postrachom? Vysvetlil to: „Po prvé preto, aby moja myseľ naďalej pracovala, i keď starnem. A po druhé preto, aby som držal krok s technikou, ktorá mi môže pomôcť pri výskume Biblie a pri činnosti v kresťanskom zbore.“

Ak sa starší ľudia zamestnajú užitočnou činnosťou, môže to uspokojiť mnohé z ich základných potrieb: Dáva im to pocit, že sú užitoční, napĺňa to ich život a môžu si tiež finančne prilepšiť. Múdry kráľ Šalamún povedal, že je to dar od Boha, aby sa ľudia „radovali a konali dobro za svojho života, a každý človek by mal jesť a piť a vidieť dobré za všetku svoju tvrdú prácu“. — Kazateľ 3:12, 13.

Robiť, čo môžeme

V mnohých kultúrach starší ľudia odovzdávajú poznanie a morálne i duchovné hodnoty ďalším generáciám. Kráľ Dávid napísal: „Až do staroby a do šedín ma, ó, Bože, neopúšťaj, kým neporozprávam o tvojom ramene tomu pokoleniu [„všetkým budúcim pokoleniam“, Evanjelický preklad].“ — Žalm 71:18.

Ale čo ak starších ľudí vážne obmedzuje zdravie či iné okolnosti? Takéto obmedzenia mrzeli 79-ročnú Jehovovu svedkyňu Sarah, a tak o svojej skľúčenosti povedala jednému kresťanskému staršiemu. Pripomenul jej biblickú  zásadu, že „pokorná prosba spravodlivého... má mnoho sily“. (Jakub 5:16) Vysvetlil to takto: „V priebehu života si si vytvorila blízky vzťah k Bohu. Týmto vzťahom teraz môžeš nám ostatným pomôcť tak, že sa budeš v súkromí za nás modliť.“ Veľmi ju povzbudilo, keď povedal: „Sarah, potrebujeme tvoje modlitby za nás.“

Ako Sarah zistila, modlitba je odmeňujúci a zmysluplný spôsob, ako sa môžu mnohí starší ľudia namáhať pre druhých vo dne i v noci. (Kolosanom 4:12; 1. Timotejovi 5:5) Takéto modlitby zároveň pomáhajú verným starším ľuďom priblížiť sa k Jehovovi, ‚Tomu, ktorý vypočúva modlitbu‘. — Žalm 65:2; Marek 11:24.

Ľudia, ktorých obmedzuje pokročilý vek, ale štedro sa delia o svoje skúsenosti a prostriedky, sú cenným prínosom pre svoje okolie. Dokazujú, že „šediny sú korunou krásy, keď sa nachádzajú na ceste spravodlivosti“. — Príslovia 16:31.

Ale namieste je otázka: Čo nás čaká v budúcnosti, keď zostarneme? Je realistické očakávať, že my budeme mať vo vyššom veku lepší život?

[Poznámky pod čiarou]

[Zvýraznený text na strane 5]

Starší ľudia majú často pocit, že v dnešnom rýchlom svete sú zanedbávaní

[Rámček/obrázok na strane 7]

Ako môžete pomôcť starším ľuďom

▪ Správajte sa úctivo. „Staršieho muža prísne nekritizuj. Naopak, úpenlivo ho pros ako otca... staršie ženy ako matky.“ — 1. Timotejovi 5:1, 2.

▪ Pozorne počúvajte. „Každý človek má byť rýchly v počúvaní, pomalý v reči, pomalý v hneve.“ — Jakub 1:19.

▪ Prejavujte empatiu. „Majte všetci rovnaké zmýšľanie, majte súcit, prejavujte bratskú lásku, nežnú náklonnosť, pokoru mysle, neodplácajte urážku urážkou či nadávanie nadávaním.“ — 1. Petra 3:8, 9.

▪ Povzbudzujte ich, keď to potrebujú. „Ako zlaté jablká v strieborných ozdobách, také je slovo povedané v pravý čas.“ — Príslovia 25:11.

▪ Pamätajte na nich vo svojich plánoch. „Choďte cestou pohostinnosti.“ — Rimanom 12:13.

▪ Ponúknite im praktickú pomoc. „Ktokoľvek má... prostriedky tohto sveta na živobytie a zbadá svojho brata, ktorý má núdzu, a predsa pred ním zavrie dvere svojho nežného súcitu, ako v ňom zostáva Božia láska? Dieťatká, nemilujme slovom ani jazykom, ale skutkom a pravdou.“ — 1. Jána 3:17, 18.

▪ Prejavujte trpezlivosť. „Oblečte [si] nežnú náklonnosť súcitu, láskavosť, pokoru mysle, miernosť a zhovievavosť [„trpezlivosť“, Evanjelický preklad].“ — Kolosanom 3:12.

Starostlivosťou o starších ľudí prejavujeme úctu voči Božím normám, pretože Božie Slovo prikazuje: „Osobe [starého človeka] prejavíš ohľad.“ — 3. Mojžišova 19:32.

[Obrázok na strane 6]

Môže byť užitočné dať sa dôkladne vyšetriť lekárom